Bratislava 22. septembra 2022 (HSP/Foto:screenshot)

Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu?

Na rôznych úrovniach života a v rôznych zákutiach spoločnosti sa neustále dejú nové a nové katastrofy, absurdity a veci, o ktorých by sme ešte pred polrokom povedali, že sa nemôžu stať. Mysleli sme si, že sa to zastaví, keď skončí Covid, ale ten nekončí. Momentálne má v Číne mesto, ktoré má 22 miliónov obyvateľov, lockdown. Ľudia sú zase prísne monitorovaní, z rodiny môže vyjsť von na nákup len jeden človek a všetci ostatní sú zavretí doma. To je dôkaz, že lockdowny nefungujú. Kto iný predsa robil prísnejší lockdown na svete ako Čína? A znovu sú tam, kde aj boli. Napriek tomu, ešte agresívnejšie a silnejšie ďalej robia to, čo zjavne nefungovalo. Pre mnohých ľudí by to už malo byť signálom, že verili zlým riešeniam a hlúpym ľuďom.

Prečo myslíte, že ľudia stále veria tým zlým riešeniam a hlúpym ľuďom?

Sú na to tri dôvody. Tým prvým je, že takéto správy sa len veľmi zriedka objavia v slovenských mainstreamových médiách. Po druhé, takéto informácie sa nezjavujú v pravdivých súvislostiach. To znamená, že aj keď povedia, že v Číne je 22 miliónové mesto, ktoré je momentálne v lockdowne, nepripisujú tomu taký dôvod, aký som teraz popísal – dôkaz, že lockdown nefunguje. A po tretie, ak by sa to aj zjavilo v médiách, a dokonca aj v súvislostiach, stále je to o ľuďoch. Aj ľudia si musia uvedomiť a priznať, ako sa nechali oklamať. Preto neočakávam žiadne revolučné zmeny, zlomový bod ani nič, čo by zatriaslo celou spoločnosťou. Ani v minulosti sa nikdy nič také neudialo až do momentu, kedy nenastúpila diktatúra alebo tyrania. Až vtedy sa začali ľudia spamätávať, pretože padli až na kolená.

Myslíte si, že je možné predpovedať, čo sa bude diať ďalej?

Myslím, že momentálne sa nedajú robiť žiadne predpovede. Ktokoľvek ich robí bez toho, aby začal slovami „ja si myslím“, je podľa môjho názoru veľmi trúfalý. Ešte stále by sme sa mali každý deň pozerať okolo seba a užívať si s pokorou a vďačnosťou svet, aký máme, pretože sa môže veľmi rýchlo a veľmi dramaticky zmeniť. Dnes nikto nevie predpovedať, čo všetko sa môže zrútiť a pokaziť a aké to bude mať následky. Nevieme, ako sa zachovajú ľudia, ktorí ostanú bez peňazí a budú mať doma zimu. Je veľmi pravdepodobné, že z luxusu, ktorý sme si nevedeli vážiť, sa naša životná úroveň, dostupnosť tovarov aj služieb prepadne o 30 až 80 percent. Vie niekto odhadnúť, aké to bude mať následky? Ako sa to odzrkadlí napríklad v medziľudských vzťahoch? Ako veľmi to zvýši agresivitu medzi ľuďmi? A aké by mala zvýšená agresivita následky? Svet už nikdy nebude taký, aký bol v decembri 2019, ale tak ako všetko v histórii, aj toto sa raz skončí. Aj tie najväčšie katastrofy, tyranie a diktatúry skončili. Otázka je len kedy a s akými následkami to bude. Úprimne sa čudujem ľuďom, ktorí majú toto všetko na svedomí. Oni nepoznajú históriu? Nevedia ako to vždy dopadlo? Nemajú strach, že sa voči nim otočí hnev oklamaného národa?

Keby na Slovensku čo i len 20% obyvateľstva prestalo dodržiavať elementárne pravidlá a predpisy, znamenalo by to kolaps. Nemáme totiž dosť policajných a poriadkových zložiek, ktoré by vedeli zriadiť nápravu. Toto však nie je moja predpoveď a vo všetkom sa môžem mýliť. Ja si len myslím, že tak ako sa stali veci, ktoré boli pred tromi rokmi absolútne nemysliteľné a nepredstaviteľné, môžu sa diať aj ďalej. Ja si nič z toho neželám. Ale predchádzajúce dva roky nám ukázali, že nemôžeme čakať na to, že sa niečo samo zmení alebo napraví. Nemôžeme veriť tomu, že „bude dobre“. Bude dobre, len ak aj my pre to niečo urobíme.

