Trumpova predvolebná rétorika, nesúca sa pod heslom urobme „Ameriku znova veľkou“, respektíve heslo „America first“ (Amerika predovšetkým) dostala v súčasnosti jasné kontúry. A tie  ukázali,  koho záujmy Trump skutočne obhajuje. Určite to nie sú, aspoň nie v prvom rade, takzvaní „White Trash“ (biely odpad), teda deklasovaná a schudobnená trieda bielych heterosexuálnych a navyše manuálne pracujúcich mužov. Iste,  vypovedanie klimatickej dohody dočasne oddiali zavretie uhoľných baní v Kentucky, v princípe však len predlží agóniu tej časti energetického sektora, ktorá dosiaľ vyrába elektrinu z ekologicky veľmi problematického nekvalitného uhlia.

Problém je v tom, že tým sa Trumpova pomoc svojej najpočetnejšej voličskej skupine vyčerpala. Až nedávno republikánmi pretlačená daňová reforma ukázala, koho záujmy Trump skutočne obhajuje. Táto  daňová reforma vykazuje jednoznačné znaky plutokratického populizmu spolu s ekonomickým libertariánizmom. Trump totiž navrhuje radikálne zníženie korporátnych, teda firemných daní z 35 percent na 20 percent.  Treba pritom zdôrazniť, že vďaka stovkám výnimiek je už dnes efektívna daňová sadzba na úrovni približne 20 percent ,  a keďže výnimky ostávajú ďalej zachované, pokles daňových príjmov bude skutočne dramatický.

Ďalším veľmi kontroverzným bodom reformy je zníženie progresívneho zdanenia fyzických osôb. Stále sa síce zachováva sedem daňových pásiem, ale tá najvyššia sa znižuje  z 39,6 percenta  na 37 percent. Treba však zdôrazniť, že táto zmena sa dotkne možno niektorých lepšie platených manažérov, ale najväčší tunel na okrádanie verejných rozpočtov ostáva zachovaný. Najbohatší ľudia totiž majú predovšetkým príjmy z kapitálových výnosov, ktoré boli a aj naďalej sú zdanené symbolickou sadzbou vo výške 13 percent.

Čo je však najpodstatnejšie, Trumpova daňová reforma sa, paradoxne, najviac negatívne dotkne práve najpočetnejšej časti jeho voličov. Dane sa citeľne zvýšia takzvanej strednej triede s ročným príjmom od 50 000 do 75 000 dolárov, čo zhruba tvorí americký príjmový medián, teda najviac ľudí v USA má príjmy práve na tejto úrovni. V konečnom dôsledku práve táto skupina ľudí bude platiť o astronomické 4 miliardy dolárov viac, než tomu bolo dosiaľ. Naopak, daňovníci, ktorí dnes zarábali milión dolárov a viac, ušetria na daniach nepredstaviteľnú sumu 5,8 miliardy dolárov.

Samozrejme, vedľajším dôsledkom tejto daňovej reformy bude  masívne prehĺbenie deficitu verejných financií, masívne zoškrtanie výdavkov  v oblasti sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a rozvoja či obnovy infraštruktúry. Celkovo možno konštatovať, že zámerom  Trumpovej daňovej reformy bolo v maximálnej miere presunúť záťaž na financovane verejných nákladov na najnižšie, stredné a vyššie stredné príjmové skupiny.

Naopak, jediný, komu sa veľmi citeľne uľaví, bude najbohatšia skupina daňovníkov. Republikánska strana presadením kľúčovej daňovej reformy, najrozsiahlejšej za posledných 30 rokov, jednoznačne prijala program, ktorý je v prospech horného 0,1 percenta obyvateľov.  Dnes je už úplne jednoznačné, že Trumpova politika aj z ohľadom na regulácie (čo sa týka  ekologických štandardov alebo spotrebiteľských práv) je extrémne výhodná pre najväčšie korporácie, veľmi vyhovuje najbohatším rodinám či monopolistickým ekonomickým zoskupeniam.  Rozpočtová politika republikánskej väčšiny je  zničujúca práve pre vidiecke a strednopríjmové komunity, ktoré, paradoxne, tvorili najistejšie volebné zázemie prezidenta Trumpa.

Radikálny výpadok rozpočtových príjmov primárne postihne sociálnu oblasť, ale aj zúfalo potrebné prostriedky do chátrajúcej infraštruktúry – je všeobecne známe, že tisíce mostov v USA sú v havarijnom stave.  To však, samozrejme, federálnej vláde v nijakom prípade neprekáža v masívnom navršovaní prostriedkov na zbrojenie.

Najnebezpečnejším dôsledkom Trumpovej daňovej reformy je však radikálne zadlžovanie federálnej vlády. Podľa predikcií renomovaných ekonómov sa v horizonte desiatich rokov zvýši federálny dlh USA na nepredstaviteľných 1, 5 bilióna  alebo, inak povedané,  1500 miliárd dolárov.

Verejný dlh v takýchto astronomických rozmerov je časovaná bomba a je len otázkou času, kedy  USA skĺznu do fatálnej ekonomickej depresie, ktorá však môže mať aj veľmi nepredvídateľné, negatívne politické dôsledky.

Politológ Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN