Haag 30. mája (TASR) – Niekdajší veliteľ jednotiek bosnianskych Srbov, generál Ratko Mladič, unikal zatknutiu a vydaniu pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu 16 rokov. Jeden z najhľadanejších obžalovaných z vojnových zločinov na priestoroch bývalej Juhoslávie čelí rozsiahlej obžalobe, ktorá v 11 bodoch zahŕňa aj masakru bosnianskych Moslimov v Srebrenici či smrtiace obliehanie Sarajeva.

Ratko Mladič do armády vstúpil v roku 1965 po skončení štúdií na prestížnej belehradskej vojenskej akadémii. Ako dôstojník z povolania najskôr zastával "ideológiu bratstva a jednoty" juhoslovanských národov, ktorú presadzoval bývalý juhoslovanský prezident Josip Broz Tito.

V roku 1990 prišiel Mladič z Macedónska do Kosova. O rok nato ho preložili do Kninu, ktorý sa v polovici 90. rokov 20. storočia stal hlavným mestom samozvanej Republiky srbská Krajina (RSK). Na jar 1993 sa usadil v Bosne a Hercegovine.

Podľa Mladičových slov by sa Srbi bez nezávislého srbského štátu na Balkáne "cítili ako dobytok určený na porážku".

Po úspechu v júni 1991 v Chorvátsku, vtedy ešte plukovník Mladič, veliteľ generálneho štábu kninského vojenského zboru, bol ambicióznym mužom. Tento prchký dôstojník konal svojhlavo, zľahčoval rozkazy nadriadených, vyzýval do útoku, hoci jeho nadriadení žiadali zdržanlivosť. Napriek tomu bol povýšený do hodnosti generála bývalej Juhoslovanskej národnej armády (JNA). Tá sa už sťahovala z územia Bosny na žiadosť medzinárodného spoločenstva. Generál Mladič však zostal v Bosne a o niekoľko dní sa postavil do čela novej armády bosnianskych Srbov. Podľa nezávislej tlače v Belehrade vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič rozhodol o jeho vymenovaní, ktoré sa pre budúcnosť mnohoetnickej Bosny ukázalo ako fatálne.

"Cieľom je a ostáva jednota všetkých srbských území, od Kninu cez Banja Luku a Sarajevo po Belehrad. Nedáme sa rozdeliť na tri časti nejakou dohodou", vyhlásil vtedy Mladič.

Pri svojich operáciách v tom čase Mladič rátal s tým, že zahraniční generáli nevyšlú svojich vojakov zomierať do Bosny, čo mu údajne aj potvrdili.

Ratko Mladič od roku 1995 en bloc odmieta všetky obvinenia, že jeho armáda v masovom rozsahu vykonávala popravy, systematicky bombardovala civilné obyvateľstvo a páchala ďalšie zločiny proti ľudskosti. Naopak, už vtedy hovoril o dezinformovaní. Jeho dcéra Ana, študentku medicíny, na jar 1994 vo veku 23 rokov spáchala samovraždu. Sám Mladič bol presvedčený, že sa nezabila sama, ale zavraždili ju jeho neprajníci.

Dlhé roky po vojne Mladič údajne neskrývane žil v Srbsku a slobodne sa prechádzal po Belehrade až do roku 1999. Vídali ho aj na futbalových zápasoch medzi belehradskými klubmi Partizan a Crvena zvezda. Ukrýval sa asi od polovice roku 2002, podľa predpokladov pod ochranou stúpencov tvrdej línie v srbských ozbrojených silách.

Srbský prezident Boris Tadič potvrdil jeho 26. mája 2011. Mladič čelí obvineniam zo systematického vyvraždenia Moslimov v enkláve Srebrenica a 43-mesačného obliehania Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 mŕtvych.

Chytili ho v srbskej dedine Lazarevo pri bežnej policajnej razii, keď pred svitaním vychádzal z domu do záhrady na prechádzku. Policajti vtrhli súčasne do štyroch domov v dedine Lazarevo, ale pritom nemali žiadne konkrétne spravodajské informácie, že Mladič sa nachádza v dome, ktorý patrí jeho príbuznému. Mladič okamžite uviedol svoju totožnosť, ale šepkal a mal pri sebe dve pištole, ktoré odovzdal policajtom.

