Môj profil 
Predplatné
Ministerstvo financií SR v tejto spojitosti uviedlo, že na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 % HDP v roku 2021, 3,7 % v roku 2022 a 2,9 % v roku 2023.
“Tieto ciele by zároveň viedli k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 % HDP. Na ich dosiahnutie je však potrebné prijať konsolidačné opatrenia približne vo výške 1,1 miliardy v roku 2021 až 3,4 miliardy v roku 2023,” uvádza ministerstvo financií na svojej stránke na sociálnej sieti ku schválenému Programu stability, o ktorom ešte bude rokovať Národná rada.
Minister Heger vo videu na Facebooku dodáva, že dokument je “základným rámcom pre tvorbu rozpočtu”. “Je to veľmi kvalitný dokument, aj analyticky, má v sebe veľa údajov či už o dlhodobej udržateľnosti, o deficitoch, o súčasnej situácii… Začína vždy tým, že zadefinuje situáciu v ekonomike a od toho sa vlastne potom odvíjajú aj všetky ciele rozpočtu.”
“Stanovuje rozpočtové ciele na najbližšie tri roky a podľa toho sa musia potom prispôsobiť aj opatrenia vlády. To je dokument, ktorý sme dnes schválili, bol pripravovaný niekoľko týždňov, veľmi sme čakali na tú najnovšiu makroprognózu, pretože od nej sa nastavujú parametre.”
Heger doplnil, že tento rok očakáva “troška náročnejšiu situáciu” vzhľadom na pandémiu COVID-19. “Tie čísla sa ešte môžu zmeniť, a preto aj pri rozpočte budeme musieť počkať ešte na ďalšiu makroprognózu, ktorá bude v júni a podľa toho budeme musieť potom tie limity upravovať ak by sa situácia výraznejšie zmenila.”
Goga: Kríza môže priniesť aj pozitíva pre našu ekonomiku
Vládny poslanec Ľudovít Goga (Sme rodina) ku situácii v ekonomike napísal komentár, v ktorom upozorňuje na možné problémy i benefity pre ekonomiku v najbližších rokoch spôsobené monotónnym zameraním slovenskej ekonomiky na výrobu automobilov.
Podľa Gogu si nemôžme namýšľať, že kríza spôsobená pandémiou koronavírusu nezasiahne plošne celé spektrum ekonomiky, automobilovú výrobu nevylučujúc. “Bude mať tato kríza pre výrobu v Európe podobné dopady ako sankcie pre ruské poľnohospodárstvo? Hypotézy sú dve, z najväčších európskych tovární sa stanu múzeá, tak ako to bolo v prípade amerického Detroitu alebo Fiatky v Turíne alebo naopak – začína sa rozprávať o tzv. „backshoringu“, na rozdiel od desaťročiami globalizáciou pretláčaného „offshoringu“.”
“Výroba sa vráti späť do Európy a dodávateľské reťazce sa prehodnotia. Je možné preto, že dlhodobé dopady tejto krízy budú pozitívne, a to najmä pre Slovensko. Jeden z hlavných dodávateľov súčiastok nemeckých automobilových značiek v čínskej provincii Hubei musel pozastaviť dôsledkom opatrení pre koronavirus na čas výrobu čo prinútilo nemeckých výrobcov odrátať si niekoľko núl na ich finančných prevíziách na tento rok.”
Ľudovít Goga dodal, že napriek tomu, že ekonomika sa prebúdza u nás aj v Číne, Nemci si odrazu uvedomili nakoľko je dôležité lokalizovať výrobu a automobilky dnes nevylučujú, že výroba sa presunie kompletne do Európy. “Podobné názory na vrátenie produkcie do domovskej krajiny začínajú rezonovať stále viac aj spoza oceánu, tak budeme pozorne sledovať rozhodnutia najbližších mesiacov.”
.JPG)
.jpg)
.jpg)
