Jano povedz nám niečo o sebe. Ako dlho sa venuješ dynamickej streľbe a s akou zbraňou si začínal?

S vtedy označením praktická streľba som začal relatívne dosť neskoro asi pred 20-timi rokmi a to u Emila Rétiho v Rimavskej Sobote na športovom combate s jeho vlastnými pravidlami so služobnou pištoľou vz. 82 Makarov. Celkom sa mi darilo. Niekedy okolo roku 2000 som sa rozhodol skúsiť aj IPSC, tak sme partia nadšencov vycestovali k bratom Čechom, kde tieto súťaže už dlhodobo prebiehali. Bolo to v Českom Krumlove a v Tábore.

Neskôr som prešiel na zbraň PS Arow, ktorá bola naozaj vynikajúca, no len málo vydržala, cca 5-7 tis nábojov. Následne som dosť dlho strieľal s Glockom 34, kým firma Grand power na čele s Jaroslavom Kuracinom nezačala vyrábať pištoľ K100, čo je asi posledných cca 10 rokov. Titul Majstra sveta som získal s pištoľou GP X-calibur.

Na Majstrovstvách sveta v pištoli vo Francúzsku si získal titul Majster Sveta. Aké sú Tvoje pocity z najvyššej priečky? Aké si mal podmienky na prípravu na súťaž v porovnaní s konkurenciou?

Stáť na stupni víťazov so zlatou medailou na krku pod Slovenskou vlajkou, kde sú na nižších pozíciách dvaja americkí špičkový strelci, to nie je častý jav. Náš šport je veľmi finančne náročný. Podmienky tréningu amerických strelcov sa s našimi podmienkami vôbec nedajú porovnávať. Americkí strelci platení rôznymi zbrojovkami, neobmedzené množstvo zbraní a munície na tréning a predovšetkým podpora štátu…  Na Slovensku nám ostáva len zanietenosť a individuálna podpora, v mojom prípade spoločnosťou Grand Power s. r. o.

Ako teda vyzerala tvoja príprava na Majstrovstvá sveta?

Bol to poctivý a každodenný systematický tréning. Najprv odniesť deti do škôlky, potom postaviť parkúr a trénovať…

Svojím výkonom som sa dostal do teamu production, kde sme strieľali spolu s Rusmi, Švédmi a Filipíncami. Pred nami boli Španieli, Taliani a Fíni a za nami Česi a Američania, takže asi absolútna strelecká špička v divízii production. Tu som mohol sledovať výbušnosť a pohyb Torgasova, ladnosť a ľahkosť Guschiny, či mnohých ďalších výborných strelcov a pochopil som, že vlak obyčajným hobby strelcom už dávno odišiel. Jednoducho profesionáli, ktorí trénujú takmer denne a zvládnu techniku streľby do detailov s ročným sponzorským prídelom minimálne 100 tis. nábojov sú už úplne niekde inde.

Bola to pre mňa obrovská výzva, zaradiť sa medzi nich a nebyť frustovaný zo svojich výsledkov. Vedel som, že  porovnávať sa s niekým, kto je presnejší a rýchlejší by bolo neefektívne. Ale v každom z nás je veľká súťaživosť. Takže nie vždy sa mi darilo udržať sa na uzde, čoho dôsledkom boli veľké bodové straty. Musel som svoje dlhoročné skúsenosti a do detailov ladenú techniku streľby úročiť už len úplným odosobnením sa na parkúroch. Udržať techniku a pohyb na relatívne najvyššom bode kvality. Úplne sa mi potvrdilo to, čo učím na streleckých kurzoch. Ak zvládneš techniku streľby na 100 percent, je to len 50 percent z výsledku, zvyšných 50 percent je zvládnutie psychiky. A samozrejme aj to povestné šťastíčko ti musí byť naklonené. Najhoršie sa mi strieľalo v sobotu poobede, kedy som vedel, že mám šancu umiestniť sa na medailovom mieste.

V kategórii senior bolo takmer 90 súťažiacich. Výborní boli Švédi, Taliani, ale predovšetkým Američania – povestný Hobdel či Garcia. To mi zväzovalo nohy a moja hlavná myšlienka bola len to všetko nepokaziť. Keď som po poslednom výstrele vybil a odložil zbraň, bol som rád, že je to za mnou. Ako to všetko skončilo, to som netušil. Až  večer mi začali chodiť SMS s gratuláciami. Ale ten úspech, ktorý som dosiahol, som pocítil až na pódiu pri odovzdávaní cien. Držať Slovenskú vlajku nad dvomi Americkými bolo také zvláštne, pociťoval som hrdosť. Nestáva sa to často, predsa len kolíska dynamickej streľba IPSC je na americkom kontinente.

Pripravoval si si taktiku pred pretekom? Prekvapili ťa stages (parkúry) svojou náročnosťou?

Pred zahájením pretekov som si išiel v nedeľu pozrieť jednotlivé parkúry. Zdali sa mi jednoduché a nenáročné. Tie čo boli v Portugalsku na Majstrovstvách Európy vyzerali oveľa ťažšie. Avšak po pár strelených parkúroch som svoj názor musel zmeniť a po celkovom dostrieľaní som musel konštatovať, že tieto Majstrovstvá Sveta v pištoli boli naozaj náročné. Rýchle rôzne zariadenia, redukované a malé terče na veľké vzdialenosti cca 50 metrov, náročné výklony  do strán, nízke okná a pod. a hlavne tá rýchlosť akou sa to strieľalo.

Vo Francúzsku bola pred Majstrovstvami Sveta s podporou vlády dobudovaná nová strelnica, na ktorej sa potom tento strelecký sviatok konal. Ako na Teba zapôsobila?

Tak ako Rusi v Moskve, aj Francúzi vybudovali za rok skutočne reprezentatívne strelecké štadióny, ktoré im môžeme len závidieť. Parkúry boli priestranné, 20-30 metrov široké a od 30 do 50 metrov hlboké s vysokými valmi a drevenými prístreškami pre strelcov a rozhodcov. Keby som nebol na strelnici v Moskve, ktorá je absolútnou špičkou, bola by to asi najlepšia strelnica akú som mal možnosť vidieť a strieľať na nej.

V júni si sa zúčastnil aj Majstrovstiev sveta v puške. Ako si sa tam umiestnil?

Tento rok bol pre mňa ozaj náročný, keďže som sa musel súčasne pripravovať na dvoje Majstrovstvá Sveta v puške a pištoli, čo sú naozaj úplne rozdielne disciplíny. Historicky vôbec prvé Majstrovstvá Sveta v streľbe puškou sa konali tento rok začiatkom júna v Moskve RF. Podarilo sa mi získať pre Slovensko striebornú medailu asi v najťažšej divízii štandard v kategórii senior.

Samotné parkúry s tribúnami do súčasnej doby a myslím si ani v ďalekej budúcnosti nebudú prekonané. Súťaž bola pripravená veľkolepo – na úrovni olympiády. Bol som naozaj blízko k titulu majstra sveta, ale aj druhé miesto bolo pre mňa veľkým úspechom.

Ruský šampionát a jeho výnimočnosť historicky prvých Majstrovstiev sveta v puške… Čím Ťa oslovil?

Tým, že som sa zúčastnil prvých Majstrovstiev Sveta v puške a mal možnosť vidieť a zažiť niečo, čo do súčasnej doby nie je možné porovnať so žiadnymi inými majstrovstvami. Šampionát bol výnimočný samotnou stavbou parkúrov, organizáciou ako aj náročnosťou. Každý stage (parkúr) mal svoju tribúnu, kamerový systém a bol do detailov vyšperkovaný dizajnovo aj po stránke streleckej náročnosti. Tu bolo vidno, že organizátor mal plnú podporu vlády a jednoducho financie nehrali žiadnu úlohu. Rusi opäť ukázali celému svetu čo dokážu a ako sa to má robiť.

Je štandarné, že v IPSC strieľajú strelci zároveň s krátkymi aj s dlhými zbraňami?

Samotný IPSC šport je pre športovca neobyčajne náročný, pretože vyžaduje komplexnú všestrannosť, talent a v neposlednom rade čas a peniaze. V júni som sa zúčastnil Majstrovstiev Sveta v puške v Rusku a na jeseň Majstrovstiev Sveta v pištoli vo Francúzsku. Neviem koľko strelcov, ktorí sa zúčastnili Majstrovstiev sveta v puške sa taktiež zúčastnilo aj Majstrovstiev sveta v pištoli.  Avšak z popredných umiestnení v puške som bol jediný strelec, ktorý sa medailovo umiestnil v oboch disciplínach. Nie je to štandardné, je to neskutočne náročné.

Pocítil si aj nejakú podporu z oblasti Slovenského zbrojárskeho priemyslu?

Na Slovensku už bohužiaľ nie je veľa zbrojárskych firiem. Nie príliš šťastné politické rozhodnutia v minulosti a v súčasnosti likvidujú Slovenský zbrojársky priemysel. Jednou z mála fungujúcich firiem v tejto oblasti je spoločnosť Grand Power s.r.o., na čele ktorej stojí v súčasnosti najlepší konštruktér a manažér Jaroslav Kuracina.

