Slovensko 19. januára 2017 (HSP/Foto: Ekcelent)

Raper Ekcelent, vlastným menom Igor Kiška, patrí medzi umelcov, ktorí otvorene kritizujú zahraničnú politiku USA ale aj pomery na Slovensku. Jeho heslom je: „Rap je moja zbraň. Svet je moja inšpirácia“. Hudbe sa venuje preto, lebo verí, že práve pomocou hudby môže pozitívne ovplyvniť mladých a vytvoriť tak kriticky zmýšľajúcich, morálne založených a schopných jedincov, ktorí našu spoločnosť posunú zase o krok ďalej – tým správnym smerom.

V rozhovore pre Hlavné správy Ekcelent ozrejmil, kto ho formoval počas dospievania i to, čo si myslí o festivale Pohoda a udeľovaní cien zo strany prezidenta Andreja Kisku.

Čo bolo podnetom, že ste začali skladať piesne o politických udalostiach vo svete, ktoré sa nenesú v mainstreamovom duchu?

Už od malička, zhruba od 13 rokov, som sa dostal k informáciám, ktoré mi doslova zmenili pohľad na svet. Dnes mám 25 a čím viac roky plynú, tým viac cítim potrebu vyjadriť sa práve o udalostiach, ktoré mainstream rád prekrúca, alebo totálne ignoruje. Impulz bol zrejme pocit krivdy voči nám, obyčajným ľuďom. Som si vedomý, že existujú väčší umelci než ja, ale to nič nemení na fakte, že o týchto udalostiach je potrebné rozvíjať konverzáciu a spytovať tie nešťastné “oficiálne verzie”. Čím viac z nás začne vystupovať proti nekonečným klamstvám od ľudí, ktorí majú “skrytú agendu”, tým skôr sa niekam ako ľudstvo dopracujeme. Či už sa vysloví reper, spevák, politik alebo skladník. My všetci máme moc vytvoriť lepší zajtrajšok.

Na základe svojho názoru na udalosti vo svete, považujete sa za spoločenského disidenta?

Realisticky, keď by som to mal porovnať s komunistickým režimom, ktorý nám vládol a ktorý som osobne nezažil, tak nie tak celkom. Ale určitá podobnosť tam je. Boj proti neprávu a útlaku sa v zásade nemení. Menia sa vlajky, mená a inštitúcie, no podstata zostáva rovnaká. Svojím spôsobom disidentom som. Tak ako každý, kto sa verejne odváži prehlasovať, že “něco tady nehraje”. Aj za cenu straty “priateľov”, známych, jednoduchšieho života.

Bavíte sa, napríklad na zahraničnú politiku USA, so svojimi kolegami z branže? Aký je ich postoj na vaše piesne? Čo si myslíte o poslednom rozhodnutí prezidenta Baracka Obamu vyslať amerických vojakov do Poľska, aby posilnili východný okraj NATO?

Ja v zásade robím vždy hrubú čiaru medzi mojím osobným životom a tým “civilným”. To jest, zamestnanie typu “nine-to-five”, v ktorom momentálne som na plný úväzok. Tam nie. Udržujem profesionalitu. Ak ste mali na mysli skôr môj rap, tak samozrejme, mám množstvo priateľov, známych z hudobnej sféry, s ktorými sa o týchto veciach bavíme pravidelne, mnohí majú veľmi podobný názor, ak nie identický, práve na túto problematiku. Sú to moji spojenci, tak ako ja ich. Podporujeme sa navzájom. No a čo sa týka rozhodnutia pána Obamu o vyslaní tisícov amerických vojakov do Poľska, tak to je hádam aj škoda reči. Ľudia, ktorí mu dávajú povely, sa aktívne snažia uvrhnúť svet do chaosu a globálnej vojny. Tieto kroky neslúžia na nič iné, len na vytvorenie problému, ktorý nejestvuje. Žiadna “ruská agresia” skrátka neexistuje, minimálne nie v takom rozsahu, kde by bolo primeranou odpoveďou malými krokmi uvrhovať svet do tretej svetovej vojny.

