Môj profil 
Predplatné
Američania len potrebovali mať “agenta“ v priamom zmysle tohto slova, teda krajinu, ktorá predloží Európskemu parlamentu a potom Európskej rade ministrov na prerokovanie zmeny v zákonodarstve Európskej únie, ktoré by fakticky zakázali výstavbu Severného prúdu 2.
Rozhodnutie bolo urobené: týmto agentom sa malo stať Rumunsko, ktoré práve nedávno získalo šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie. Práve rumunskej diplomacii sa dostalo cti zorganizovať niečo ako administratívne bleskovú vojnu s cieľom podpory v Európskej rade ministrov takzvanej plynovej smernice, čo je fakticky administratívna “zbraň odvety“ proti Rusku.
Dokumenty boli odoslané, americkí diplomati v Nemecku znovu zaktivizovali svoje protiruské vystúpenia. Treba uznať, že sa našim americkým oponentom podarilo zvýšiť napätie okolo plynovej smernice a Severného prúdu 2 na nevídanú úroveň.
Lenže výsledok bol oveľa horší, než očakávali. Rumunský blitzkrieg sa rozbil, nehľadiac na všetku americkú podporu, o teutonskú tvrdohlavosť nemeckej diplomacie. Oficiálna odpoveď a komentáre Berlína ohľadom hlasného “rumunského projektu“ vyzerajú ako zdrvujúci verdikt náročného food–kritika ohľadom veľmi nepodarenej vzorky z produkcie staničného balkánskeho fastfoodu.
Kľúčový citát: “Odmietame zmeny navrhnuté Európskou komisiou obsiahnuté v tretej revízii, ktoré, ak to domyslíme do logického konca, majú za cieľ reguláciu iba jedného infraštrukturálneho projektu, kdežto pre ostatné zavádzajú výnimky. Európska komisia neposkytla žiadne vysvetlenie alebo zrozumiteľné argumenty, ktoré by ukázali, ako môžu navrhnuté zmeny prispieť k cieľom energetickej únie.
V preklade z diplomatickej nemčiny do hovorovej slovenčiny bolo Európskej komisii, ktorá vlastne podporila “rumunské návrhy“, odkázané, že: po prvé, Berlín sa nedá oklamať a všetkým je jasné, že tento dokument má za terč Gazprom. Po druhé, nemecká vláda si veľmi jasne uvedomuje svoj priamy záujem na ruskom plynovode a na tom, aby Nemecko bolo hlavným plynovým uzlom Európskej únie.
Okrem Nemecka namietali proti projektu plynovej smernice Holandsko a Fínsko, pričom obe krajiny prudko protestujú proti kľúčovému bodu tohto projektu, ktorý poskytuje Európskej komisii “právo kontrolovať medzištátne dohody o doprave plynu, formulovať základné požiadavky voči konaniam a blokovať tieto konania“. Ak vyškrtneme zo smernice práve tento bod, bude absolútne neužitočná na zablokovanie Severného prúdu 2. Takže Holandsko a Fínsko stoja v spore s Európskou komisiou a USA na strane Gazpromu.
Takýto odpor zo strany Nemecka, Holandska a Fínska, ktorý radikálne znižuje šance na prijatie plynovej smernice, a tiež správy o tom, že prvá linka plynovodu bude hotová už v novembri, mocne podkopali elán nepriateľov Ruska medzi európskymi politikmi. Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý pravdepodobne vopred vedel o chystanom nemecko–holandskom demarši, s poľutovaním konštatoval: “Zachováme si nádej, ale buďme poctiví: Dve mocné krajiny, jedna z nich je Rusko, svetová veľmoc, a druhou je Nemecko, štvrtá najväčšia svetová ekonomika, sa rozhodli postaviť plynovod.“
Toto konštatovanie zjavného faktu by nemalo vzbudiť žiadny údiv, ale keď to konštatuje poľský politik, vyzerá to ako zázrak. Poľský premiér využil, samozrejme, prípad, aby obvinil zástanca plynovodu zo “sebectva“ kvôli tomu, že Nemecko nechce brať ohľad na záujmy Ukrajiny a Poľska. Existujú ale dôvody pre domnienku, že nemeckí a holandskí politici a tiež majitelia najväčších európskych energetických spoločností, ktorí sa zúčastňujú projektu Severný prúd 2, to dokážu preniesť cez srdce.
Americkým oponentom teraz zostala posledná šanca na zablokovanie plynovodu: Vyhlásenie sankcií proti spoločnostiam, ktoré kladú potrubia, kupujú plyn od Ruska, alebo sa zúčastňuje financovania výstavby. Práve sankciami sa vyhrážal veľvyslanec USA v Nemecku, Trumpov miláčik, Richard Grenelle. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier mu na to odpovedal: “Nie je to tak ľahké urobiť na nás dojem a zastrašiť nás.“ Zostáva len popriať nemeckým partnerom Gazpromu, aby si zachovali túto závideniahodnú odhodlanosť a nepodľahli požiadavkám Washingtonu.
.jpg)
