Najväčším problémom je podľa neho v súčasnosti chudoba, ktorá rastie na celom Slovensku. Prezident by mal vplývať tak na vládu, ako aj na Národnú radu Slovenskej republiky (NS SR), aby napríklad konečne presadili zákon o minimálnej výške dôchodku. Chce riešiť aj problémy ľudí, ktorí zarábajú 380 eur mesačne a občanov v hmotnej núdzi s dávkami 61,50 eura mesačne. Aj keď na to prezident nemá priame kompetencie, váhou svojej osobnosti musí donútiť vládu, jej predsedu, ale aj NR SR, aby túto situáciu čo najskôr vyriešili.

-Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?-

O právomociach prezidenta sa jednoznačne hovorí v článku 102 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru sú právomoci prezidenta dostačujúce a dovolím si povedať, že prezident každopádne musí spolupracovať s vládou, pretože sú to traja ústavní činitelia, ktorí, chcú – nechcú, musia spolupracovať v záujme občanov. Pokiaľ by tie právomoci boli silnejšie, určite by sa oslabila pozícia predsedu vlády a ja si dovolím povedať, že práve pozícia predsedu vlády ako ústavného činiteľa je najsilnejšia pozícia a on je zodpovedný za to, ako občania žijú.

-Ako sa budete v prípade zvolenia podieľať na formovaní zahraničnej politiky SR? Budete mať ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ? Kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?-

Vstúpili sme do NATO a sme členmi EÚ a v tomto duchu by som pokračoval v politike prezidenta. Je to stav nemenný a dovolím si povedať, že Slovensko patrí do EÚ. To znamená, že by som sa v každom prípade zúčastňoval summitov v rámci Európy, kde by som v prvom rade presadzoval záujmy našich občanov a záujmy Slovenska. No a moja prvá cesta? Tak ako nedávno prišiel k nám pán predseda vlády Českej republiky, tak moja prvá návšteva by bola, ako je to už zvykom, v Prahe. My sme krajiny, ako Česko a Slovensko, ktoré boli dlhé roky spolu, od roku 1918. Jednoznačne by som ako prvú navštívil Českú republiku.

-Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácií NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ich rozširovať či obmedzovať?-

Sme členmi NATO, to znamená, že nás viažu medzinárodné dohovory. V každom prípade by som pokračoval v týchto intenciách. Jasné, že niektorí občania majú isté výhrady a pripomienky, či teda majú naši vojaci ísť na rôzne zahraničné misie, ale ja si myslím, že je to v zmysle dohody a v každom prípade by som tomu nebránil.

-Prezident je najvyšší ústavný činiteľ v SR. Ako by mala vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom? Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať sa aj na rokovaní vlády?-

Je fakt, že prezident je najvyšší ústavný činiteľ, no aj napriek tomu, právomoci a kompetencie nemá také veľké ako predseda vlády. Prezident, chce – nechce, musí spolupracovať s ďalšími ústavnými činiteľmi. V každom prípade by mal navštevovať významné zasadnutia vlády, kde sa prejednávajú ozaj dôležité veci. Problém je v tom, že napríklad, čo sa týka správy o stave SR, počul som ju v prípade pána prezidenta Gašparoviča v troch prípadoch – v rokoch 2005, 2006 a v roku 2009. To je práve tá parketa prezidenta, kde by mohol poukázať na konkrétne problémy, s ktorými sa trápia radoví občania. Ale pokiaľ by prezident predniesol ostrú kritickú správu, tak určite by sa narušili vzťahy medzi hlavnou garnitúrou politickej strany Smer-SD a tým aj medzi druhým a tretím ústavným činiteľom. Práve preto presadzujem, aby sa prezidentom stal človek z inej politickej garnitúry. Ak by to bol opäť niekto zo strany Smer-SD, vracali by sme sa do obdobia spred roka 1989. Preto hovorím, že prezidentom by sa mal stať človek so zdravým sedliackym myslením. Ak sa to nestane, tie problémy, ktoré občania vidia a cítia, sa budú prehlbovať. Bude sa zvyšovať miera nezamestnanosti, bude sa zvyšovať chudoba. Už teraz 70 percent občanov žije na hranici chudoby, a to je práve ten problém, ktorý treba riešiť. Toto by mal prezident jednoznačne presadzovať v správe o stave SR a mal by to predkladať pred NR SR.

-Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?-

Viem, že pán Harabin končí v letných mesiacoch. Prezident má dosť veľké právomoci, čo sa týka vymenovania štátnych funkcionárov, úradníkov, ale v každom prípade, v rámci politického pokoja a poriadku to musí konzultovať jednak s ďalšími ústavnými činiteľmi, ale musí to konzultovať aj s vládou SR. Ak by sa na tom nevedeli zhodnúť, pristúpil by som aj k radikálnym riešeniam, ale určite by som to riešil v súlade s ďalšími ústavnými činiteľmi.

