Dublin 19. septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)
Vedci vysvetlili, že dávni obyvatelia Írska prevádzali obrad “dekonštrukcie tela” zomretého pred pohrebom, aby upevnili spojenie komunity s jeho dušou, informujú írske noviny Leitrim Obeserver.
Vedci urobili analýzu kostí, ktoré boli nájdené v roku 1911 v Carrowkeel, čo je jeden z najväčších cintorínov európskeho neolitu. Pozostatky boli dlhú dobu považované za stratené, v roku 2001 ich objavili v archíve univerzity v Cambridge.
“Kosti sú datované na dobu medzi 3500 a 2900 rokov pred naším letopočtom,” konštatuje Sam Moore, člen expertnej skupiny.
Medzinárodný kolektív vedcov analyzoval kosti 40 ľudí, ktoré boli nájdené v siedmich hroboch. Všetci prešli kremáciou, špecialisti preto skúmali ako spálené pozostatky, tak i tie, ktoré sa zachovali.
“Objavili sme na kostiach stopy kamenných inštrumentov na mieste šliach a veľkých kĺbov, ako sú lakte, ramená, bedrá a členok,” vysvetľuje profesor anatómie Johnny Gerber.
To je podľa jeho slov dôkazom skutočnosti, že v prvotných spoločnostiach bol rozšírený zložitý rituál pohrebu, behom neho sa zvláštna pozornosť venovala “dekonštrukcii tela”. Experti vysvetlili, že podobné stopy kamenných inštrumentov sa často nachádzajú na kostiach pochádzajúcich z tejto epochy.
“Pokus o pochopenie príčin, kvôli ktorým staré komunity telá delili, bola tiež jedna zo zápletiek tohoto výskumu. V spoločnostiach minulosti plnilo pokrvné príbuzenstvo zmysel skupinovej identity. Vyzerá to, že to malo reálny význam v neolitnom Írsku, predpokladá Moore.