Môj profil 
Predplatné
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška sa tak rozpočtový schodok takmer strojnásobil. Celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom za tri štvrťroky dosiahli 10,455 mld. eur a medziročne vzrástli o 3,2 %, kým výdavky stúpli o 14,5 % na 12,296 mld. eur. Na celý tento rok štátny rozpočet počíta s príjmami 15,498 mld. eur, výdavkami 17,539 mld. eur a schodok by tak mal dosiahnuť 2,041 mld. eur.
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť celkových príjmov štátneho rozpočtu, pritom medziročne mierne vzrástli o 2,8 % na 8,795 mld. eur. Pozitívny vývoj sa podľa ministerstva financií zaznamenal pri dani z pridanej hodnoty vo výške 185,4 mil. eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 34,4 mil. eur, pri zrážkovej dani vo výške 30,4 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 28,6 mil. eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 5,1 mil. eur. Negatívny vývoj bol pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 26,3 mil. eur a pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 14,8 mil. eur.
O niečo rýchlejším tempom, ako daňové príjmy, rástli príjmy z rozpočtu Európskej únie. Tie boli medziročne vyššie o 5 % na úrovni 953,2 mil. eur. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu boli dokonca medziročne vyššie o 19,2 % a dosiahli 624,9 mil. eur. Podľa rezortu financií k tomuto nárastu pomohli najmä príjmy z prenájmu, ktoré stúpli o takmer 65 mil. eur. Naopak, príjmy štátu z dividend dosiahli ku koncu septembra iba 82,6 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní znamenalo pokles až o takmer 43 %.
Na strane výdavkov dominuje kategória ďalších výdavkov štátneho rozpočtu, ktorá zahŕňa aj výdavky na bežný chod štátnych úradov. Tieto výdavky stúpli o 16,6 % na 9,64 mld. eur. Za ich rastom však stojí aj v tomto roku hradená splátka bojových stíhačiek. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu boli medziročne vyššie o 0,4 % na úrovni 755 mil. eur. Výdavky spojené s čerpaním eurofondov oproti prvým trom štvrťrokom vlaňajška vrástli o 16,6 % na 1,088 mld. eur, s čím súvisí aj nárast výdavkov na spolufinancovanie o 18,5 % na 183,3 mil. eur. Zároveň stúpol aj odvod Slovenska do rozpočtu Európskej únie o vyše pätinu na 629,4 mil. eur.
O medziročný nárast schodku štátneho rozpočtu o vyše 1,2 mld. eur sa postarali predovšetkým zvyšujúce sa výdavky. Tie sa podľa analytika verejných financií v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavla Majhera v tomto roku zvyšujú vo všetkých oblastiach. Pripomína pritom rast mzdových výdavkov medziročne o takmer 14 % aj vplyvom 10-percentnej valorizácie platov štátnych zamestnancov, či zvýšenie výdavkov na tovary a služby až o 19 % na takmer 1,2 mld. eur. „V predchádzajúcich rokoch objem týchto výdavkov ku koncu septembra nikdy nepresiahol 990 mil. eur,“ uviedol.
Medziročne o 7 % stúpli aj bežné transfery a to najmä kvôli navyšovaniu transferov obciam na dofinancovanie vplyvu legislatívnych opatrení. Nárast investícií bol spôsobený najmä spomínanou zálohovou platbou za stíhačky vo výške viac ako 450 mil. eur. Objem ostatných investícií pritom podľa analytika medziročne klesol o 8 %. „Kapitálové transfery vzrástli medziročne o 33 % najmä vďaka rýchlejšiemu čerpaniu eurofondov, ako aj poskytnutiu vládou schválenej investičnej pomoci spoločnosti Jaguar Land Rover,“ uviedol pre agentúru SITA Majher.
Ako však pripomína, hotovostné hospodárenie štátneho rozpočtu tvorí iba časť salda celej verejnej správy. „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy, ako aj metodické úpravy pri prechode z hotovostného na akruálne zaznamenanie,“ uviedol. Ide napríklad o časové rozlíšenie daňových príjmov alebo zaznamenanie platieb za stíhačky až v čase ich dodania. Aktuálny odhad rizík pre saldo verejnej správy RRZ pravidelne zverejňuje. Podľa septembrového odhadu je výška rizík na úrovni 1,139 mld. eur, čo by znamenalo schodok verejných financií v objeme 1,2 % HDP.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
