“Práve preto som považoval a aj naďalej považujem všetky návrhy o bojkote Olympiády za hlúposť. Našich oponentov by to nebolelo, ale naopak, cítili by sa príjemne, pretože hlavný ich cieľ je práve v tom, aby vyhodili z Olympiády všetkých Rusov. A bojkot by im v tom iba pomohol. Nie, vážení priatelia, našich západných oponentov treba biť práve do toho predmetu, ktorý im nahradil česť, svedomie, srdce a dušu. Treba ich udrieť do peňaženky…

Práve toho sa boja. Britské noviny The Guardian uviedli, že americkí úradníci sa najviac zo všetkého obávajú žalôb a súdnych pohľadávok od ruských športovcov, ktoré nepodajú sťažnosti na športový arbitráž v Lausanne, ale na všeobecné súdy. Podajú sťažnosti a budú brániť svoju česť, dôstojnosť, pracovnú reputáciu a taktiež budú žiadať o náhradu morálnych a materiálnych škôd kvôli tomu, že im zakázali vystúpenie na Olympiáde. A to sa môže stať skutočným peklom pre amerických úradníkov.

Veď na všeobecných súdoch nemôžu len tak tápať, ale musia predložiť skutočné dôkazy. A preto budú pod ťarchou zodpovednosti, veď budú musieť dokázať svoje obvinenia. A už žiadne výhovorky na akýchsi „tajných svedkov“ a „nekalé činy ruských tajných služieb“ im nepomôžu. A sťažnosti dá sa podať nielen na WADA ako organizáciu, ako celok, ale na konkrétnych zamestnancov, konkrétnych ľudí, expertov a právnikov, ktorí vo svojich rozhovoroch pre média porozprávali tak veľa, že odteraz dalo by sa ťahať ich po súdoch až do konca ich životov… A rozmery kompenzácií môžu byť dosť odlišné – napríklad, aj za to, že ruským športovcom nedovolili získať medailu alebo stratili zisky, ktoré mohli mať vďaka peniazom od reklamných partnerov.

Niekto si bude myslieť, že je to hlúposť alebo bláznovstvo – hľadať spravodlivosť na európskych alebo amerických súdoch. Ale spomeňte si, že samotná idea podať apeláciu proti rozhodnutiu holandského súdu o vyplatení akcionárom Jukosu 50 miliárd dolárov sa tiež mnohým zdala byť smiešna. A smiešnou bola iba dovtedy, kým apeláciu Ruska uznali a naša krajina súd vyhrala. V súčasnosti advokáti akcionárov Jukosu už sťahujú svoje sťažnosti zo súdov v Nemecku a Veľkej Británii, pretože pochopili, že to nemá význam.

Môžem taktiež pripomenúť nedávne rozhodnutie Štokholmského arbitrážneho súdu, ktorý v konflikte medzi Gazpromom a Litvou postavil sa na stranu ruskej spoločnosti – a to aj napriek tomu, že európski politici svorne podporovali Litvu. A súd uznal, že samotná kauza bola zjavne spolitizovaná.

Môžeme si ešte spomenúť aj na kauzu Rosatomu proti Bulharsku. Aj v tomto prípade ruská spoločnosť súd vyhrala a dostala kompenzáciu za zrušenú zmluvu o výstavbe jadrovej elektrárne, ktorú zakázala stavať Európska únia.

Takže úspešné skúsenosti s využitím zahraničných súdov máme. Teraz ich musíme správne použiť. Musíme zabezpečiť pre našich športovcov služby najlepších advokátov a začať „právnickú poľovačku“ na konkrétnych úradníkov WADA. Toho sa boja a preto to určite treba robiť. Po skončení Olympiády a po vyhlásení definitívnych rozhodnutí športového arbitrážneho súdu v Lausanne môžeme očakávať podanie celej série sťažností od ruských športovcov. Určite budem sledovať túto tému.

Ďalším dôležitým elementom by malo byť zbavenie WADA monopolného práva na vykonávanie dopingových kontrol. Taktiež treba bude určiť konečne, čo dopingom je a čo dopingom nie je. Pretože v súčasnosti je to tak, že Američania môžu používať svoju verziu meldónia, ale naši športovci našu verziu používať nemôžu.

A v tomto sa objavujú síce situačné, ale veľmi dôležité pre nás spojenci – úradníci Medzinárodného olympijského výboru a vedenie mnohých športových federácií. Ak si na celú situáciu pozrieme ich očami, vyzerá to pre nich veľmi nelichotivo: vychádza, že darmo sa celý život škriabali hore kariérnymi schodmi, darmo dávali úplatky, aby získali svoje funkcie. A ocitli sa v súčasnosti v úlohe pešiakov nejakých tam amerických právnikov, ktorí si privlastnili právo rozhodovať o tom, kto sa zúčastní a kto sa nezúčastní na Olympijských hrách. Úradníkom MOV berú ich hlavný biznis – berú drzo a bezočivo. A to určite neodpustia…

Už v súčasnosti Tomas Bach a jeho kamaráti vyhlasujú, že treba zreformovať celý systém dopingovej kontroly. V tomto zmysle fakticky opakujú slová Vladimíra Putina, ktorý taktiež žiada túto reformu. Je celkom možné, že túto reformu podporí Čína a iné krajiny, ktoré sa presvedčili, ako ľahko sa môžu stať obeťami WADA. Pripomínam, že pokus o odstránenie celej ruskej reprezentácie z Olympiády podporilo iba 14 štátov a to znamená, že v radoch členov celého olympijského hnutia sa nájde dostatočný počet tých, ktorí podporia zbavenie WADA jeho súčasného štatútu.

Toto určite bolestivo udrie do peňaženky americkej bandy, ktorá si zvykla získavať peniaze za to, že konkrétne preparáty sa priznávali „bielymi a čistými“… Americkí športoví úradníci už pochopili, čo ich čaká a snažia sa zaradiť spiatočku. Z poslednej verzie WADA nečakane zmizol list Rodčenkova a šéf WADA Craig Collins Reedie taktiež nečakane vyhlásil, že neexistujú dôkazy o tom, že štát sa miešal do činnosti Ruskej federácie atletiky Reedlie a pozabudol na všetky svoje predošlé obvinenia na adresu Ruska. Je to všetko pekné, ale prišlo to dosť neskoro.

Nech všetko, čo sa stane s úradníkmi WADA, poslúži ponaučením pre ostatných. Rusi si vždy vedeli vyrovnať účty s niekým, pričom nerobili to iba zbraňami. Američania sa o tom onedlho presvedčia,“ zdôraznil v závere svojho komentáru – päťminútovky Ruslan Ostaško.

Video si môžete pozrieť tu:

Eugen Rusnák