Remišovú teší, že ministerka včera uznala pochybenia ministerstva v 600-miliónovej eurofondovej výzve, kvôli ktorým musel odísť minister Plavčan. „Pani Lubyová totiž dlho tvrdila, že ide iba o zlú komunikáciu, hoci my sme od začiatku tvrdili, že ide o obrovský škandál a mnohé pochybné projekty,“ uviedla Remišová, ktorá sa postupne vyjadrila k zavádzajúcim tvrdeniam ministerky Lubyovej.

Ministerka tvrdí, že výzva bola prvýkrát otvorená a mohli sa prihlásiť akékoľvek firmy a podľa nej sa vraj vedci boja žiadať o granty. „Nie je pravda, že by sa vedci báli žiadať peniaze od štátu a že ak si od štátu peniaze vezmú, sú vlastne hrdinovia, ako hovorí pani ministerka. Ale v prípade stimulov im dalo ministerstvo iba mesiac na prípravu projektu, hľadanie partnerov a zozbieranie množstva potvrdení. Okrem toho vzhľadom na skúsenosti s rozdeľovaním stimulov v minulosti sa nemôžeme čudovať, že mnohí výskumníci práve tejto schéme neveria,“ vyjadrila sa Remišová s tým, že agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorá je podriadená ministerstvu školstva, vo svojich všeobecných výzvach dáva výrazne menšie podpory, väčšinou okolo 150 až 250-tisíc eur. Napriek tomu však dostáva stovky žiadostí, aj od súkromných firiem, a môže si dovoliť podporiť zhruba len 2 projekty z 10. V roku 2017 rozdelila vo všeobecnej výzve 32 miliónov eur na 150 projektov a pri stimuloch rozdelila pani ministerka 33 miliónov na 30 projektov.

Podľa Lubyovej sú stimuly zamerané aj na startupy. Remišová však upozornila, že na podporu nových firiem existuje špecializovaná štátna agentúra Slovak Business Agency. „Asi nikde na svete to nefunguje tak, že firma, ktorá nikdy nič nerobila zrazu dostane od štátu milión eur,“ povedala.

Ministerka školstva tiež hovorí, že kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákonom o stimuloch a sú odlišné od kritérií pre prideľovanie eurofondov. Výberové kritériá však podľa zákona určuje samotné ministerstvo. V zákone sa jasne uvádza, že „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytnutia stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly, a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám“. „To znamená, že ministerstvo bez problémov mohlo určiť také kritériá, aby miliónové dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili. My sme na firmy v domoch a v bytovkách upozorňovali hlavne preto, že doteraz o nich nikto nepočul, nemali zamestnancov a nič nerobili,“ tvrdí V. Remišová, podľa ktorej sa Lubyová mohla inšpirovať európskym nariadením, ktoré spomínala. „Za inovačný podnik sa tam označuje podnik, ktorý vynakladá aspoň 10 % z celkových nákladov na výskum a vývoj. Asi tým nemysli prípad viacerých firiem podporených pani ministerkou, ktoré pri nákladoch 0 eur dávajú na výskum 0 eur,“ doplnila.

Remišová sa pozastavila aj nad výrokom ministerky, ktorá tvrdila, že startupy z rodinných domov a neexistujúcich sídiel vlastne musia podporovať podľa akéhosi nariadenia Európskej komisie. „V tom nariadení ale vôbec nejde o to, aké výskumné projekty sa majú podporovať. Je to všeobecné nariadenie, v ktorom sa hovorí, na čo všetko sa môže zjednodušene poskytovať štátna pomoc,“ upresnila Remišová s tým, že v spomínanom nariadení sa okrem výskumu píše aj o kultúre, športe, sociálnych programoch a mnohých iných oblastiach. „Je to ukážkový príklad, ako rôzni dobrodruhovia rozkladajú spoluprácu medzi európskymi krajinami. Keď potrebuje ministerstvo na niekoho zvaliť zodpovednosť, začne pomaly tvrdiť, že Brusel nám káže podporovať priemyselný výskum aj vo firmách v rodinných domoch, hoci je to úplný nezmysel,“ povedala Remišová a pripomenula výroky straníckeho šéfa ministerky Lubyovej Andreja Danka, ktorý nedávno hovoril o lídroch EÚ ako o „namyslených panákoch“, ktorí pobabrali Brexit alebo nezaviedli väčšiu daň na prevádzkovateľov sociálnych sietí. Rozhodnutia o Brexite pritom však prijímajú hlavne šéfovia vlád, a o zdanení Facebooku rozhodovali ministri financií, ktorí sa nedohodli hlavne preto, že napriek tlaku Francúzska a Nemecka s návrhom nesúhlasili najmä dva štáty menšie ako Slovensko – Luxembursko a Írsko.