Mladič nespal, nachádzal sa v žltom tehlovom dome so zanedbaným, hrdzavým bielym plotom. Nemohol spať, lebo ho trápia viaceré choroby, ktoré sa uňho objavili počas 16 rokov na úteku pred spravodlivosťou. Policajní predstavitelia sa podľa svojich slov dozvedeli, že Mladič sa do Lazareva prisťahoval približne dva roky pred zadržaním, pretože predpokladal, že u príbuzných bude v bezpečí. V dedine žijú prevažne Srbi z Bosny, ale aj z Chorvátska.

29. mája 2011 – Stovky stúpencov Ratka Mladiča prúdili do odľahlej dediny Božinovič na východe Bosny a k domu na vrchu kopca, v ktorom strávil detstvo. Spustnutý dom sa tak zmenil na pútnické miesto.

– Zrážky vypukli medzi políciou v Belehrade a srbskými nacionalistami podporujúcimi bývalého bosnianskosrbského veliteľa. K incidentom došlo v rôznych častiach hlavného mesta Belehrad.

30. mája 2011 – Odvolanie proti rozhodnutiu vydať bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča haagskemu tribunálu, ktoré poštou podal obhajca Miloš Šaljič, doručili na srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny v Belehrade.

31. mája 2011 – Ratko Mladič ráno navštívil hrob svojej dcéry Any. V súlade s Mladičovou predchádzajúcou požiadavkou mu srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny umožnil opustiť celu a navštíviť hrob svojej dcéry, ktorá údajne spáchala samovraždu v roku 1994.

Ana Mladičová sa podľa oficiálnej verzie zabila otcovou pištoľou v rodičovskom byte. Podľa mediálnych informácií sa vtedy 23-ročná Mladičova dcéra zabila v dôsledku depresie súvisiacej s rolou jej otca v občianskej vojne v Bosne. Sám Mladič však tomu nikdy neuveril a tvrdí, že ju zabili jeho nepriatelia z čias vojny.

– Srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny zamietol odvolanie bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča proti jeho vydaniu pred tribunál do Haagu.

– Proces vydania bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča haagskemu tribunálu OSN sa začal.

– Policajný konvoj najmenej šiestich vozidiel okolo 16.40 h SELČ opustil budovu špeciálneho súdu pre vojnové zločiny v centre Belehradu a vydal sa smerom k letisku Nikolu Teslu. Polícia úsek diaľnice uzavrela pre dopravu.

2. júna 2011 – Ratka Mladiča previezli do nemocnice vo väzení haagskeho tribunálu OSN. Zdravotný stav Mladiča sa zhoršil po rokoch zlej starostlivosti. Jeho advokát potvrdil, že Mladič má po mŕtvici spred niekoľkých rokov ochrnutú jednu ruku. Mentálne je však schopný čeliť procesu.

3. júna 2011 – Mladič, obvinený z vojnových zločinov a genocídy, prvýkrát predstúpil pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Mladiča do súdnej siene číslo 1 priviedli priamo z väzenskej nemocnice, kde ho hospitalizovali. Prvému pojednávaniu predsedal holandský sudca Aphons Orie. Mladič sa mohol rozhodnúť, či sa vyjadrí k 11 bodom obžaloby vrátane genocídy a zločinov proti ľudskosti, alebo to mohol odložiť na ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutoční o 30 dní. Mladiča na prvom pojednávaní pred tribunálom zastupoval belehradský právnik Aleksandar Aleksič.

"Som generál Ratko Mladič", povedal bývalý bosnianskosrbský vojenský veliteľ po tom, čo v súdnej sieni číslo 1 prvýkrát predstúpil pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Spresnil tiež, že sa narodil 12. marca v 1943 v dedine Bozanovič v okrese Kalinovi na juhovýchode Bosny a Hercegoviny. Tým Mladič ukončil špekulácie o dátume svojho narodenia, niektoré zdroje totiž uvádzali rok 1942.