Je to dôvod prečo ste sa rozhodli spustiť sériu jesenných prednášok v rôznych mestách Slovenska?

Áno. Robili sme ich už na jar a uvedomil som si, že tie stretnutia majú zmysel. Cítil som to z ľudí, ktorí prišli a cítil som to aj zo seba. Mne osobne takéto stretnutia veľmi pomáhajú ešte viac premýšľať a formovať si názory. To, čo všetci prežívame, je už dlhodobý stav, ktorý poškodzuje naše psychické zdravie aj medziľudské vzťahy. Myslím si, že ak si človek v takýchto časoch dokáže hľadať oporné body a dokáže ich aj zdieľať s druhými ľuďmi, je to veľmi prospešné. Myslím, že je to dokonca jediná cesta, ako môžu v spoločnosti vznikať sily, ktoré pomôžu jej uzdraveniu.

Myslíte si, že ľudia, ktorí tak dlho verili oficiálnemu naratívu, dokážu priznať, že boli oklamaní?

Pre ľudí, ktorí postupne prichádzajú na to, že sa mýlili, je veľmi ťažké. Mimochodom, vedeli ste, že črevný nervový systém vie oveľa skôr, že sme sa mýlili, než náš mozog? Ten už veci veľmi jasne pomenováva, spracuje a umožňuje si ich uvedomiť. Naša intuitívna časť nervového systému, vrátane nervového systému tráviaceho traktu, to sú tie motýliky a črevné nervozity, prichádzajú oveľa skôr. Znamená to, že náš črevný nervový systém reaguje oveľa skôr než vedomá časť mozgu. Predstavte si, koľko ľudí už môže byť v tomto stave hanby, ktorá prichádza zvnútra a pokúša sa predrať na povrch. Predstavte si,  koľko ľudí to ďalej potláča. Ľudia sú dnes postihnutí úplne iracionálnym strachom, ktorého sa nevedia zbaviť. Je to nebezpečné nielen pre ich okolie, pretože majú v sebe potenciál agresivity, ale aj pre nich samých. Tým, že sústreďujú pozornosť na jedno riziko, unikajú iné , oveľa závažnejšie riziká. Je isté, že väčšinu z nich to aj dobehne.

Čo ak sa to nestane, alebo to bude trvať ďalších niekoľko rokov?

Ak sa to nestane teraz, bude to mať ešte závažné následky. Celá situácia sa zhoršuje, preto čím neskôr budú ochotní pripustiť si chyby, tým horšie to bude aj pre nich, aj pre spoločnosť. Ľudia sú vyčerpaní a ohnutí, mnohí z nich už vzdali svoj život a uverili klamstvám. Veľmi veľa ľudí sa podarilo presvedčiť o tom, že sú úplne bezvýznamný element, ktorý nedokáže nič zmeniť, a preto rezignovali. Trápi ma, že v tomto zmysle úplne zlyhala cirkev, inštitúcie, kultúrne osobnosti… Nemáme nikoho, kto by dokázal prinášať nádej. Bez ohľadu na covid, na očkovanie, na politiku… jednoducho ľudsky. Pomáhať ľudom nájsť v sebe silu odolať tomu, čo sa deje. Energiu k tomu, aby sme mohli existovať, inak sa zmeníme na diktatúru. Edmund Burke už v 18. storočí povedal, že jedno z najväčších klamstiev, ktorému ľudia uveria je, že sú príliš malí na to, aby mohli niečo zmeniť. Ak tomu skutočne uveria, je to dokonalá situácia, aby ich niekto ovládol. Je jedno či je to v rodine, na pracovisku, alebo v štáte.

Povedzme si niečo bližšie o prednáškach, ktoré pripravujete?