Aký bude podľa vás nový prezident USA Donald Trump?

Ah, áno, Donald Trump. Posledné dni sú ho plné titulky. Ja ako aj ostatní, aj jeho spojenci aj nepriatelia, s napätím očakávame, ako si poradí s jeho novou pozíciu na globálnej scéne. Myslím, že nás môže v mnohých ohľadoch príjemne prekvapiť. Zatiaľ stihol spraviť viacero krokov, ktoré hrajú v prospech individuálneho rozhodovania národných štátov, redukcie globalizmu ako aj revitalizácie samotných Spojených štátov amerických. Musíme byť však realisti a nezabudnúť na fakt, že drvivá väčšina amerických prezidentov nebola zvolená, ale “vybraná” tieňovými elementmi vo vnútri inštitúcií ako C.I.A., F.B.I., N.S.A. s prepojeniami na Bilderberg, CFR a mnohé iné skupiny a korporácie. Posledný americký prezident, ktorý sa pokúšal o niečo podobné ako Trump, bol John F. Kennedy a ten, ako iste vieme, nedopadol najšťastnejšie. Pozorne to budem sledovať. Avšak je dôležité si uvedomiť, že musíme byť pripravení na všetko. Pokiaľ chceme prežiť. Je naivné spoliehať sa na figúry verejného života. Posledná línia obrany – si Ty sám, Ty sama.

Majú niektorí vaši kolegovia rovnaké názory ako vy, ale boja sa o nich skladať piesne alebo ich verejne vyjadriť?

Väčšina z nich si stráži to málo, čo sa z hudby dá reálne zarobiť, takže zostávajú v týchto veciach skôr rezervovaní. Čo na jednej strane chápem. Je to však nešťastné. Pretože keby niektorí z najznámejších slovenských aj českých reperov použili svoj vplyv a dosah na šírenie citlivých tém, urýchlilo by to progres oslobodzovania sa zo spárov Neviditeľnej ruky. Môže to znieť šialene, ale je to celé súčasť širšej problematiky a každý, kto tieto veci študuje dlhé roky, rovnako dospeje do identického názoru – že nás ktosi niekam vedie. Že naše životy nie sú tak celkom pod našou kontrolou.

Vo svojej skladbe Slobodní hovoríte: „svoje pravé myšlienky musíš zatracovať… táto krajina vychovala pár ľudí, ktorí vravia pravdu“. Koho konkrétne ste mali na mysli?

Tu som mal konkrétne na mysli reperov Čistychov a Slipo, a ďalších, ktorí sa rozhodli dať do éteru svoje reálne pohľady a myšlienky na svet. Týmto im skladám poklonu a ďakujem im za všetky pravdivé tracky, ktoré vydali. Aj oni ma v mladšom veku formovali do človeka, ktorým som dnes.

Aký je váš názor na festival Pohoda? Čo si myslíte o tom, že prezident Andrej Kiska udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy práve riaditeľovi menovaného festivalu Michalovi Kaščákovi?

Ťažko povedať, pretože ma moc nezaujíma. Ale čo sa týka postoja organizátorov na problematiku islamu a všetky tie veľmi otvorené “policies”, ktoré zastávajú, tak to je naozaj poľutovaniahodné. Znova sa dostávame do toho, že títo organizátori a “vplyvné mená” takýchto podujatí nejednajú z vlastného presvedčenia. Sú platení za šírenie týchto fantazmagórií. A potom si to odnesú naši mladí, alebo aj moji rovesníci žiaľ.

