Môj profil 
Predplatné
Bratislava 13. decembra (TASR) – Problematiku 60. rokov spracoval slovenský spisovateľ Stanislav Rakús vo svojej novej publikácii Fáza uvoľnenia. Napriek uvoľňujúcim sa pomerom v tomto období naďalej pretrvávali nepriaznivé systémové aj ľudské problémy. V troch poviedkach autor rozoberá aj takú problematiku, akou je nemožnosť vyučovať literatúru ako umelecký objekt.
Autor novou publikáciou nadväzuje na svoju tvorbu po roku 1989, ktorá sa s odstupom času zameriava na 50., 70. a 80. roky minulého storočia. "Témou mojej prózy je sama literatúru ako metafora istých pomerov. Ani v 60. rokoch sa nedosiahlo, aby sa literatúra začala vnímať ako umenie. A toto, bohužiaľ, nie je ani teraz, vyše 20 rokov po revolúcii a to nielen u nás, ale na celom svete," priblížil na premiére svojej knihy pre TASR Rakús.
Fáza uvoľnenia sa zameriava na hlavnú postavu – doktora Norkopa, ktorý sa pokúša stať sa autorom prózy. Hoci publikuje svoju tvorbu v literárnom časopise, nikdy sa nestane prozaikom. Slovo "uvoľnenie" v názve publikácie má protikladný charakter, z časti pozitívny, z časti negatívny. "Pozitívne je to v tej dobe, ktorá prináša uvoľnenie, obmedzenú, ale predsa len istú slobodu. Negatívny charakter uvoľnenie je v tom, že literatúra sa nechápala ako múzický objekt," doplnil Rakús.
Na prvú poviedku nadväzuje druhá s názvom Seminárna práca, v ktorej dostanú študenti za úlohu napísať prozaický text. Autor sa zameriava na jedného študenta, ktorý sa k úlohe zo začiatku postavil s odporom, no postupne ho práca natoľko pohltí, že sa pre neho stane vášňou. Poslednú poviedku s názvom Nôž zasadil autor do prostredia večernej školy, kde na nižšej, komediálnej úrovni využíva prvky grotesky, irónie či humoru.
Rakús pripravoval najnovšiu publikáciu približne tri roky. Myšlienka na jej vytvorenie však autorovi skrsla ešte v čase prípravy jeho diela Telegram (2009). "Ja si myslím, že patrím skôr k sochárskemu typu spisovateľa, ktorý síce veľmi rýchlo napíše základnú kostru, ale kým sa dopracuje k tomu záverečnému, finálnemu tvaru, tak to istý čas aj trvá," vysvetlil Rakús.
Stanislav Rakús upozornil na seba už prvotinou Žobráci (1976), neskôr mu vyšli knihy Pieseň o studničnej vode (1979), Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008). Za prozaickú tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Dominika Tatarku, Cenu Anasoft litera či Cenu Jána Johanidesa. Od roku 1969 vyučoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a po jej rozčlenení začal pôsobil ako emeritný profesor na Prešovskej univerzite na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy.
UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe zvukový záznam.
.JPG)
