Môj profil 
Predplatné
Podľa fondu, na konci augusta, celkový objem zlatých rezerv Ruska činil 1112,5 tony, čo je o 77 ton viac oproti stavu z januára. Objemom zlata v devízových rezervách Rusko už predstihlo aj Čínu (1054 ton) a Švajčiarsko (1040 ton). Pritom podiel vzácneho kovu sa v devízových rezervách krajiny zvýšil z 8,3 percenta na 9,8 percenta.
K dnešnému dňu, podľa objemu zlatých rezerv, Rusko zaostáva za Spojenými štátmi (8100 ton), za Nemeckom (3300 ton), za Talianskom (2450 t) a za Francúzskom (2435 ton).
Podľa inej publikácie – nemeckej Die Welt, skupovaním zlata sa Rusko aktívne zaoberá už niekoľko rokov, počnúc krízou v roku 2008. Pričom to robí bez zbytočného hluku.
Čo môže stáť za tak prudkým nárastom zlatých rezerv Ruska?
Z historického hľadiska štáty hromadia zlato pred veľkými vojnami. Avšak veriť, že by sa dnes Rusko chystalo s niekym skutočne a vážne bojovať je dosť ťažké. To už skôr, ak sa bavíme o vzdorovaní Ruska, tak nie o vojenskom, ale ekonomickom a/alebo geopolitickom. To by potvrdzovalo i to, že Rusko skupuje zlato v posledných pár mesiacoch, ktoré sú poznamenané prudkým rastom napätia v súvislosti s ukrajinskou krízou a sankciami, ktoré v súvislosti s ňou Západ na Rusko uvalil.
V tejto súvislosti treba povedať, že ak situácia zájde do extrému a krajina musí na hradenie svojich záväzkov použiť zlato, jeho cena začne prudko klesať. Dôsledkom je to, že krajina predáva svoje zlato spravidla za nižšiu cenu, než za akú ho nakúpila a teda dochádza k čistej strate.
Okrem toho k aktívnemu nákupu zlata Rusko pristúpilo omnoho skôr než začala ukrajinská kríza, ale udalosti na Ukrajine a v súvislosti s tým voči Rusku zavedené sankcie iba urýchlili celý proces.
Na základe toho sa dá konštatovať, že hlavný dôvod “prechodu na zlato” leží niekde hlbšie a je celkom možné, že má aj iný dôvod.
Pripomeňme si, že 70 percent devízových rezerv Ruska tvoria doláre a eurá. Takže zvyšujúci sa podiel zlata na celkových rezervách Bank of Russsia znižuje podiel amerického dolára a jednotnej európskej meny. Tiež Čína sa o to isté zaujíma už mnoho rokov, pretože nominálna masa dolára, ktorá tvorí jej devízové rezervy je najväčšia na svete.
Jediným vysvetlením pre takéto počínanie môže byť nedôvera, prinajmenšom dvoch svetových mocnosti, k americkej mene. Zníženie dolárovej zložky v devízových rezervách umožňuje znížiť závislosť vlastných ekonomík a chrániť ich pred negatívnym vývojom ekonomík západných krajín, v prvom rade ekonomiky Spojených štátoch. Už mnoho rokov finančníci z rôznych krajín vyslovujú obavy nad dlhovým problémom Spojených štátov. Súdiac podľa nedávneho precedensu, keď bol znova prekročný dlhový strop, tieto problémy iba zosilnejú.
Nemali by sme úplne nechať bez pozornosti ani možnosti vývoja stojace na konšpiračnej úrovni. Najmä, čo sa týka konfrontácie rôznych síl a klanov vo vnútri USA, z ktorých zďaleka nie všetky majú záujem na zbytočne silnom dolári. Je jasné, že v skutočnosti je vplyv takýchto okolností na osud americkej meny (či už vo vnútri alebo na medzinárodnom poli) silne prehnaný, avšak nemožno tieto vplyvy úplne odmietnuť.
Čiže na základe toho môžeme povedať, že hlavnou príčinou nahradenia dolára a eura (v menšej miere) zlatom v devízových rezervách Ruska je predovšetkým nedôvera k americkej mene a celkovo nedôvera k vývoju politickej a ekonomickej situácie v USA.
Do akej miery sú tieto obavy oprávnené, je ťažko povedať. Rovnako ako i to, ako dlho budú “ustupovať z pozície” samotné Spojené štáty. Vlastniť zlato sa však oplatí v prípade akýchkoľvek globálnych otrasov. Úplne vylúčiť pravdepodobnosť ich výskytu v súčasných podmienkach nie je nemožné.
Rovnako reaguje aj Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku má prebehnúť referendum o tom, či krajina zvýši svoje zlaté rezervy. Tiež sa hovorí o nedôvere Švajčiarov k súčasným menám, najmä k doláru a euru.
jf
.JPG)