O vyznamenaniach, ktoré udelil náš pseduo-prezident a korporátna bábka, pán Kiska, je hádam aj škoda hovoriť. Je to absolútny, nechutný výsmech našej histórii. Totižto paradoxom je, že Ľudovít Štúr a jeho ozbrojené oddiely bojovali ako ideologicky, tak na bojovom poli mušketami a flintami, roky rokúce, práve proti ľuďom typu ako je Kiska, Kaščák, Smatana, Hvorecký, Benčík a kopec ďalších týchto zvrátených jedincov. Zasvätili svoje životy, aby sme my, ako národ, dnes mohli existovať v tom štýle, ako existujeme. Dnes by Ľudovíta a jeho spojencov označili ako extrémistov a deviantov a ruských agentov. Je to fraška. Vrchol pokrytectva, tie vyznamenania. Viac k tomu nemám čo dodať.

Dostali ste za svoje názory od niektorých usporiadateľov hudobných podujatí „stopku“?

Mnoho, mnohokrát. Z jednej strany to chápem. Z jednej strany je to smutné. Bolo to pred niekoľkými rokmi, dnes už je to lepšie, ale tým, že sa už roky fyzicky nenachádzam na Slovensku, nie je pre mňa možnosťou reálne koncertovať a lietať z UK, keďže mám civilný job.

Čo vám rap o názoroch, ktoré sú „slniečkármi“ označované za konšpirácie, dal a čo naopak vzal?

Pomohol mi utvrdiť v sebe názor, že nie som v tom sám. Že nie sme v tom sami. Je nás mnoho. Omnoho viac, než týchto “slniečkárov”. Lenže inteligentní ľudia sú zväčša ticho. Pozorujú. Konajú. Opak týchto ľudí robia presní opak. Je ich najviac počuť, avšak ich slová sú prázdne rovnako ako ich duše, často aj ich mozgy. Veľká inšpirácia boli pre mňa v začiatkoch hlavne americký reper pôvodom z Peru, Immortal Technique a anglický reper pôvodom z Iraku, Lowkey. Odporúčam pozrieť ich tvorbu!

Ktorú svoju skladbu považuje za najlepšiu? Prečo?

Za moju najlepšiu skladbu momentálne považujem “Bojové pole I.”. Ten song má proste grády. Viem si naň predstaviť super-kvalitný videoklip s kopou vojenskej techniky transformovanej do síl “hnutia odporu” voči tyranom, ktorí šéfujú tejto planéte. Bolo by to biblické. Možno jedného dňa aj bude! A nie len vo videoklipe…

Čo pripravujete pre svojich fanúšikov v najbližšej budúcnosti?

Od vydania albumu “Asymetrický boj” v roku 2014 beriem hudbu viac rekreačne. To bolo pre mňa zadosťučinenie. To však neznamená, že s hudbou končím, to nie. Akurát to nebude také frekventované. Každopádne mám rozpracovaný album “Horizont udalostí”, ktorý je viac o mojom osobnom živote a zážitkoch, veci o vzťahoch a tak. Mám v pláne ho dokončiť tento rok, netuším však kedy. A pomedzi to určite vydám nejaké anti-NWO bary. Situácia si to priam pýta. Sme na hrane veľkých zmien. Žijeme v asi najdôležitejších časoch celej ľudskej civilizácie. Držíme v rukách toľko moci. Ničiť aj budovať. Nenávidieť aj milovať. Je len na nás, čo s touto mocou urobíme. Každý z nás ma moc byť príčinou. Nie dôsledkom. Tak to skúsme, malými krokmi. S rodinou, priateľmi, na lokálnej úrovni. Skúsme zlomiť snahu o centralizáciu všetkého a skúsme byť iní, lepší. hlavne kvôli sebe. A kvôli svojim blízkym. Verím, že spoločne elementy spoločnosti, ktoré sa usilujú o takzvaný “Nový Svetový Poriadok” – nekonečné globálne väzenie a topánka šliapajúca na ľudskú tvár, naveky – postupne vyradíme z obehu. Mor ho!