Saudi vážne prestrelili, ak sa dokáže únos či vražda disidenta Chašúgdžiho. Črtá sa nový spor USA, Saudskej Arábie a Turecka?

Praha/Rijád 9. októbra 2018 (HSP/Foto:SITA/AP-Hasan Jamali)

“Či už sa nakoniec Donald Trump v súčasnej situácii zachová akokoľvek, vzťahy so Saudmi sa otrasú v základoch. A to bude mať zásadné dôsledky pre americkú blízkovýchodnú politiku, v ktorej Saudská Arábia predstavuje hlavný oporný bod,” uviedla česká analytička Tereza Spencerová v súvislosti so zmiznutím saudského disidenta a novinára Džamala Chašúgdžiho žijúceho v USA

Spencerová v článku na webe Literárnich novin vysvetľuje, že záhadné zmiznutie Chašúgdžího, ktorý bol naposledy videný, keď presne pred týždňom vstupoval do budovy saudského konzulátu v tureckom Istanbule, zostáva ďalej bez vysvetlenia. “A špekulácie sa len množia. Turecko už cez víkend naznačilo, že bol Chašúgdži najskôr na konzuláte zavraždený, neskôr svoje vyhlásenie zmiernilo a súčasne vyzvalo Saudov k súhlasu s prehľadaním budovy konzulátu.”

Turecko má podľa nej so Saudskou Arábiou problematické vzťahy snáď už od čias osmanskej ríše a aktuálne hlavné vzájomné problémy spočívajú v tom, že Turecko razí politiku Moslimského bratstva, teda politického islamu, čo je pre saudského vladára predstava až hrozná – akákoľvek vízia volebnej urny totiž znamená rýchly koniec ich panovania. “Na jednej strane tak síce nemožno vylúčiť, že Ankara môže celú kauzu propagandisticky využiť proti Saudom, ale v časoch ekonomickej krízy v Turecku to asi nie je najpravdepodobnejšie vyústenie. Rovnako reálne sa totiž javí možnosť, že Ankara Saudom pomôže zahrať celú záležitosť “do outu” výmenou za príslušnú sumu petrodolárov. Práve v tomto duchu vyznieva zatiaľ najnovšia turecká výzva, aby Saudská Arábia sama predložila nejaký dôkaz, že 59-ročný Chašúgdži opustil budovu konzulátu a navyše živý, sprevádzaná “únikovým” náznakom, že za Chašúgdžiho zmiznutím môže byť “tretia strana”.”

“Odhliadnuc od saudsko-tureckých vzťahov, faktom zostáva, že Chašúgdži musí mať veľa priateľov. Dlhé roky pôsobil čoby neformálny hovorca dvoch vladárov kráľovstva, chválil sa osobným priateľstvom s Usámom bin Ládinom a “disidentom” sa vlastne stal až v roku 2015, kedy sa faktickej moci v kráľovstve chopil nevypočitateľný korunný princ Muhammad bin Salmán (MBS). Vtedy sa Chašúgdži presťahoval do USA a začal písať pravidelné týždenné komentáre pre Washington Post, v ktorých vcelku opatrne opisoval predovšetkým saudské ekonomické “reformy”,” uviedla Spencerová s tým, že pritom saudské elity vo svojom okolí vymenil za tie americké.

Západné médiá ho po jeho zmiznutí okamžite zaradili na zoznam saudských “ľudsko-právnych aktivistov”, ktorých stretol smutný koniec, ale to je zo všetkého najviac len prejav západného selektívneho chápania “ľudských práv”. “Chašúgdži, korý vždy stál na strane mocných, s nimi naozaj nikdy nemal nič spoločné. Rijád, obzvlášť potom za terajšej vlády MBS, bol však už neraz obviňovaný z toho, že necháva unášať svojich kritikov vo svete a doma ich potom mučí alebo necháva “zmiznúť”. Napriek tomu, vražda priamo na konzuláte v zahraničí je predsa len “novinkou” – podľa komentára v New York Times je to dokonca “horšie porušenie noriem ľudskej slušnosti, nie z hľadiska počtu, ale v princípe, než je vojna v Jemene”.”

Oficiálne Washington zatiaľ – aj po týždni – mlčí alebo sa obmedzuje na všeobecné vyhlásenie. “Možno predpokladať, že Trumpovi domáci kritici môžu Chašúgdžiho “zmiznutie” využiť na to, aby zaútočili na Biely dom a jeho chaotickú politiku, ktorú nastolil voči saúdskému MBS – lieta medzi “nehynúcu lásku” a pomocou pri saudskej agresii do Jemenu na strane jednej a na strane druhej otvorenými vyhrážkami, že bez US Army by princ na čele kráľovstva “neprežil ani dva týždne”, a tak by si mal za “ochranu” priplatiť.” V čase, keď Pentagon z regiónu sťahuje niekoľko batérií Patriotov, taká “výzva” podľa českej odborníčky neznie rozhodne do stratena. “Avšak, zdá sa, že vo finále – aspoň navonok – prevládne želanie supervlivné saudské lobby, ktoré riadi kroky americké elíty z oboch tamojších politických strán…”

