V Západnej Európe potraviny, vo Východnej odpad v rovnakých obaloch

Európa 2. júla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-dpa-Jan Woitas)

To, že krajiny strednej a východnej Európy sú, čo sa potravín týka, odpadkovým košom Európy, je dávno verejným tajomstvom

Kvalita potravín u nás je všeobecne nízka. Skúste sa prejsť po supermarkete vo Francúzsku: nepreberné množstvo zeleniny a ovocia, len rajčín nájdete asi desať rôznych druhov a hlavne ovocie vonia tak, ako má ovocie voňať a priam láka k nákupu. Aj to najlacnejšie kura pri pečení pustí množstvo tuku, mäso krehké a výber obrovský, jogurty také, že lyžička v nich stojí, o syroch škoda aj hovoriť a obyčajná čokoláda na varenie nejde pod 70% obsahu kakaa. K tomu široký výber regionálnych výrobkov a produkcie lokálnych farmárov. Človek by však očakával, že výrobky svetových značiek budú mať rovnaké zloženie všade na svete a značková čokoláda, ktorú si kúpite v Nemecku alebo vo Francúzsku, bude rovnaká ako tá z Čiech, alebo zo Slovenska. O tom, že to nie je pravda, sa hovorí už dlho. Teraz priniesol ďalšie dôkazy test, ktorý uskutočnila Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe.

V projekte bolo testovaných 24 druhov potravín predávaných pod rovnakou značkou v Nemecku a v Českej republike. O výsledkoch informovali české médiá, medzi nimi napríklad týždenník Týden alebo Lidové noviny. U všetkých vzoriek bolo zistené odlišné zloženie u tretiny. Tak napríklad jahodový jogurt Activia v prípade “českého” jogurtu bol farbený koncentrátom z mrkvy a karmínu. U nemeckého to bola repa. Jogurty sa líšili aj v obsahu tuku. Na jogurte určenom pre český trh bol obsah tuku deklarovaný na 2,7 g na 100 g výrobku. V skutočnosti obsahoval iba 2,43 g a jeho nemecký kolega sa pýšil obsahom 2,93 g. Výrobca Danone to vysvetľuje rozdielnou kvalitou mlieka, ktoré je závislé na strave dobytka.

Obsah tuku sa líšil takisto u Ramy. Česká verzia 60%, nemecká 70%. Výrobca argumentuje rozdielnymi preferenciami spotrebiteľov. Podobne dopadla aj Pepsi Cola: česká varianta sladená glukózovo-fruktózovým sirupom, tá nemecká cukrom. Ľadový čaj v Čechách sladený cukrom, fruktózou a steviol-glykosidmi. Nemecká verzia obsahovala iba cukor. Navyše česká verzia obsahovala o 40% menej čajového extraktu. Ďalšia lahôdka: luncheon meat v nemeckej verzii obsahoval čisté bravčové mäso. Česká verzia sa mohla pochváliť kuracím mäsom a ani nie čistým mäsom, ale iba ešte strojne oddeleným separátom. Dobrú chuť!

Výrobcovia často argumentujú špecifickými chuťovými preferenciami zákazníkov v našich končinách: kto dá prednosť lacným rastlinným tukom v zmrzline namiesto poctivej smotany, alebo separátu namiesto mäsa? Ďalší argument sú cenové preferencie zákazníkov. Je pravda, že český zákazník sa naozaj veľmi často rozhoduje podľa ceny, ale ako potom vysvetliť, že za výrobky, ktoré obsahujú menej kvalitné suroviny, zaplatí rovnakú, alebo dokonca ešte vyššiu, než klient v Nemecku za kvalitatívne vyšší výrobok? To nás majú už úplne za bláznov?

„Chuťové a cenové preferencie by nemal byť všeobecne používaný argument pre rozdiely v prípade značkových výrobkov, ktoré se prezentujú rovnakým marketingom. Ak teda počujeme, že sa líši s ohľadom na preferencie chutí alebo na preferencie ceny, tak myslím, že ten test dokázal, že to ako všeobecný argument jednoducho neplatí“, komentovala výsledky europoslankyňa za ČSSD Olga Sehnalová.

Podľa Lidových novín podobný prieskum predstavila aj Potravinárska komora ČR, ktorá na testovaných vzorkách dokázala, že v Nemecku sa nakupuje lacnejšie než v Českej republike.

Katarína Hanzlíková