Môj profil 
Predplatné
Simoňanová svoj prejav po vyjadrení vďaky za možnosť vystúpiť pred váženými čínskymi hosťami začala slovami o rozvoji rusko-čínske mediálnej spolupráce:
“Dnes bolo podpísaných ďalších 18 dohôd medzi našimi médiami (ruskými a čínskymi). Je zložité ohodnotiť, ako je práve teraz ťažké pre ruské a čínske médiá spolupracovať na medzinárodnej aréne. Prečo je to dôležité?
Pretože žijeme v unikátnych časoch, kedy sa tlač, takzvaná štvrtá moc (1. moc zákonodarná 2. moc výkonná 3. moc súdna), snaží v rôznych krajinách stať, a niekedy sa jej to aj darí, mocou prvou – udáva pravidlá hry, riadi verejnú mienku, mení nielen vzťah ľudí k nejakému predstaviteľovi krajiny, ale dokonca aj hodnoty, ktoré sú vlastné celej spoločnosti. Štvrtú moc nikto nevolil, nikto jej nedával právomoc rozhodovať o osudoch ľudí a niekedy i celých národoch. Tá to ale aj napriek tomu robí a efekt jej práce býva často väčší, než efekt akejkoľvek armády sveta.
Ani jedna vojna v posledných rokoch nezačínala bez mocnej delostreleckej podpory svetovej tlače, ani jedna bitka neprebiehala bez počiatočného presného bombardovania vykonávaného televíziami, rádiami, novinami a online portálmi.
Tlač mení osudy ľudí. Tlač mení z hodiny na hodinu nijako nezaujímavých a neznámych ľudí na hrdinov celej generácie, ako napríklad Baracka Obamu. Alebo naopak, hrdinu celej generácie, ako napríklad Juliana Assangea, mení na vyhnanca a marginala. Tlač môže meniť osudy celých národov, predstaviteľov štátov, niekedy môže meniť aj hranice štátov – napríklad Kosovo by nebolo nikdy možné bez jednostranného, tendenčného informovania o juhoslovanskom konflikte zo strany všetkých svetových médií bez výnimky.
Moc tlače, ktorá niekedy býva neobmedzená, môže byť použitá pre dobro, keď zachraňujeme nevinných, bojujeme s nespravodlivosťou, tyraniou, korupciou a ďalšími svetovými nedostatkami. Alebo môže byť použitá, a často tak použitá býva, aby škodila: keď tlač obsluhuje agresívnu politiku niektorých krajín, včas vytvára zahraničnú politiku zodpovedajúcimi obrazmi. Jedným z takýchto obrazov je chlapec Amran, to si všetci pamätajú, ktorý sa stal symbolom takzvaných “zverstiev Asada”, táto fotka bola na obálkach všetkých svetových médií, tlačil ju celý mainstream. Prirodzene všetci budú ľutovať chlapčeka, ktorého vytiahli zo sutín a je celý v krvi a prachu. Takmer pred mesiacom sme našli rodinu tohto chlapca. Jeho otec podporuje Asada, vypovedal nám hrozný príbeh o tom, ako neslávne známa humanitárna organizácia (takzvané Biele prilby) mu doslova uniesla dieťa, nedovolila poskytnúť chlapcovi prvú pomoc kvôli tomu, aby mohli zaobstarať tieto snímky a odovzdať ich žurnalistom. Jeho (otca) ale nikto nepočúva.”
Redaktorka RT sa tiež vyjadrila k publikovaným informáciám o francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, či listoch Hillar Clintonovej, kedy nikoho v mainstreamu nezaujímalo, čo v tejto korešpondencii bolo a aké svetlo to vrhá na vnútropolitickú “kuchyňu” v USA.
“Svet, kde všetci spievajú jedným chórom jednu pieseň a nepočuje iné hlasy a iné piesne, to je nebezpečný svet. To je svet, kde za hlasitého kriku mainstreamových médií bombardujú Irak, Líbyu, Sýriu, vytvárajú Al-Kájdu, či ISIL, a potom sami z toho majú hrôzu,” vyhlásila Simoňanová.
Video si môžete pozrieť tu:
.jpg)