Áno, ďakujem. Už teraz sa veľmi teším na naše spoločné stretnutia, ktoré budú prebiehať v jesenných mesiacoch. Začali sme už 19.9. v Bratislave a postupne navštívime niekoľko miest na celom Slovensku. Okrem prednášky s besedou sa návštevníci môžu tešiť na autogramiádu, budú mať možnosť zakúpiť si moje knihy za špeciálne ceny a tiež vyhrať niektorú z pekných cien v našej tombole. Prednášky sme robili už na jar a uvedomil som si, že majú zmysel. Cítil som to z ľudí, ktorí prišli a cítil som to aj zo seba. Mne osobne takéto stretnutia veľmi pomáhajú ešte viac premýšľať a formovať si názory. To, čo všetci prežívame, je už dlhodobý stav, ktorý poškodzuje naše psychické zdravie aj medziľudské vzťahy. Myslím si, že ak si človek v takýchto časoch dokáže hľadať oporné body a dokáže ich aj zdieľať s druhými ľuďmi, je to veľmi prospešné. Myslím, že je to dokonca jediná cesta, ako môžu v spoločnosti vznikať sily, ktoré pomôžu jej uzdraveniu. Verím, že naše stretnutia by mohli byť jedným z týchto oporných bodov.

V ktorých mestách sa objavíte najbližšie?

Uvidíme sa už dnes v Nitre, 26.9. v Šali, 27.9. v Dunajskej Strede, 29.9. v Nových Zámkoch, 3.10. v Piešťanoch, 4.10. v Prievidzi a 6.10. v Senci. Ďalšie mestá budeme prezrádzať postupne a nevynecháme ani stredné a východné Slovensko. Na každú z prednášok je možné zakúpiť si vstupenku štandard a VIP. S VIP vstupenkou okrem malého darčeka a možnosti sedieť vo VIP sektore dostanete aj podpísanú knihu Zmazaný/í. Všetkých srdečne pozývam a teším sa na príjemnú a priateľskú atmosféru. Všetky prednášky majú len obmedzenú kapacitu návštevníkov, preto si nákup lístkov radšej nenechávajte na poslednú chvíľu.

Prezradíte aj na akú prednášku, prípadne na aké témy sa môžeme tešiť?

Budeme hovoriť o spoločenskej situácii, ale aj o zdraví. Budeme hovoriť o tom ako zbavovať toxínov nielen dušu, ale aj naše telo. Zdravie totiž neprestalo existovať! Je stále podstatné, aj keď sme blokovaní vplyvmi, ktoré nás neustále zamestnávajú. Zdravie je stále podstatné. Kto si pred dvomi rokmi myslel, že to s naším zdravotníctvom môže byť ešte horšie? A bolo to možné! A dokonca je to možné aj dnes. Môže sa stať, že pôjdete do nemocnice a nemocnica tam už nebude. Preto sa treba zdraviu venovať stále viac.

Moje prednášky majú byť najmä o ľuďoch a pre ľudí. Spoločnosť je, bohužiaľ, veľmi roztrieštená. Toľko tém a konfliktov sa vmiešalo medzi ľudské vzťahy, že po takmer troch rokoch snáď neexistujú dvaja ľudia, ktorí by nemali na niečo úplne odlišné názory. Nové témy nás stále ešte viac polarizujú. Aj keď sa ešte pred rokom dvaja ľudia zhodli v otázke covidu či vakcín, dnes je množstvo ďalších tém, v ktorých sa možno nestretnú. Ukrajina, ruský plyn, ekologická kríza… Najhoršie je, že sme ochotní všetkému podľahnúť a nechať sa klamať.

Ľudia, ale chcú počuť aj niečo optimistické a potrebujú mať nádej. Čo optimistické vidíte vy?

Pozitívne a optimistické je pre mňa to, že ešte stále si môžeme uvedomovať, čo sa deje. Že ešte stále môžeme podstupovať obete, ktoré si vyberáme my sami a nie tie, ktoré si vyberajú nás. Obeťou, ktorú si v živote môžeme vybrať je napríklad to, že schudneme, že si zvolíme istý diskomfort, vďaka ktorému dosiahneme svoj cieľ. Človek, ktorý má 40 kíl nadváhy a rozhodne sa urobiť všetko preto, aby schudol, predstavuje prípad obetí, ktoré si zvolí on sám. Ak by sa však neodhodlal schudnúť, obete v podobe rakoviny, cukrovky či iných chorôb, by si o niekoľko rokov našli jeho. Preto je fantastické, že ešte stále máme možnosť niečo urobiť. Hoci sa dnes spoločnosť rúti do katastrofy, môžeme tých, ktorí o to stoja, pripraviť. Môžeme sa usilovať mobilizovať sily, zdieľať svoje názory a aspoň tým, ktorí o to stoja, pomôcť pripraviť sa na to, čo nás čaká.

MUDr. Igor Bukovský 

Redakciu informovala PhDr. Mgr. Jaroslava Mareková.

(Rozhovor vznikol 2.9.2022)