"Som ťažko chorý človek," povedal predsedajúcemu sudcovi. Zároveň odmietol, aby sa mu prečítala 11-bodová obžaloba.

Pojednávanie trvalo 100 minút. Mladič sa k obvineniam nevyjadril a predsedajúci sudca Alphons Orie určil ďalšie pojednávanie na 4. júla.

4. júla 2011 – Sudca vykázal Ratka Mladiča zo súdnej siene z pojednávania, na ktorom sa mal vyjadriť k obžalobe. Mladič sa totiž neprestajne dožadoval pridelenia iného obhajcu. Exgenerál neprestal hovoriť a trval na tom, aby do súdnej siene prišiel jeho advokát Miloš Šaljič – napriek tomu, že nebol vymenovaný súdom za Mladičovho obhajcu. Sudca po krátkej prestávke pokračoval v čítaní bodov obžaloby a na základe predpisov Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) skonštatoval, že sa obžalovaný necíti byť vinným. Mladič odmietal komunikovať s obhajcom Aleksandrom Aleksičom, ktorého mu na prvé pojednávanie pridelil tribunál v holandskom Haagu.

6. júla 2011 – Ratko Mladič, ktorý sa pred haagskym tribunálom OSN zodpovedá z vojnových zločinov, požiadal túto medzinárodnú justičnú inštitúciu o financovanie jeho obhajoby.

14. júla 2011 – Bývalý bosnianskosrbský veliteľ pohrozil, že začne protestnú hladovku, ak haagsky tribunál neschváli ním zvolený tím obhajcov.

22. júla 2011 – ICTY schválil obhajcu pre bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Vymenovanie Branka Lukiča ukončilo spor, ktorý mohol proces výrazne zdržať. Mladič pôvodne chcel, aby ho zastupoval Miloš Šaljič. Ten však nie je na zozname advokátov schválených ICTY a okrem toho nehovorí po anglicky alebo francúzsky, čo sú oficiálne jazyky tribunálu. Mladič požiadal, aby ho zastupoval Lukič. Lukič žije v Belehrade a v minulosti pred ICTY zastupoval generála srbskej polície Stretena Lukiča (nie sú príbuzní), ktorého uznali vinným z vrážd, deportácií a prenasledovania kosovských Albáncov počas vojny z rokov 1998-99 a v roku 2009 odsúdili na 22 rokov väzenia.

13. októbra 2011 – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu oznámil, že bude viesť iba jeden súdny proces proti Ratkovi Mladičovi, podozrivému zo spáchania genocídy. Sudcovia tribunálu tak odmietli žiadosť prokuratúry, aby sa konali dva samostatné procesy s cieľom urýchliť pojednávania vzhľadom na zlý zdravotný stav obžalovaného. Prokuratúra žiadala, aby bola obžaloba rozdelená na jednu časť, týkajúcu sa srebrenických zločinov, a druhú časť, vzťahujúcu sa na Sarajevo aj ďalšie obce v Bosne a Hercegovine, ako i únosov. Sudcovia schválili žiadosť prokurátorov zahrnúť do obvinení aj vyvraždenie 30 bosniackych mužov v dedine Bišina vo východnej Bosne v júli 1995.

8. novembra 2011 – Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Serge Brammertz pricestoval do Srbska so žiadosťou, aby úrady prešetrili, kto pomáhal Ratkovi Mladičovi a ďalšiemu obvinenému z vojnových zločinov unikať viac ako 15 rokov pred justíciou.

18. novembra 2011 – Prokuratúra haagskeho tribunálu OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii navrhla výrazné zníženie množstva dôkazov v snahe o urýchlenie procesu s bývalým veliteľom bosnianskosrbskej armády Ratkom Mladičom. V návrhu, ktorý zaslali sudcom tribunálu, žalobcovia tvrdia, že ponechajú všetkých 11 obvinení, vrátane dvoch obvinení z genocídy, o viac ako 45 percent však zmenšia počet zločinov, ktorých spáchanie chcú Mladičovi dokázať.

