Poslanec za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Alojz Baránik navrhuje zaviesť viacero opatrení v exekučnej oblasti v prospech exekvovaných osôb bez toho, aby došlo k tzv. exekučnej amnestii. Preto na septembrovú schôdzu Národnej rady SR predkladá návrh novely zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Dôvodom tohto návrhu je podľa Baránika to, že problém dlhodobo nevymožiteľných pohľadávok voči fyzickým osobám narástol do rozmeru, ktorý má objektívne rozsiahle dopady na pracovný trh, deformuje sociálne prostredie a zaťažuje justičný systém. Časť dlžníkov z nízkopríjmových skupín sa v snahe o vyhnutie sa exekúcii zrážkami zo mzdy podľa neho vyhýba vstupu na legálny trh práce a pohybuje sa v čiernej ekonomike. Baránik si myslí, že zamestnávatelia začínajú pociťovať nedostatok pracovnej sily na obsadenie nižších pracovných pozícií.

Baránik je presvedčený, že osobná zodpovednosť je neoddeliteľnou súčasťou osobnej slobody. “V súlade s tým je vzniknutý problém potrebné riešiť tak, aby sme na jednej strane umožnili ľuďom v dlhovej pasci návrat do ekonomiky, na druhej strane však musíme primerane rešpektovať práva veriteľov. Tam, kde to je efektívne, uprednostňujeme individuálne posúdenie každého prípadu. Nesmieme dopustiť, aby zvolené paušálne riešenie nabádalo k nezodpovednému a podvodnému správaniu pre očakávanie paušálneho odpúšťania dlhov. Plošná exekučná amnestia by bola nespravodlivá voči osobám splácajúcim svoje záväzky, ako aj voči veriteľom vrátane štátu, ktorý ako veriteľ de facto zastupuje všetkých daňovníkov,” uviedol poslanec v dôvodovej správe k návrhu. Prípadná exekučná amnestia by mala podľa Baránika postihovať výlučne príslušenstvo exekučne vymáhaných pohľadávok. Exekučná amnestia by sa nemala týkať niektorých pohľadávok, ako sú napr. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo za škodu spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávka dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky, peňažné tresty uložené podľa Trestného zákona.

V dôvodovej správe Baránik uvádza, že za štandardné systémové riešenie insolventnosti považuje osobný bankrot, ktorý predstavuje individuálne posúdenie každého prípadu a vyžaduje si iniciatívu na strane dlžníka. “Súčasnú právnu úpravu osobného bankrotu ale bude nutné podrobiť revízii vzhľadom na celkový počet osôb, ktoré by tento inštitút mohli využiť v budúcnosti,” priblížil. Ako dodal, túto agendu v súčasnosti zabezpečujú Centrá právnej pomoci, ktoré sú v tomto ohľade kapacitne poddimenzované a bude potrebné ich posilniť. Súčasný systém prideľovania exekúcií jednotlivým exekútorom náhodným výberom považuje za krok späť, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade pohľadávok štátu či verejnoprávnych inštitúcií.

Liberáli navrhujú prijať viaceré legislatívne zmeny, medzi nimi aj to, aby v prípade, keď veriteľ vstúpi do záväzkového vzťahu s dlžníkom, fyzickou osobou, nepodnikateľom, voči ktorému v čase menej ako päť rokov pred vznikom takého záväzku bola exekúcia zastavená pre nedostatok majetku alebo bola riadne ukončená, aby veriteľ znášal všetky náklady na exekúciu pohľadávok z takého vzťahu. Z návrhu novely zákona vyplýva aj striktné zachovávanie hospodárnosti exekučného konania zo strany veriteľa voči dlžníkovi. “Exekúcie, v ktorých sa uspokojujú nároky rovnakého veriteľa voči rovnakému dlžníkovi, budú spojené do jedného konania. Pokiaľ veriteľ voči dlžníkovi v období šiestich mesiacov vymáha pohľadávky vyplývajúce z totožného titulu samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, bude mať nárok na náhradu trov exekúcie voči dlžníkovi iba v jednom konaní,” uviedol predkladateľ návrhu. Ďalej navrhuje redukciu uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom na prípady, keď je v postavení oprávneného štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt. “Navrhujeme zmenu v tzv. osobnom bankrote, ktorá dlžníkom umožní tento inštitút využiť aj mimo povinného zastúpenia Centrom právnej pomoci pri zachovaní povinného zastúpenia advokátom. Zároveň navrhujeme odstrániť tvrdosť zákona a chceme umožniť, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa na strane dlžníka centrum mohlo predĺžiť lehotu splatnosti preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu na päť rokov, prípadne tento dlh dlžníkovi odpustiť. Osobný bankrot tak bude prijateľnejším pre dlžníkov v ťažkej životnej situácii,” dodal.

Na tieto opatrenia nadväzuje ďalšie opatrenie, ktorým je zavedenie princípu, že prístup do Centrálneho registra exekúcií bude bezplatný, pokiaľ objem prístupov neprekročí 50 ročne. Podľa súčasnej úpravy Slovenskej komore exekútorov patrí za každý prístup do registra exekúcií odmena, ktorej výška sa určuje v závislosti od počtu prístupov jedného používateľa v období kalendárneho roka, pričom dnes sa za pásmo od nula do 500 prístupov ročne platí úhrada dve eurá za každý prístup. Toto opatrenie však už nie je predmetom tohto návrh zákona, ale predmetom novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o centrálnom registri exekúcií.

Súdy v súčasnosti evidujú približne 3,7 milióna nedokončených starých exekučných konaní. Exekúciou je zaťažených takmer 20 percent populácie. Z veľkej časti je príčinou vzniku tejto situácie nedostatočná a navyše v prospech záujmových skupín nevynucovaná minulá legislatíva, čím sa umožňovalo zneužívanie nízkej finančnej gramotnosti niektorých skupín obyvateľstva. Dlhodobo nevymožiteľné sú aj pohľadávky z daní a odvodov.