Vatikán 21. februára (HSP/Vatican Insider/Foto:TASR)
Týždeň po šokujúcom vyhlásení Benedikta XVI. vychádzajú na svetlo jeho skoršie predpovede
Cirkev čoraz menšia, s omnoho menej nasledovníkmi, nútená opustiť značnú časť miest kultu, ktoré sa stavali stáročia. Katolícka cirkev menšín, málo vplyvná v politických rozhodnutiach, spoločensky nepodstatná, pokorená a nútená „začať odznova“. Ale zasa aj Cirkev, ktorá po všetkom tom „enormnom zmätku“ opäť nájde seba a znovuzrodí sa „jednoduchšia a duchovnejšia“. Také boli slová o budúcnosti kresťanstva, ktoré vyslovil pred 40 rokmi mladý bavorský teológ, Jozef Ratzinger. Keď sa nám vynárajú tieto slová dnes, ponúkajú nám ďalší kľúč k pochopeniu zrieknutiu sa úradu Benedikta XVI.
Tieto prorocké slová ukončili cyklus prednášok v rádiu, ktoré v roku 1969 viedol Benedikt ako vtedajší profesor teológie. Boli to turbulentné roky študentských protestov, pristátia na Mesiaci, ale aj dišpút o práve ukončenom II.Vatikánskom koncile. Ratzinger ako jeden z protagonistov koncilu zanechal búriacu sa univerzitu v Tübingene a utiahol sa na pokojnejšiu v Regensburgu.
Po tom, čo sa odklonil od pokrokových – Künga, Schillebeeckxa, Rahnera a ich interpretácií koncilu, zrazu ako teológ ostal osamote. V tom čase sa preňho začína aj obdobie priateľstva s teológmi ako Hans Urs von Balthasar a Henri de Lubac, s ktorými vytvoril časopis „Communio“, a ten sa v krátkom čase stal „cvičiskom“ pre niektorých mladých kňazov -„ratzingerovcov“ – dnešných kardinálov, na ktorých sa poukazuje ako na možných následníkov Benedikta XVI: Angelo Scola, Christoph Schönborn a Marc Ouellet.
V piatich (málo známych) prednáškach v rádiu, ktoré boli publikované v sérii „Faith and Future“, budúci pápež naznačil víziu o budúcnosti človeka a Cirkvi. Prorocký tón zaznel najmä v poslednej, ktorú pustili presne v deň Vianoc roku 1969. Ratzinger bol presvedčený o tom, že Cirkev žije v epoche, ktorá je analogická Osvietenstvu a Francúzskej revolúcii. „Nachádzame sa v hlboko prelomovom bode vývoja ľudského druhu. Stredovek je naproti tejto chvíli takmer zanedbateľný.“ Profesor Ratzinger porovnával vtedajšiu dobu s dobou pápeža Pia VI., ktorý bol unesený oddielmi Francúzskej Republiky a umrel vo väzení v roku 1799. Cirkev sa vtedy ocitla pod tlakom síl, ktoré ju chceli navždy umlčať, konfiškovali sa jej majetky a rozpúšťali sa cirkevné rády.
„Nie veľmi odlišná situácia by mohla nastať aj v dnešnej Cirkvi, ktorú ohrozuje pokušenie zredukovať kňazov na akýchsi „sociálnych pracovníkov“ a pôsobenie Cirkvi len na politické ciele.“ … „Súčasná kríza vyústi do veľkých strát v Cirkvi…“ Bude veľmi malá a bude musieť začať odznova. Začne malými skupinami, hnutiami, jednoducho menšinou, ktorej centrom života bude viera. „Bude to duchovnejšia Cirkev, ktorej sa nebude pripisovať politický mandát, na základe ktorého by mohla „koketovať“ s ľavicou či pravicou. Bude chudobná a bude Cirkvou pokorných.“