Môj profil 
Predplatné
Analytici poukazujú na podobnosť týchto procesov spred 15 rokov a zo súčasnosti, aj keď príčiny sú, samozrejme, úplne odlišné. Na začiatku tisícročia Rusko vychádzalo z hlbokej krízy, ktorá trápila celú krajinu v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti Rusko musí odolávať západným sankciám a podniká podobné opatrenia, aby zabezpečilo úspešné fungovanie všetkých odvetví, hlavne priemyslu a poľnohospodárstva.
V Rusku, samozrejme, uznávajú, že situácia je dosť komplikovaná a neočakávajú, že ju môžu napraviť ľahko a rýchlo a onedlho všetky problémy budú zažehnané, avšak poukazujú aj na fakt, že nepadli na kolená a krajine sa darí fungovať vo viac-menej normálnom režime. Sankčná vojna donútila Rusov kardinálne zmeniť prístup k fungovaniu niektorých najdôležitejších odvetví hospodárstva a podniknúť rýchle a účinné opatrenia.
V niektorých oblastiach to dokonca viedlo k zlepšeniu situácie v rezorte a k strategickým zmenám. Napríklad, masírovaná pomoc domácim poľnohospodárom viedla k tomu, že ruské pôdohospodárstvo sa zasa dostáva na tú vysokú úroveň, na ktorej sa nachádzalo pred viacerými rokmi. V prípade mnohých poľnohospodárskych komodít sa Rusko z importéra premenilo na exportéra.
Kardinálne sa zlepšila situácia v produkcii obilnín. Analytici pripomínajú, že Rusko bolo celé stáročia obilnicou sveta alebo minimálne Európy. Po dlhšej prestávke si zasa vracia podobný štatút. Cárske Rusko vo veľkom exportovalo obilie. Do polovice minulého storočia predaj obilia bol dokonca hlavným valutovým zdrojom bývalého ZSSR. Keď začiatkom 50. rokov ZSSR prešiel k čiastočnému nákupu obilnín, Winston Churchill reagoval so svojským britským čiernym humorom: „Myslel som si, že zomriem na starobu. No keď Rusko, ktoré živilo Európu obilím, začalo nakupovať obilniny, pochopil som, že zomriem od smiechu“.
Doslova katastrofálna situácia sa vytvorila na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď po rozpade ZSSR, totálnom politickom a ekonomickom chaose v krajine a „rozkvete voľného trhu“ celé ruské hospodárstvo padlo na kolená. Rusko bolo nútené vo veľkom nakupovať obilie. Až začiatkom tohto tisícročia, kedy vláda najprv „naliala“ miliardy do domáceho priemyslu, a potom aj do poľnohospodárstva, sa situácia začala zlepšovať.
Analytici si všímajú, že aj napriek sankčnej vojne (vlastne aj v následku tejto vojny), ruskí poľnohospodári začali produkovať oveľa viac obilia a inej poľnohospodárskej produkcie. V súčasnosti sa krajina zasa stáva jedným zo svetových lídrov v exporte poľnohospodárskej produkcie. Podľa odhadov expertov v tomto poľnohospodárskom roku Rusko exportuje vyše 30 miliónov ton obilia. Má na to všetky predpoklady, na začiatku apríla v závere poľnohospodárskeho roka 2015/16 (končí 31. júna) vyviezlo vyše 28 miliónov ton obilnín. Iba vo februári ich export dosiahol 3,24 milióna ton obilia.
Podľa odhadov expertov, dokonca aj amerického ministerstva pôdohospodárstva, Rusko v tomto roku predbehne v exporte pšenice USA (21,8 milióna ton) a Kanadu (20,5 milióna ton), keď predá 23,5 milióna ton pšenice.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