-Viacerí kandidáti už prezentovali, čoho všetkého sú ochotní sa vzdať z prezidentských vymožeností. Počas výkonu funkcie primátora ste už ukázali, že dokážete využiť aj súkromné prostriedky, ak neviete problém riešiť iným spôsobom.-

Dlhé roky spolupracujem aj s Úniou žien Slovenska, konkrétne s pani doktorkou Husárovou. Spoločne sme pred štrnástimi rokmi založili krízové centrum v Rimavskej Sobote, kde je aj teraz umiestnených niekoľko desiatok žien, ktoré trpia v domácnostiach. Ako prezident by som tiež mesačne podporoval v sociálnej oblasti ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Určite by som pomáhal rôznym charitám. Chudoba, chudoba a ešte raz chudoba kvitne a z roka na rok rastie na celom Slovensku. Vidíme to na príklade dôchodcov. Chýba politická sila a v prvom rade u strany Smer-SD, ale nenájde sa sila ani u poslanca NR SR, aby už konečne presadili zákon o minimálnej výške dôchodku. A to nie sú len dôchodcovia. Napríklad zamestnaní, čo mesačne zarábajú 380 eur, v dnešnej dobe sa s toho nedá vyžiť. A keď berieme občanov, ktorých nazývame, že sú v hmotnej núdzi a dostávajú mesačne 61,50 eur, čo je to za suma? Však to niektorým funkcionárom v Bratislave postačuje na jedny slušné raňajky.

-V minulosti ste pôsobili v službách polície, vykonávali ste viacero funkcií a máte skúsenosti aj s podnikaním. Ste teda viac pravicový alebo ľavicový politik?-

Som stredový politik so silným sociálnym cítením. To znamená, že podporujem ľudí, ktorí sú po sociálnej stránke na dne spoločnosti. Tí ľudia potrebujú pomoc a ak im ju neposkytnem, jednak teraz ako primátor Rimavskej Soboty, alebo ak ju nedostanú od vlády, sociálne napätie sa bude zvyšovať zo dňa na deň. Hovorí sa, že máme 14-percentnú mieru nezamestnanosti na Slovensku. Ja som čítal jeden materiál, že sú to Husákove deti, ktoré odchádzajú z republiky za prácou do zahraničia, a keby oni neodišli, nezamestnanosť by bola okolo 20 až 25 percent. Možno na tom kus pravdy je. Hovorím, že je úlohou vlády a predsedu vlády, aby to konečne už riešili, podporovali malých a stredných podnikateľov v rámci celého štátu a nepchali peniaze len do vreciek zahraničných podnikateľov. Oni to využijú, zostanú tri, štyri, možno desať rokov a potom idú preč. Našim domácim podnikateľom treba v každom prípade pomôcť.

-Vaše preferencie sú malé a pohybujú sa na úrovni, ktorá vám nedáva šancu na reálne zvolenie. Prečo si myslíte, že by sa mali ľudia zaujímať práve o vašu ponuku ako kandidáta na prezidenta.-

Uvedomujem si svoju pozíciu, nie som tak známa osobnosť ako moji protikandidáti, ktorí sa pravidelne objavujú na obrazovkách. Ja som politik, ktorý je známy v Gemeri a Malohonte, možno v Banskobystrickom kraji, ale už sa postupne o mňa zaujímajú aj ďalší občania z celého Slovenska. Ako prezident sa chcem usilovať o vyriešenie nezdravej situácie na úseku sociálneho zabezpečenia občanov. Prezident môže jedine váhou svojej osobnosti presviedčať vládu, aby sa prijali potrebné zákony. Pozrite sa, ako to robí Zeman v Českej republike. Volá si ministrov na osobný pohovor a pokiaľ ho nepresvedčia, do funkcie ich nevymenuje. Podobne by som to riešil aj ja. A pokiaľ by ma nepresvedčil ten-ktorý minister navrhovaný predsedom vlády, tak by som ho do tejto funkcie nevymenoval. Takto by bol do určitej miery každý minister zodpovedný aj prezidentovi za výkon svojej funkcie.

-Momentálne ste zvolený aj za poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a práve otázka existencie vyšších územných celkov v tejto podobe je otázna. Akú úpravu zákonnej formy o samosprávnych krajoch by ste boli ochotný podpísať ako prezident?-

V súčasnosti máme osem krajov. Registroval som petičné akcie, ktoré navrhujú 18 žúp. Ja navrhujem tri kraje, plus Bratislava a Košice. Návrat k starému systému, a to by úplne postačovalo na to, aby sa výkon štátnej správy dostal k občanovi. Tieto kraje občanov neoslovili. Bol som štyri roky podpredseda BBSK, vidím do toho, tie peniaze na prerozdelenie nie sú také veľké. Navyše sa takto čiastočne supluje úloha okresných úradov ako vysunutých pracovísk štátu. Jednoducho som za systém 3 + 2, pričom kompetencie by som nechal na zváženie zákonodarcov. Ale bez kompetencií by to opäť neslúžilo k ničomu.

-Máte skúsenosti s výkonom mnohých funkcií a mohli ste si už overiť, ktoré veci dokážete ako politik reálne zmeniť.-

Už 40 rokov pracujem v štátnej správe a samospráve. Okrem farára som robil azda všetko. Nie je to skutočne ľahká robota. Napríklad ako primátor musím vyjsť v ústrety mnohým ľuďom. Ale za tri roky v tejto funkcii sme napríklad znížili úverové zaťaženie mesta, obnovili sme geotermálny vrt a jeho využívanie. Je to moja robota a dokázal som to s pomocou mestských poslancov. Prevzali sme likvidáciu komunálneho odpadu a znížili sme poplatky pre obyvateľov. Dovolím si povedať, že sme pre obyvateľov naozaj niečo urobili a v tomto duchu by som chcel pokračovať aj ako prezident. Teda pozerať sa na obyvateľov a neváhať aj vypovedať nevýhodné zmluvy. Teórií bolo dosť, treba sedliacky rozum. Začať robiť konkrétne veci.

ru