“Namiesto vylepšovania podnikateľských podmienok, a to najmä v časoch, keď sa celý svet zmieta v mimoriadne krízovom období, dostali poľnohospodári nečakaný a neželaný darček. Kým iné krajiny EÚ zmierňujú následky pandémie koronavírusu na agropotravinársky sektor, dlhodobo zvyšujú konkurencieschopnosť svojich výrobcov potravín, chovateľov a pestovateľov, Slovensko ide opäť v prípade agropotravinárstva trochu iným smerom,” uviedol Emil Macho.

Uprostred roka prichádza podľa SPPK nečakané opatrenie z dielne Slovenského pozemkového fondu, ktoré nanovo finančne zaťaží poľnohospodárov. Navyše pod hrozbou. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora aj preto podáva podnet na Protimonopolný úrad SR. Celá táto situácia je o to viac zarážajúca, že SPF chce pristúpiť k uvedenej zmene výšky nájomného už počas trvania aktuálne uzatvorených platných nájomných zmlúv a dokonca počas prebiehajúceho agronomického roka spätne, s účinnosťou od 1. januára 2020, upozorňuje SPPK.

“V ostatných dňoch dostali poľnohospodári, ktorí si prenajímajú pôdu od SPF, návrhy na uzatvorenie dodatkov k aktuálnym nájomným zmluvám. Slovenský pozemkový fond v nich okrem iného požaduje zmenu výšky doteraz dohodnutého nájomného. Po novom by mali poľnohospodári platiť SPF za prenajaté pozemky nájomné vo výške tzv. obvyklého nájomného, ktoré predstavuje priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území. SPF pritom poľnohospodárom hrozí, že pokiaľ so zmenou výšky nájomného nebudú súhlasiť, fond pristúpi k ukončeniu aktuálnych nájomných vzťahov,” pokračoval Macho.

Doteraz SPF prenajímal poľnohospodárom poľnohospodársku pôdu za nájomné, ktorého výška sa určovala podľa bonity prenajímanej pôdy. Výška nájomného tak reagovala na kvalitu pôdy. “Logicky preto nájom pôdy, ktorá má nižšiu bonitu a teda aj nižší produkčný potenciál, bol lacnejší ako nájom pôdy v najvyššej bonite, ktorá poľnohospodárovi umožňovala dopestovať úrodu vo väčšom množstve a vyššej kvalite. Takýto postup výpočtu výšky nájomného je štandardný a uplatňuje sa aj v nájomných vzťahoch so súkromnými vlastníkmi pôdy,” vysvetlil doteraz platné normy predseda SPPK.

Priemerné nájomné, ktoré po novom presadzuje SPF, nie je pritom podľa SPPK celkom objektívny ukazovateľ, keďže vôbec nezohľadňuje osobitosti konkrétnej prenajímanej pôdy. V jednom katastrálnom území sa môže vyskytovať pomerne široká paleta kvality pôdy – od pôdy, ktorá má mimoriadne vysokú bonitu a teda veľký produkčný potenciál, až po pôdu, ktorá spadá do kategórie nekvalitnej pôdy.

„Postup SPF možno nepochybne považovať za krok späť. Priemerné nájomné v danom katastri vytvára obrovský priestor pre vznik veľkého množstva nespravodlivých situácií, kedy budú poľnohospodári platiť za pôdu neprimerane vysoké alebo naopak aj neprimerane nízke nájomné len preto, že ostatná pôda v príslušnom území je kvalitatívne odlišná. To môže podstatným spôsobom ovplyvniť aj hospodárenie a konkurencieschopnosť jednotlivých poľnohospodárov, keďže v prípade neprimerane vysokého nájomného bude musieť poľnohospodár zohľadniť túto skutočnosť v konečnej cene jeho produkcie, ktorá sa tým môže stať ťažšie predajná,” uzavrel Emil Macho.

Minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský krátko po mimoriadnom brífingu SPPK reagoval na vyjadrenia farmárov. Uviedol, že v živote sú chvíle, kedy sa treba pozrieť pravde priamo do očí a táto chvíľa nastala práve teraz. “Predchádzajúca vláda hrubo zanedbala povinnosti s prenájmom štátnej pôdy poľnohospodárom. Už v roku 2018 tu bola výzva na zjednanie trhu predaja štátnej pôdy, čo podporil aj Protimonopolný úrad SR, aby neboli také rozdiely v cenách pôdy. Nič sa však zrejme pre populizmus a obavy nezmenilo. Aj preto podáme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na zanedbanie povinnosti, ktoré pripravilo Slovensko o milióny. Naša vláda sa problém s podhodnoteným prenájmom pôdy od SPF rozhodla vyriešiť, aj keď môže ísť o nepopulárny krok,” povedal v stredu Mičovský.

Až 77 % farmárov na Slovensku platí podľa Mičovského trhovú cenu prenájmu od SPF a doteraz nastavené pravidlá prenájmu neboli voči nim spravodlivé. “Títo farmári by na rozdiel od tých, ktorí dnes stáli pred Úradom vlády SR, možno povedali konečne sa idú veci riešiť. Ceny pre zvyšných 23 % farmárov boli totiž mimoriadne podhodnotené a spravodlivosť nebola. Pre mňa ako agroministra je povinnosťou nastoliť dodatkami poriadok a začať proces, ktorý má cez dodatky prvky spravodlivosti. Bez dodatkov mali farmári pôdu veľmi výhodne prenajatú a produkcia bola v mnohých prípadoch nízka, poberali sa len výhodné dotácie z EÚ. Slovensku tak utieklo mnoho prostriedkov, čo nás v roku koronavírusu dobehlo,” pokračoval Mičovský.

Posledné dni mal agrorezort podľa Mičovského veľa diskutovať o tom, či bude farmárov nejako za zvýšenie nájmu kompenzovať. “Zvýšenie nájmu predstavuje pre všetkých farmárov spolu pár miliónov eur, no poľnohospodári idú dostať štátnu podporu vo výške 110 miliónov eur. Preto sa o ich krach nebojím. Čo sa týka zdržania zvyšovania nájmu kvôli koronavírusu, odklad nebol možný, inak by predstaviteľom SPF hrozilo väzenie, pretože tá výška nájmu je už roky podhodnotená a aj eurokomisia požadovala jeho zvýšenie. Generálka riaditeľka SPF preto nemala inú možnosť ako dodatky rozposlať,” uzavrel agrominister.