Mal som možnosť byť pri zrode sna tohto zanieteného človeka vyrábať pištole, ktoré budú na svetovej úrovni. Keby odhodlaný konštruktér neveril svojmu snu, nikdy by sa mu nesplnil. Príbeh Jaroslava Kuracinu aj napriek nepriazni štátnej moci, ktorá úmyselne a cieľavedome vytvára nezmyselné a účelové prekážky Slovenskému podnikateľovi pozná hádam každý. Nepodriadil sa straníckej poslušnosti. Naopak, dokázal odolať a prekonával  hodené polená pod nohami a neustále vylepšuje ručné strelné zbrane. V súčasnej dobe úspešne vyváža do celého sveta svoje vyrobené zbrane.

S výrobkom firmy Grand Power s. r. o. pištoľou X-calibur som na 18.-tych Majstrovstvách Sveta konaných v septembri vo Francúzku získal titul Majster Sveta. Uvedená pištoľ mi bola na reprezentáciu Slovenska sponzorsky poskytnutá spoločnosťou Grand Power s. r. o.

Strelecká sezóna ti tento rok skončila. Čo robí majster a vicemajster sveta v zime?

Hlavne doháňam zameškané a venujem sa svojej rodine, ktorá je pre mňa na prvom mieste.

Čo by si poradil ty, Majster Sveta, začínajúcim strelcom?

IPSC šport je komplexne veľmi náročný šport nielen z časového a finančného hľadiska, ale predovšetkým na zvládnutie správnej techniky a psychiky. Kto sa rozhodne pre športovanie v tejto oblasti, musí si najprv uvedomiť, prečo to chce a čo od toho očakáva. Samotnou podstatou vzniku tohto športu nebol šport ako taký, ale efektívna manipulácia a ovládanie strelných automatických zbraní, buď pre boj alebo obranu. To tu v pozadí vždy aj ostane.

Pre každého, kto sa rozhodne investovať čas a peniaze do IPSC športu odporúčam:

·       Od začiatku detailne zvládnuť techniku držania, spúšťania, postoja, pohybu a pod. Strelec musí vedieť podľa mieridiel, kde vystrelil.

·       Ak strelec nezvládne celú náročnú techniku do detailov, bude často frustrovaný a je jedno koľko nábojov vystrieľa. Čím väčšie množstvo nesprávne vystrelených nábojov, tým horšie. Následne sa nedokáže zlozvykov zbaviť, nebude mať žiadny progres a časom prestane strieľať.

·       Je to vyslovene individuálny šport. Najväčším súperom sme my sami sebe a všetkým ostatným lepším môžeme len poďakovať, lebo nám tvoria inšpiračné okolie.

Ale je pravda, že tento krásny šport nás skutočne preverí po každej stránke. A preto je taký jedinečný,  s vysokým adrenalínom a vzrušením.

Všetkých držiteľov ZP a športových strelcov čakajú reštrikcie schválením smernice v EP. Aký máš ako športovec názor na schválenie tejto smernice?

Dosť sledujem dianie ohľadom zbraňových reštrikcií. Keď analyzujem názory za aj proti, obidva majú v niečom pravdu. Ale pravdou je, že ak národ  športuje v oblasti týkajúcej sa zbraní, je národ silnejší a buduje silnú domobranu, čoho dôkazom je Švajčiarsko. Samozrejme je rozdiel vlastniť zbrane za účelom športu a na sebaobranu, prípadne ochranu zdravia a majetku. Kto má záujem vlastniť zbrane na športové účely, tak potom nech aj športuje. Samozrejme nemôže byť každý športový strelec Majstrom Sveta. Podstatou je, že vlastní zbrane za účelom športovania v tejto oblasti. Ďalším dôležitým faktorom vlastníctva zbraní je ochrana života, zdravia a majetku, čo je základným právom každého občana, ktorý spĺňa podmienky ako sú bezúhonnosť a psychická spôsobilosť. Ak sa niekto bojí bezúhonných psychicky spôsobilých občanov, ktorí vlastnia legálne nadobudnutú strelnú zbraň, mali by sme sa mať všetci na pozore. Pretože sa pripravuje buď demagógia, komunizmus, fašizmus alebo niečo nové podobné….sofistikovanejšie…

rozhovor viedol Ing. Bystrík Zachar, 1.Viceprezident SADS, Predseda SK Hodkovce