2. decembra 2011 – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) schválil žiadosť prokuratúry o urýchlenie procesu s bývalým bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom, ktorý čelí obvineniam z genocídy a vojnových zločinov. Mladič trpí viacerými zdravotnými problémami a žaloba sa obáva, že by mohol zomrieť pred vynesením rozsudku.

15. februára 2012 – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odložil o takmer sedem týždňov otvorenie dlho očakávaného procesu s bývalým hlavným veliteľom bosnianskosrbskej armády Ratkom Mladičom. Odklad má Mladičovým právnikom poskytnúť viac času na prípravu. Tím obhajcov tvrdí, že na preštudovanie tisícok stránok dôkazových materiálov potrebuje čas do októbra.

14. mája 2012 – Bývalý veliteľ bosnianskosrbských jednotiek Ratko Mladič požiadal haagsky tribunál OSN o polročný odklad začiatku svojho procesu. V žiadosti Mladičových právnikov sa poukazuje na zdržania v predkladaní dôkazového materiálu prokuratúrou. Tribunál jeho žiadosť o deň neskôr zamietol.

16. mája 2012 – Proces s bývalým veliteľom bosnianskosrbských jednotiek Ratkom Mladičom sa začal na pôde Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu. Mladič vstúpil do súdnej siene sebavedome, palec ruky otočil nahor a následne tleskol rukami, aby pozdravil svojich stúpencov. Bývalý bosnianskosrbský generál čelí 11-bodovej žalobe, podľa ktorej je zodpovedný za zverstvá spáchané srbskými jednotkami počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995. Mladič sa k žalobe odmietol vyjadriť, obvinenia však označil za "monštruózne a odporné".

17. mája 2012 – Sudca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odročil pokračovanie procesu s Ratkom Mladičom na neurčito. Dôvodom bola chyba, ktorej sa dopustila obžaloba. Prokurátori bližšie nešpecifikovanú chybu uznali a nemali námietky voči odloženiu procesu. Mladičov obhajca požiadal o šesťmesačný odklad.

3. augusta 2012 – Srbské úrady rekonštruovali spôsoby, akými unikal zatknutiu dlhé roky hľadaný bývalý bosnianskosrbský generál Ratko Mladič. Srbský osobitný prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič vypracoval podrobnú správu o úkrytoch Mladiča od mája 2002, keď sa musel vzdať pomoci srbskej armády, po jeho zadržanie v máji 2011 a odovzdal ju hlavnému žalobcovi haagskeho tribunálu OSN Sergovi Brammertzovi. Mladič po tom, ako sa už nemohol ukrývať v kasárňach srbsko-čiernohorských ozbrojených síl, keďže sa Belehrad v máji 2002 právne zaviazal spolupracovať s tribunálom OSN, sa zdržiaval do začiatku roku 2006 v desiatich rôznych bytoch v Belehrade a Sremskej Mitrovici.

Mohol pritom rátať s pomocou bývalých bosnianskosrbských spolubojovníkov a ich príbuzných. Desiatich z nich v súčasnosti súdia. Následne sa Mladič krátky čas zdržiaval aj v opustenom dome v obci Mala Moštanica neďaleko Belehradu. Údajne len tesne unikol vyšetrovateľom, keď 5. apríla 2006 prehľadali viacero domov v tejto dedine.

Policajti od prehliadky jeho domu upustili, keďže majiteľ nebol prítomný. O dva dni neskôr mal Mladič linkovým autobusom odcestovať k príbuznému v dedine Lazarevo vo Vojvodine, kde ho aj zadržali. Majiteľ domu, v ktorom býval – Branislav Mladič – dosiahol podľa predošlých správ médií dohodu s osobitnou prokuratúrou. Za pomoc svojmu bratrancovi Ratkovi na úteku by tak mal dostať ročný podmienečný trest.