Ministerke školstva sa tiež nepáči, ako je ľuďom podsúvané, že firmy dostanú peniaze a nič do projektov nevložia. Remišová upozorňuje, že práve pri kritizovanej firme NEUROPOWER nič nepodsúva a podľa zmluvy ide o holý fakt. „Dotácia od štátu 1,2 milióna eur, vlastné prostriedky prijímateľa 00,00 eur. V zmluve sú nejaké záväzky, ale aké sú to záväzky, ktoré má ministerstvo 5 rokov kontrolovať?,“ pýta sa Remišová s tým, že firma má vytvoriť pracovné miesta, no podľa zmluvy sa za vytvorenie nového pracovného miesta považuje vytvorenie organizačnej štruktúry, ktorá takéto pracovné miesto zahŕňa, teda nejde o skutočné zamestnanie konkrétneho človeka. „Rovnako bude ministerstvo kontrolovať, že „prijímateľ najmenej päť rokov po skončení poskytovania stimulov nezníži výšku vynaložených ročných výdavkov, ktoré vynakladal na výskum a vývoj z vlastných prostriedkov pred poskytnutím stimulov“. Keď ale v roku v 2016 aj 2017 dala firma na výskum 0 eur, splniť tento záväzok bude pre ňu naozaj jednoduché,“ doplnila Remišová.

Remišová upozornila, že dotácie dostali aj 3 firmy, v ktorých má podiel pán Babiar, ktorý bol spolu s predsedom SNS Andrejom Dankom v dozornej rade SBS spomínanej v spise Gorila. Všetky tri projekty majú „vlastné prostriedky prijímateľa 00,00 eur, slovom nula eur“ (FUTÚRUM, FUTÚRUM DYNAMEIS, DB Biotech).

Remišová upozornila, že zo všetkých kritizovaných firiem až na jednu výnimku (NaviDate) na tlačovú konferenciu Lubyovej nikto neprišiel, poslali tam partnerov z verejných výskumných inštitúcií. „To je presne to, čo hovoríme. Načo podporovať nejaké potemkinovské firmy, keď môžeme podporiť priamo ľudí na univerzitách a v Slovenskej akadémii vied, ktorí ako vidno ten výskum naozaj robia,“ povedala.

Remišová sa vrátila aj k tvrdeniam Lubyovej, podľa ktorej jeden z ocenených v ankete Krištáľové krídlo vyvíjal svoj inovatívny systém na internáte, a že teda inovácie môžu robiť aj firmy „bez sídla vo výškovej budove“. „Je super, že u nás máme veľa takýchto šikovných mladých ľudí, ale keďže firma toho pána to myslí s inováciami vážne, sídli v jednom z najznámejších kancelárskych komplexov v Bratislave. Pochybujem, že tam nemá ani schránku a že o nej nevie ani vrátnik, ako to bolo pri firme podporenej pani ministerkou,“ vyjadrila sa.

Podľa Remišovej vytvára Lubyová úplný chaos svojimi vyjadreniami o tom, ako je možné, že v niektorých posudkoch nezávislých hodnotiteľov sú pasáže od slova do slova rovnaké, čo môže znamenať, že sa napríklad s nimi niekto dohodol, čo do hodnotenia napíšu. „Ministerstvo najskôr tvrdilo, že je to normálne, až žiadúce, keďže to preukazuje „konzistentnosť hodnotenia“. Minulý týždeň ale vyhlásilo, že „po prešetrení situácie sa ukázalo, že ide o vyššiu mieru zhody a súčasne vzniklo podozrenie, že došlo v tejto súvislosti k zásahu zvonka“. Hovorilo o nejakých útokoch na informačný systém. Včera na tlačovej konferencii sa pani ministerka opäť tvárila, že všetko je v najlepšom poriadku a zhoda hodnotení nie je problém,“ povedala Remišová.

Ministerka tiež hovorila, aká je veľká chyba, že sa politický boj vo veľkom dostal do vedy. „Tu nejde o žiadny politický boj. Jediné, o čo nám ide je, aby sa peniaze určené na podporu vedy a výskumu využívali rozumne a spravodlivo a aby sme podporovali tých najlepších vedcov. Keď sú s dotáciami na výskum spájané škandály, môže za to jeden minister SNS pri eurofondoch, ako uznala i pani ministerka, a druhá pani ministerka SNS pri stimuloch,“ vyjadrila sa Remišová a dodala: „Ďalší rozvoj slovenského hospodárstva aj dobre platené pracovné miesta sa nám podarí zabezpečiť iba s pomocou výskumu a inovácií. Preto nemôžeme dopustiť, aby sa financie určené na podporu výskumu rozdeľovali pochybným spôsobom. Pani ministerka namiesto riešenia situácie a vyvodenia zodpovednosti opäť iba múti už i tak mútnu vodu a šíri rôzne polopravdy a dáva protichodné stanoviská.“