Môj profil 
Predplatné
Úsilie spolkovej republiky o vyriešenie problémov s migrantmi nie je podľa Schulzových slov “morálnym imperializmom”, ale dôsledkom poznania, že najväčšia členská krajina Európskej únie musí niesť najväčšie bremeno.
Iné členské štáty však Nemecko – podľa názoru Martina Schulza – ponechali napospas tvrdiac, že len si pokojne nes bremeno, my s tým nemáme nič spoločného. Mnoho tvrdo pracujúcich ľudí v spolkovej republike má preto dojem, že zostali na bremeno sami a nikto sa s nimi nezaoberá.
Predseda EP poukázal na tom, že aj nemeckí daňoví poplatníci prispievajú na 17 miliárd eur ročne, ktoré dostáva napríklad Poľsko ako jedna z krajín, ktoré sa odmietajú podieľať na pomoci pri riešení utečeneckej problematiky, z únijného rozpočtu. Preto podľa jeho slov treba Poľsku a ďalším podobne reagujúcim štátom povedať, že “všetko so všetkým súvisí”. Aj preto je v prípade migračnej problematiky potrebné európske riešenie, zdôraznil nemecký sociálny demokrat.
Martin Schulz má podľa vlastných slov porozumenie pre argumentáciu krajín, ktoré odmietajú prijatie migrantov a domnieva sa, že jestvujú argumenty, nad ktorými sa je potrebné zamyslieť. Za neprijateľné však považuje, aby niektorá z členských krajín odmietala prijatie moslimov s odvolaním na fakt, že je katolícka.
Na margo zlepšenia ochrany vonkajších hraníc Európskej únie v budúcnosti Martin Schulz uviedol, že sú potrebné, avšak nepostačujú len vojenské a policajné prostriedky. Je potrebný legálny prisťahovalecký systém a systém pre utečencov, oddeľujúci legálne prisťahovalectvo, konštatoval a poznamenal, že možnosť legálneho prisťahovania na základe kvót alebo kontingentov by znamenala tvrdý úder pre pašerákov ľudí a prevádzačov.
Odmietanie kvalifikovanou väčšinou prijatého rozhodnutia o prerozdelení 160.000 žiadateľov o azyl medzi členské štáty Únie označil Martin Schulz za zásadné spochybnenie európskej politiky. A súčasne reagoval slovami: Len si predstavme, ak by sme to my (Nemecko) urobili v iných oblastiach, v štrukturálnej a regionálnej politike, pričom to v vzápätí vylúčil slovami, že sa treba vrátiť k pravidlám.
Predseda EP sa v rozhovore zmienil aj o obavách niektorých členských štátov Únie z Ruskej federácie, o pomoci a solidarite Bruselu v tejto relácii, ale aj o pocitoch Európanov, ktorým prekážajú snahy o čoraz užšiu spoluprácu na únijnej úrovni a ich odmietaní akéhosi európskeho federálneho štátu.
Podľa Martina Schulza ten ani starý kontinent nepotrebuje, namiesto neho je potrebná prehĺbené spojenectvo suverénnych štátov, ktorého súčasťou by malo byť aj precízne stanovenie právomocí. Brusel nemusí robiť všetko, inštitúcie Únie by sa mali zaoberať iba “veľkými témami”, všetko ostatné možno lepšie riešiť na miestnej, národnej alebo regionálnej úrovni.
.JPG)
.jpg)
