Môj profil 
Predplatné
„Obchodné reťazce nezaujíma nič iné, len cena. Mňa osobne veľmi iritujú ich reklamné kampane, zamerané na lásku k Slovensku a čerstvosť. Pretože tieto reťazce sú ukážkou toho, ako nepredávať a nemať na pultoch zastúpenie slovenských čerstvých výrobkov. Považujem preto takéto kampane za maximálne zavádzajúce a nepravdivé,“ zdôraznil Slocík.
Dodal, že ich družstvo nie je v priamom vzťahu so žiadnym reťazcom a podľa jeho skúseností je takýchto prvovýrobných poľnohospodárskych podnikov celkovo veľmi málo. „Medzi nami a obchodnými reťazcami býva viacero stupňov, kým sa náš produkt dostane na pulty. Konkrétne v prípade Agrospolu je to bitúnok a spracovateľ,“ priblížil predseda, podľa ktorého preto tlaky zo strany reťazcov vnímajú sprostredkovane.
„V konečnom dôsledku však na ne vždy doplatíme my ako prvovýrobcovia a nikoho nezaujíma, že sme dlhodobo v strate. Keď totiž jednáme s našimi odberateľmi o cenách komodít, v našom prípade o živých ošípaných, tak mi povedia, že mi môžu dať len istú maximálnu cenu, pretože jeho odberateľ, či už je to spracovateľ alebo priamo obchodný reťazec, mu už proste vyššiu cenu nedá,“ povedal.
Družstvá sú pritom podľa jeho slov v nevýhodnej situácii, pretože pracujú so živými zvieratami, čo je tovar, ktorý sa nedá uskladniť. „Máme obmedzené kapacity maštalí a iných hospodárskych objektov a potrebujeme pravidelne vyskladňovať, to čo vychováme, aby sa zachoval kolobeh produkcie na farme. Tento proces nie je možné zastaviť,“ vysvetlil Slocík.
Politika obchodných reťazcov na Slovensku je podľa neho jednou z príčin, pre ktoré Agrospol väčšinu svojej produkcie vyváža do zahraničia. „Vyplynulo to zo spôsobu jednania a z neschopnosti slovenských spracovateľov uzatvoriť s nami dlhodobé zmluvy. Pritom napríklad s maďarskými spracovateľmi takýto problém nie je,“ konštatoval predseda s tým, že dlhodobé zmluvy sú pre nich veľmi dôležité práve z dôvodu pravidelného vyskladňovania.
Ako ďalej spomenul, dopad cenových tlakov na prvovýrobcov by mohla zmierniť pomoc farmárom zo strany vlády. „V ekonomicky silnejších krajinách Európskej únie pristúpili národné vlády k takejto pomoci, boli im poskytnuté nejaké podpory. My slovenskí chovatelia ošípaných tiež rokujeme s ministerstvom pôdohospodárstva, aby sa podobne ako v prípade mlieka, prijali opatrenia na elimináciu následkov predchádzajúceho zlého obdobia, počas ktorého sme išli do veľkých strát,“ doplnil predseda.
Zároveň už bola vytvorená pracovná skupina pre ošípané, ktorá by mala riešiť problémy chovateľov. „Skladá sa nielen z chovateľov, ale aj zo zástupcov výskumných ústavov, ministerstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Som tiež členom tejto skupiny, prvé stretnutie sme mali koncom septembra, ďalšie je naplánované na november,“ zakončil Slocík.
.jpg)