Tereza Spencerová dodáva, že súčasne platí, že vzťahy medzi USA a Saudskou Arábiou v poslednej dobe opanovala nedôvera, prinajmenšom v otázke, do akej miery americké tajnej služby – v stave zúfalstva z politiky MBS – manipulujú “rebelským hlasmi” priamo v kráľovskej rodine. “Napríklad princ Chálid pred MBS utiekol do Nemecka a odtiaľ vyzýva k občianskej neposlušnosti, ktorá by viedla k zvrhnutiu režimu, zatiaľ čo princ Ahmad bin Abdalazíz sa nedávno v Londýne nechal počuť, že z brutálnej agresie proti Jemenu rozhodne nemožno viniť celú kráľovskú rodinu, ale len a len panovníka MBS. Mimochodom, práve princ Ahmad je v prípade “zmeny režimu” vraj považovaný za žeravého kandidáta na uvoľnený trón,” ozrejmila Spencerová.

“Dá sa preto pochopiť, že spurný MBS, len pár týždňov po tom, čo sa “vybláznil” na Kanade a na jej starosti o dodržiavaní ľudských práv v Saudskej Arábii, Trumpovi “vrátil úder” tvrdením, že Saudská Arábia bez americkej pomoci prežije aj “dvetisíc rokov “a na rozdiel od USA nečelí občianskej vojne. Zvlášť zmienka o “občianskej vojne”, ktorá má navodiť predstavu kráľovstva čoby oázy pokoja a pohody, je silne zavádzajúce, však v zásade ilustruje mieru podráždenosti MBS. Pre Trumpa to totiž mohol byť len ďalší zo série prostorekých “vtipov” dosvedčujúcich jeho “veľkosť”, faktického saudského vladára tým sa ale znemožnil v očiach “arabskej ulice”. A česť a rešpekt u poddaných je čosi, čo si taký saudský vladár cení najviac. Tým skôr, keď sa navyše honosí titulom “strážca” dvoch najposvätnejších miest islamu… Zrejme až v nadchádzajúcich dňoch, s ďalším vývojom celej kauzy, sa postupne začne vyjavovať “pavúk” vzťahov, v ktorom sa Chašúgdži vo Washingtone pohyboval, vrátane jeho väzieb na americké tajnej služby. V každom prípade sa už ale ozývajú prvé vplyvné hlasy, podľa ktorých MBS v prípade Chašúgdžiho “vraždy” ťažko prestrelil, čo sa musí odraziť v úrovni americko-saudských vzťahov…”

Spencerová uvádza, že či už sa nakoniec Donald Trump v súčasnej situácii zachová akokoľvek, vzťahy so Saudmi sa otrasú v základoch. “A to bude mať zásadné dôsledky pre americkú blízkovýchodnú politiku, v ktorej Saudská Arábia predstavuje hlavný oporný bod. A je veľkou otázkou, do akej miery je v amerických plánoch Saudská Arábia vôbec nahraditeľná – v čase, keď sa Washington nemôže plne spoliehať na tradičných spojencov a “ťažké váhy” typu Egyptu alebo Turecka.” A rovnako významné, hoci vcelku paradoxné, dôsledky sa podľa nej môžu prejaviť aj z opačnej strany – bez pevného amerického “istenia” Saudi už najskôr nebudú toľko agresívni voči Iránu, čo môže byť pre pokoj v oblasti Blízkeho východu dobrá správa. Teherán ostatne vývoj z posledných dní okamžite využil a “natiahol ruku” k Rijádu, aby vraj tomu zastrašovaniu z Washingtonu mohli čeliť spoločne. To všetko vlastne len pár dní po teroristickom útoku v iránskom Ahwaz, z ktorého zosnovania Teherán obvinil práve Saudov a ich priateľov…

“A Trumpov postup v Chašúgdžiho prípade sa môže samozrejme odraziť aj v saudskej ropnej politike, poťažmo v ďalšej politike OPEC. Biely dom si opakovane sťažuje, že mu OPEC svojou politikou ťažby “nijako nepomáha”, nehovoriac už o tom, že Rijád svoju energetickú politiku čoraz častejšie koordinuje s Ruskom, pretože, ako sa zdá, saudské a americké záujmy sa rozchádzajú čoraz viac. A Rusko k Chašúgdžimu mlčí – nie je to jeho problém, hoci jeho vyústenie môže byť pre Moskvu tiež dôležité. Už len preto ale Washington Saudov nemôže úplne “pustiť”. Otázkou je, akú cenu Chašúgdiího zmiznutie aktuálne Amerike vystaví za uchovanie takéhoto partnerstva. A je vôbec MBS ešte udržateľný?”