Roku ’68 sa zmocnili dnešní Biľakovci

Bratislava 22. augusta 2018 (HSP/Foto: TASR)

Včerajšie 50. výročie obsadenia Československa „spriatelenými“ armádami Varšavskej zmluvy prinieslo mohutnú záplavu komentárov, článkov, filmov a prejavov.

Aj keď pohľady na detaily dôvodov tohto vojenského zásahu sa môžu líšiť, v zásade nikto s takouto formou riešenia problémov nejakej krajiny, kde sa situácia nevyvíja podľa niečích predstav, nemôže súhlasiť. Nech už sa to nazve intervencia, okupácia, obsadenie, tieto pojmy len v rôznych odtieňoch pomenúvajú vojenské, násilné riešenie. A takéto násilné riešenie vnútorných problémov hociktorej krajiny svete jednoducho nemôže nikto schvaľovať.

Paradoxom však je, keď sa odsudzovania týchto udalostí chopia mentálni Biľakoví pohrobkovia. Človeku vyrazí dych, keď prezident Kiska, ktorý pozval na naše územie americké vojská (pardón, vojská NATO), aby si tu postavili základňu, brojí proti Sovietom, že sa na našom území usalašili po intervencii na 20 rokov. Je to dychvyrážujúce divadlo. Niekto, kto kľudne našu vlasť nechá obsadiť cudzou armádou, sa pohoršuje nad inou armádou a nad rovnakými ľuďmi ako je sám, ktorí tiež tieto vojská k nám pozvali.

Rovnako človeka konsternuje, keď pohrobkovia komunistov – súčasní extrémistickí liberálni neomarxisti, ktorí kompletne obsadili mainstreamové médiá, dnes z ich stránok odsudzujú normalizátorov, akými sú oni sami. Veď dnešné mainstreamové médiá robia presne to isté, čo normalizační komunisti po ’68. Každého, kto ma iný názor, okamžite onálepkujú a zlikvidujú. Neštítia sa ho kompletne zlikvidovať ako profesne, tak ľudsky a to aj za pomoci úplne vymyslených klamstiev.

Človeka nenechá kľudným ani to, keď okupáciu a následnú normalizáciu odsudzuje predseda parlamentu Danko, ktorý však volá po kontrole internetu a cenzúre, lebo nezvláda srandu a výsmech, ktorý mu servíruje občan cez sociálne siete a v diskusiách.

A úplne zle sa vám urobí, keď v Slovenskom rozhlase počúvate výpovede účastníkov udalostí roku ’68, ktorí hrdinsky vysielali, hoci vedeli, že minimálne profesne skončili a vzápätí hodnotenia ich nasledovníkov – súčasných redaktorov, ktorí v reláciách odsudzujú normalizačné praktiky komunistov, ale jedným dychom a každý deň znova a znova presadzujú neomarxizmus, podporujú bruselské panstvo nad Slovenskom, šíria americkú a bruselskú propagandu, kádrujú a odsudzujú za názor.

Už úplne škoda spomínať mimovládky, kde často bývalí normalizační komunisti, dnes odborníci na demokraciu, nevedia prísť na meno okupantom, ale vítajú konvoje NATO, schvaľujú obsadenie Slovenska migrantami a podporujú každú úchylnú a Slovensko poškodzujúcu aktivitu.

A potom ešte česká verejnoprávna televízia odvysiela prejav slovenského prezidenta, lebo ten český im nejde na notu a odmieta im pomáhať v budovaní ich neomarxistického totalitného matrixu. Človek v údive žasne a v beznádejí sa pýta, ako to je možné?

A odpoveď nie je tak zložitá, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je to všetko jedna banda. Banda rovnako mentálne vybavená, posluhujúca rovnakým pánom zo zahraničia, banda zradcov, ktorí urobia všetko preto, aby svoje krajiny udržali v koloniálnom postavení, dnes však iného pána z inej svetovej strany. Robia presne to isté, čo robili normalizační komunisti, s rovnakou podporou oficiálnych, dnes mainstreamových médií, v záujme cudzích vládcov dnes nie z Moskvy ale z Bruselu a Washingtonu. Rovnako klamú, rovnako šíria propagandu, rovnako udržiavajú náš štát vo vazalskom, podriadenom postavení cudziemu centru, rovnako kádrujú a odsudzujú za názor, rovnako sú zúriví a nenávistní.

Nezmenilo sa veľa, a preto buďme na pozore.

Ľuboš Macko