Predseda hlavného vládneho hnutia OľaNO Igor Matovič je kurióznou a pomerne unikátnou historickou postavičkou: napriek jeho pozoruhodnému talentu na hypnotizovanie a jarmočný marketing orientálneho typu bol už po pár mesiacoch vládnutia spolupáchateľmi umiestnený do akejsi divnej karantény ako osoba mentálne nespôsobilá na vládnutie a vrcholne nebezpečná tým, že kdekoľvek začne pôsobiť, tam sa zakrátko v medziľudských vzťahoch udeje čosi ako explózia.

Ako opozičný parlamentný šašo to vlani napokon dokázal: s použitím rafinovanej psychologickej operácie vyhral voľby a dostal sa k moci. Ľudia po toľkých rokoch jeho cirkusových parlamentných čísel naveľa-naveľa jeho sľubom o novej, lepšej, transparentnej, antikorupčnej politike uverili a dali mu hlasy. Lenže ak niekto vie vykrikovať v opozícii, ešte to neznamená, že bude vedieť riadiť krajinu.

A on teraz má problém. Po roku a pol ľudia vidia realitu: čistá katastrofa, kam sa len pozriete. Rovnako to vyzerá aj s jeho preferenciami: z volebných 25 percent sa za rok a pol scvrkli na tretinu a ďalej klesajú, čo je zrejme rekord, ktorý sa bude len ťažko prekonávať.

Matovič potrebuje body – už mu je dobrá aj diskusia s Ficom

A preto sa teraz, jeden a pol roka po voľbách uchýlil k tomu, čo by ešte pred niekoľkými mesiacmi s posmechom odmietol ako čosi pohoršujúce a nepatričné: dožaduje sa televízneho duelu so svojím arcinepriateľom, predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom!

Keby boli títo dvaja páni fyzicky v ringu, tam by bolo čoskoro zrejmé, kto koho roztrhá a potom s ním povytiera podlahu. Ale ako by to mohlo dopadnúť v televíznom dueli?

Povedzme si to otvorene: televízne diskusie sú špecifickou súťažou rétorickej presvedčivosti, pri ktorých to málokedy dopadne tak, že by niekto niekoho roztrhal v zuboch. Totiž, tak sa to síce môže zdať fanúšikom daného politika, lenže priaznivci toho druhého tábora to zväčša vnímajú presne opačne.

V televíznych debatách je to väčšinou o tom, že tam každý z politických matadorov odrecituje svoje nacvičené etudy a bojuje o „prelietavý stred“ voličstva, ktorý z rôznych dôvodov nemá pevné ukotvenie na jednej či druhej strane politickej barikády. Tento balík voličov je veľmi dôležitý: je kľúčom k moci, práve títo ľudia rozhodujú voľby. A práve týmto voličom nahodil Matovič udicu svojím výrokom o tom, že svojho súpera roztrhá.

Lenže čo by chcel ľuďom povedať? Čím by chcel rozbiť argumentáciu svojho súpera? Existuje vôbec niečo, čím by sa dala vyvrátiť záplava argumentov z toho komfortného portfólia, ktoré má poruke jeho súper?

Ako bude ten súboj vyzerať?

Skúsme si predstaviť, ako tá diskusia asi môže prebehnúť. Fico mu to všetko pekne zráta: vinou zlých rozhodnutí máme takmer trinásťtisíc obetí korony, čím patríme medzi najhoršie spomedzi vyspelých štátov. Vláda hneď po nástupe zrušila bankový odvod, čím obohatila cudzích majiteľov slovenského bankového sektora (ani jedna komerčná banka nie je v slovenských rukách!) na úkor občanov. Vláda hneď po svojom nástupe začala arogantne ignorovať odbory a sociálny dialóg.

Sľubovaná transparentnosť a antikorupčnosť v praxi vyzerá tak, že do jednotlivých zaujímavých funkcií sa „na hulváta“ dosadzujú vodcovi najvernejší, niekedy dokonca bez výberových konaní. Začal sa rozpad právneho štátu, čo kritizujú aj medzinárodné organizácie. Začala sa vojna v justícii a škandalózne krágľovanie vláde nepohodlných osôb prostredníctvom falošnej hry s kajúcnikmi.

Vláda krajinu rekordne zadĺžila, ale napriek obrovskej europôžičke, ktorú budú splácať ešte naši vnuci, je v rozpočte velikánska diera. Škrtá sa, zdražuje sa, cena energií spôsobí ekonomickú katastrofu a sociálna sféra nesmeruje k ničomu radostnému. A tak by sa dalo ešte dlho pokračovať – a to ešte stále neprišli na rad národné parky, lesy, voda, letiská, elektrina, plyn, Tipos, železnice…

Vláda problémy ospravedlňuje riešením problémov s pandémiou, ale jej pomoc ekonomickému sektoru bola omnoho menšia, než bolo sľubované a nákup testov či vakcín, to sú miliónové položky, z hľadiska miliardových dimenzií rozpočtu nepodstatné – a teda vzniká vážna otázka, kam sa všetky tie obrovské miliardy podeli.

A potom príde to „roztrhanie v zuboch“

Pokiaľ ide o argumentačnú rovinu, je pomerne ľahké uhádnuť, aká bude Matovičova odpoveď: „To všetko je vaša vina, nechali ste nám prázdnu špajzu, kradli ste. Ste zlodeji, ste mafia a patríte do basy. Všetkých vás pozatvárame, už sa na tom pracuje, niektorí už sedia, postupne sa priznávajú a dôjde aj na ostatných. Nič z toho, čo hovoríte, nie je pravda, všetko sa iba zlepšuje a dobre bude.“

Budú však tieto tisíckrát opakované frázy Matovičovi stačiť na to, aby v diskusii neťahal za kratší koniec a naopak, aby ešte získal u potrebnej časti verejnosti tie body, ktoré tak veľmi potrebuje? Presnú štatistickú odpoveď na túto otázku nemáme, ale percentá voličských preferencií hovoria veľmi jasnou rečou.

A preto sa dá predpokladať, že Matovič na to pôjde inak: bude sa snažiť svojho súpera poraziť najmä v rovine psychologickej. Bude hovoriť to, čo už poznáme, ale ešte agresívnejšie a káravejšie: bude svojho súpera opakovane nazývať klamárom, mafiánom, zlodejom, bude sa otvorene vyhrážať basou. Skrátka, bude sa snažiť vyzerať ako ten „väčší pes“, čo na časť voličov účinkuje: niektorí ľudia, ktorí príliš nerozmýšľajú nad povedaným, ale skôr vnímajú tú podprahovú rovinu, sa totiž podvedome prikláňajú k tomu, kto navonok pôsobí sebavedomejšie a presvedčivejšie.

Inými slovami, podstatou toho, čo Matovič avizoval svojím sebavedomým „roztrhám ho v zuboch“ môže byť jedine psychologický útok: urážanie, znevažovanie, zosmiešňovanie, psychologické finty.

Môže to ešte pomôcť?

Až do tohto bodu je možný scenár tej prípadnej budúcej televíznej diskusie viacmenej predvídateľný. Otázne to začína byť až od momentu, ako na takéto „roztrhanie v zuboch“ zareaguje Matovičov súper, ktorý sa zvyčajne snaží dominovať argumentačne a jeho relatívnou slabinou môže byť práve rovina podprahových metód a psychologických trikov zo strany rafinovaného provokatéra.

Lenže nech je ako chce, je dosť možné, že Matovičovi už ani takéto chytanie sa stebla v podobe diskusie s tými, ktorých posiela do basy, v zbieraní voličských bodov príliš nepomôže. On dostal šancu vo voľbách a ako s ňou naložil, všetci vieme. Dnes je aj väčšine tých, ktorí ho volili, jasné, že voľba Matoviča nebol najšťastnejší nápad. A preto je dokonca dosť možné, že pre neho je celá vec už definitívne stratená, nech by teraz už urobil čokoľvek. Hoci aj keby niekoho naozaj roztrhal v zuboch.

Ivan Lehotský