Moskva 14. apríla 2019 (HSP/Topwar/Foto:Facebook)
Rusko, takmer zo všetkých strán obkľúčené základňami NATO a „mierumilovnými“ americkými jednotkami, zvyšuje aktivity na zachovanie vlastnej bezpečnosti
Napriek hysterickým vyhláseniam o „ruskom agresorovi“, hlavne zo strany pobaltských štátov, Poľska, Ukrajiny a pod., faktom je, že Rusko stále zostáva na svojom mieste, ale práve členské štáty NATO, ktoré priblížili svoje jednotky a vojenskú techniku k ruským hraniciam, sú nebezpečenstvom a môžu byť pôvodcom vojenského konfliktu.
Preto Rusko buduje rozsiahly obranný systém, podčiarkujeme, na rozdiel od „partnerov“ z NATO, na vlastnom území, a zapája do spoločného systému protivzdušnej obrany stále nové krajiny. Najnovšie pribudli Kirgizsko a Tadžikistan. Informoval o tom na tlačovej konferencii zástupca veliteľa Vzdušno-kozmických síl Ruska generálporučík Jurij Grechov. Prezradil, že sa začína budovať Spoločný regionálny systém protivzdušnej obrany už aj s Kirgizskom a Tadžikistanom.
„Zároveň sa Rusko snaží obnoviť dobré vzťahy s Arménskom, kde je politická a hospodárska situácia dosť neistá. Pre začiatok Rusko zorganizovalo a zabezpečilo výkon služby jednotiek protivzdušnej obrany v Kaukazskom regióne kolektívnej bezpečnosti,“ uviedol Jurij Grechov.
Dodal, že bol menovaný veliteľ Spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany Ruska a Kazachstanu. Túto funkciu bude plniť veliteľ Síl protivzdušnej obrany Kazachstanu generálmajor Nurlan Karbenov.
Ruské médiá v tejto súvislosti pripomenuli, že oficiálne sa za deň vytvorenia Spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov považuje 10. február 1995, keď v meste Alma-Ata predstavitelia Ruska, Arménska, Bieloruska, Tadžikistanu a Uzbekistanu podpísali príslušnú dohodu. Subjektmi dohody sú tiež aj hlavné mesto Kazachstanu, ktoré sa odnedávna volá Nursultan, a kirgizská metropola Biškek. Táto dohoda je otvorená aj pre vstup ďalších krajín.
V súčasnosti Spoločný regionálny systém protivzdušnej obrany tvorí približne 50 jednotiek delostrelecko-raketových a rádiotechnických vojsk a približne 20 leteckých jednotiek, plus jednotky rádioelektronickej bezpečnosti, počet ktorých sa nikde neuvádza.
Eugen Rusnák