Boris Johnson už tragicky označil odvetné kroky Moskvy, pri ktorých Rusi dali recipročne 23 anglickým diplomatom aby si zbalili kufre a opustili Rusko za neužitočné, pretože vyhostením 23 ruských diplomatov utrpia škodu ruskí obyvatelia, ktorí stratia možnosti učiť sa anglický jazyk a získavať britské víza.

Je zábavné sledovať pokrytecké reakcie britského ministra zahraničných vecí. V prvom rade v Rusku existuje dostatok vzdelaných učiteľov angličtiny, takže  britských diplomatov, ktorí boli zároveň aj agentmi britskej rozviedky Rusko naozaj v roli “učiteľov angličtiny” nepotrebuje. V druhom rade Johnsonovi aj tak nikto neverí, že mu záleží na blahu a šťastí ruských obyvateľov a v treťom rade, Rusko je veľmoc, ktorá si riadi svoju zahraničnú politiku samostatne a bez ohľadu na to, či sa to nejakému britskému ministrovi páči, alebo nie.

Momentálne sme svedkami turbulentnosti na svetovej politickej scéne. Rusko túto turbolentnosť nevyvolalo, vo vzťahoch Británie a Ruska je zrejmé, že predstavitelia britských elít len plnia rozkazy svojích amerických kolegov, ktorí vo vzťahu USA-Británia majú dominantné postavenie. Rusko na rozdiel od Británie však nie je vo vzťahu k USA v podriadenom postavení a vedie svoju samostatnú zahraničnú politiku.

Diplomacia je umenie reciprocity a rovnováhy. Diplomatické vzťahy medzi krajinami bývajú maximálne štandardizované a ritualizované, čo mimochodom dovoľuje udržiavať vzájomné vzťahy mimo nadmernej eskalácie. Ak už k nejakým problémom príde, tak vzájomné vyhosťovanie diplomatov je dosť všednou situáciou a štandardnou odpoveďou. Ak s takýmto krokom Briti nerátali, svedčí to o ich nedostatku predstavivosti a neschopnosti vnímať reálny vývoj situácie v medzinárodnej oblasti. To je však britský problém a britské elity sa s tým musia samé vyrovnať.

Tu nie je potrebné nič posudzovať a riešiť, mimo gorbačovského a jeľcinovského obdobia Rusko vždy viedlo plne suverénnu zahraničnú politiku, bez ohľadu na to, či sa to západným partnerom páči, alebo nie.

Dnes ale vidíme, že západní partneri strácajú potrebný prehľad situácie. Ich logika je až smiešna, snažia sa poukázať na to, že Rusko je zlé a nedemokratické, zasahovalo do amerických volieb, otrávilo Skripaľa. Je len spravodlivé, keď USA a Veľká Británia chcú Rusko potrestať a len konšpirátori požadujú od USA a Veľkej Británie relevantné dôkazy, že Rusko do amerických prezidentských volieb zasahovalo a Skripaľa otrávilo. A je nesprávne a nespravodlivé, keď Rusko namiesto toho, aby sa kajalo prijíma odvetné kroky a následne vyhosťuje amerických a britských diplomatov.

Takéto uvažovanie možno očakávať medzi deťmi v škôlke a je až prekvapujúce, že sa západní partneri riadia takto primitívnou matricou a očakávajú, že Rusko bude skákať tak, ako si oni predstavujú. Rusko je atómová veľmoc, ktorá sleduje svoje vlastné strategické záujmy a ciele. Čo sa týka sily sú Rusku rovnocenným súperom USA, ale určite nie Británia, ktorá opúšťa EÚ a musí riešiť problémy s brexitom.

Rusko kategoricky riešilo diplomatický konflikt s USA, kedy ako je známe, nevyhostilo recipročne 35 amerických diplomatov z Ruska (Američania vyhostili 35 ruských diplomatov), ale znížilo recipročne počet amerických diplomatov na rovnakú úroveň podľa početného stavu ruských diplomatov v USA. Rusko vtedy muselo opustiť niekoľko stoviek amerických diplomatov, Američania boli ruskou reakciou totálne šokovaní. Keď recipročne, tak recipročne, s týmito aktivitami začali Američania a nie Rusko. Samozrejme že odchod niekoľkých stoviek amerických diplomatov sa podpísal na katastrofickom poklese činnosti americkej tajnej služby v Rusku.

Teraz rovnakú studenú sprchu do tváre dostali aj Briti. Oficiálne Rusi vyhostili rovnaký počet britských diplomatov – Rusko opúšťa 23 britských diplomatov, zavrel sa britský konzulát v Petrohrade, ale čo je najdôležitejšie zablokovala sa činnosť Britského centra v Rusku, čo je veľmi dobre.

Britské centrum v Rusku efektívne presadzovalo britské záujmy v Rusku pomocou “mäkkej sily”. Briti z centra otvorene podporovali protiputinovskú opozíciu. Centrum financovalo britské ministerstvo zahraničných vecí a aktivity Britského centra v Rusku boli nesmierne široké, zasahovali do ekonomickej, kultúrnej, vedeckej či literárnej oblasti. Ruský odborník pre kontrašpionáž Jurij Drozdov už 10 rokov dozadu otvorene centrum označoval ako rezidentúru britskej rozviedky, rovnako hodnotil činnosť centra aj ruský senátor a bývalý veterán tajných služieb Igor Morozov.

Takže okrem 23 britských diplomatov, ktorí spolupracovali s britskou tajnou službou musia opustiť Rusko aj desiatky iných spolupracovníkov britských tajných služieb. Vplyv Británie v Rusku sa výrazne zmenšil, čo znervóznilo aj britského ministra Borisa Johnsona. Britský minister zahraničných vecí krátko po tomto tvrdom kroku Ruska zmenil svoju rétoriku a začína sa smerom k Rusku správať ústretovejšie. Tvrdí, že Británia je ochotná pripustiť ruských expertov k sledovaniu stôp v súvislosti s otrávením Skripaľa, hoci ešte pred dvoma dňami bol Johnson kategoricky proti takejto možnosti.

Ako už bolo spomenuté vyššie, je priam prekvapujúce podľa akej primitívnej matrice sa riadia naši západní partneri. S Američanmi a ani Britmi to vyzerá tak, že to s nimi nejde po dobrom, pretože korektné správanie vnímajú ako prejav slabosti. Stačí však preukázať rozhodnosť a západní partneri okamžite začínajú všetko správne chápať a aj v správnych súvislostiach. Moskva asi bude musieť vo vzťahu k súčasným západným partnerom častejšie používať rozhodné argumenty, pretože pri slušnom správaní sa naši západní partneri nevedia zmestiť do kože.

Irina Alksinisová