Môj profil 
Predplatné
“Sme za zachovanie tohto benefitu, ale sme aj za to, aby mali možnosť slobodného výberu či už zamestnanci, alebo zamestnávatelia,” zdôraznil generálny sekretár ZHR SR Marek Harbuľák na dnešnom diskusnom fóre Hospodárskych novín.
Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) však upozorňuje, že v takom prípade by si väčšina ľudí za hotovosť nekúpila teplé jedlo, ale peniaze by použila na iné výdavky. “Z prieskumov jasne vyplýva, že pokiaľ by boli poukážky nahradené hotovosťou, viac než polovica respondentov hovorí, že by sa nechodila denne stravovať,” opísal predseda AESP Štefan Petrík.
Zároveň doplnil, že takto by aj samotné reštaurácie pocítili výpadok tržieb, ktorý dnes majú podľa neho vďaka stravným poukážkam garantovaný. S takýmto tvrdením ale Harbuľák nesúhlasí, pretože podľa neho ani dnes všetci ľudia nevyužívajú gastrolístky len na stravovanie sa v reštauráciách. Mnohí za ne nakupujú v obchodoch a niekedy aj iný tovar než potraviny.
Asociácia emitentov stravných poukážok argumentovala aj tým, že výmenou gastrolístkov za hotovosť sa môže zmeniť životný štýl ľudí a nebudú tak často jedávať teplé jedlo. Z toho môžu prameniť zdravotné problémy a to by podľa Petríka mohlo štát stáť o 20 miliónov eur ročne viac na zdravotnej starostlivosti.
Harbuľák však oponoval, že takýto argument neobstojí, keďže ani dnes nemožno zabrániť človeku, aby sa s gastrolístkom išiel naobedovať do fast foodových reštaurácií, alebo si zaň kúpil nezdravé jedlo. Čo sa v konečnom dôsledku môže tiež prejaviť na jeho zdraví.
Gastrolístky v súčasnosti na Slovensku využíva približne 750.000 ľudí. Reštauráciám aj obchodníkom pri nich prekáža predovšetkým systém poplatkov a provízií. Kým v prípade poskytovania stravných lístkov od emitentov zamestnávateľom sú tieto poplatky regulované štátom a je určený ich strop, pri spätnom odkupovaní gastrolístkov od reštaurácií to už tak nie je. ZHR SR aj ZOCR SR preto tvrdia, že poplatky a provízie za spätný odkup gastrolístkov od reštaurácií sú oveľa vyššie ako tie, ktoré idú smerom k zamestnávateľom.
Harbuľák preto ako jednu z možností riešenia tejto situácie pri súčasnom fungovaní systému navrhuje určenie maximálnej marže aj na druhej strane, čiže pri spätnom odkupovaní gastrolístkov. Petrík z AESP ale nevidí priestor na to, ako sa toto mohlo v Zákonníku práce obmedziť. “Veď to by sa vzťahovalo na všetky typy sprostredkovania. A typom sprostredkovania je okrem iného aj maloobchod, veľkoobchod. Takže regulácia by sa dotýkala všetkých,” opísal Petrík.
Systém stravných poukážok pritom podľa neho funguje v 42 štátoch sveta a v 17 krajinách EÚ. “Takáto regulácia podľa mojich znalostí nie je nikde, aspoň ja o nej neviem,” konštatoval Petrík. Všade podľa neho tieto poplatky fungujú na základe zmluvnej voľnosti, čiže na základe toho, ako sa dohodnú a zakotvia v kontraktoch.
.jpg)
