Bratislava 19. júla 2018 (HSP/Foto: Rafael Rafaj Facebook)

Falošné (fejkové, mainstreamové) médiá sa predbiehajú v proamerickej činnosti, ktorá je paradoxne namierená proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Podľa amerických aj toaletných médií u nás, americké tajné služby majú vždy pravdu, aj keby tomu tak nebolo, lebo sú predsa „americké“, čiže tradične a povinne „protiruské“.

Americký prezident sa podľa tejto fejkovej propagandy vraj musí zakaždým držať nie pravdy, ale amerických zdrojov, teda tých globálnych médií, ktoré nadbiehajú starému globálnemu parazitovi, ktorý vyhovuje aj Sorosovi, aj iným globálnym hráčom, nadnárodným koncernom a finančnej mafii, ktorým Trump prestrihol pupočnú šnúru na americké zdroje a najmä krytie, pričom chce, aby úžitok patril opäť jednoduchým Američanom. Takže naoko proamerický postoj je vlastne protiamerický a proglobalistický postoj a na túto falošnú hru „Amerika má predsa vždy väčšieho“ skočila, žiaľ, aj časť Trumpových republikánov, oslabujúc pozície Ameriky aj Trumpa v globálnej presilovke.

Nevieme, o čom detailne dvaja lídri rozprávali, ale veľa vieme vyčítať už z tohto podania rúk dvoch prezidentov v Helsinkách, aj posturiky tela a gest:

– obaja sa snažili o vyrovnaný prístup k sebe, nijaká ruka sa nesnaží o dominanciu posunom smerom nadol oproti súperovi, obe sú vzorovo rovno/kolmo k sebe,
– Putin je však ústretovejší, viac sa naklonil k Trumpovi, obrazne „vysiela posolstvo priateľstva“ dlhším záberom ruky „cez stredovú čiaru“, prebral rolu hostiteľa, čím dáva najavo prevahu miesta, ale aj úctu a vďaku „hosťovi“, preto stretnutie aj neverbálne pôsobí ako víťazstvo a uspokojenie Putina,
– potvrdzuje to aj vzájomná pozícia oboch sediacich politikov: Putin sa viac nakláňa, jeho ruka je vysunutá viac od stredu k Trumpovi, je vystretejšia, napriamenejšia, zviera otvorenejší uhol ako ruka prezidenta Trumpa, ktorý akoby si chcel Putina pritiahnuť na svoju stranu (čo možno súvisí aj s obchodnou vojnou USA s EÚ a Čínou) a aj domácim ľavičiarskym odporom „demokratov“,
– Putinovo uchopenie ruky pôsobí pevnejšie, deklaruje jednoznačnejší prístup uceleným tvarom zovretej dlane, jeho prsty sú pri sebe, čo dávalo tušiť, že si presadí svoje. Trumpova dlaň je voľnejšia, dva prsty sú dokonca mimo líniu zovretia, čo môže signalizovať otvorenosť, ale aj voľnejší prístup, neformálnejšiu pozíciu, resp. momentálnu váhavosť, alebo spoliehanie sa na verbálnu časť komunikácie v diskusii. Vzhľadom na kontext však išlo najpravdepodobnejšie o Trumpovu ústretovosť, za čo schytal kritiku v americkom mainstreame,
– Putinov palec na fotografii je dominantnejší a je aj pozične vyššie, ale to súvisí aj s rozložením oboch pánov za stolom a záberom spredu, kde pozícia vpravo je výhodnejšia, hoci sa musí viac „otvoriť“.

Pohľady oboch smerujú priamo a sústredene z očí do očí, sú takmer v rovnakej výške, obaja vysielajú signál pripravenosti a záujmu o úspešný priebeh stretnutia. Pozitívne je, že ani tu sa nik nesnažil o dominanciu. Zvolené kravaty: Trumpova červená sa snaží o výraznejšie upútanie, ale patrí medzi jeho obľúbené farby aj kvôli tvári a vlasom, červená pôsobí „americky“ totožným tónom s farbou pruhov na americkej vlajke. Putin zvolil konzervatívnejšiu tmavomodrú s bledým vzorom, farbu logickej, vecnej komunikácie – založenú na faktoch a argumentoch, čo potvrdil aj na spoločnej tlačovej besede a vyslal signál, že mocenské a ideologické hry sú teraz druhoradé.

Na historicky prvom stretnutí oboch prezidentov v Nemecku pred rokom (7. júla 2017) bola situácia podávania rúk diametrálne odlišná. (viď obr. Hamburg, vpravo hore) Z podania rúk vidieť maximálnu otvorenosť Trumpa, ktorý dovolil Putinovi dominantné gesto ruky navrch, niečo ako uvítací ceremoniál do klubu silných. Z obr.3 (vľavo dole) vidieť zo strany D.Trumpa vysielanie ústretových až priateľských signálov neverbálnej komunikácie a posturiky rúk – opätovné ubezpečovacie signály cez tzv. rukavicový stisk, kedy druhá ruka uchopí dlaň alebo potľapká partnera po ramene. Platí, že čím vyššie k plecu je tento dodatočný dotyk, tým vrúcnejší vzťah alebo záujem osoba vysiela.

Ukazuje sa, že americko-ruské vzťahy medzi oboma lídrami, prezidentmi, sú oveľa otvorenejšie, priateľskejšie a tým aj pozitívnejšie nastavené viac na spoluprácu ako na konfrontáciu ako predovšetkým postoj americkej politickej administratívy a amerického a globálneho mediálneho mainstreamu, vrátane dodatkového tretieho sektora, na ktorých strane aj s podporou stojí miliardár George Soros. Naopak, Donald Trump, aj Vladimír Putin sú v otvorenom konflikte s finančníkom, ktorý prvému dokonca po voľbách vyhlásil vojnu a druhý prijal zákon na kontrolu mimovládok, čiže zahraničných agentov. Je teda zrejmé, kto a z akých dôvodov poťahuje nitky a snaží sa o vyhrocovanie napätia, napriek tomu, že hlása otvorenosť – „otvorenú spoločnosť“, vládnutie, hranice… Putin síce mal prevahu aj v neverbálnej komunikácii, ale paradoxne to prispelo k harmonizácii americko-ruských vzťahov a k lepšiemu čítaniu signálov bez toho, aby človek ovládal reč politiky. Bez ohľadu na to, čo nám chcú vsugerovať “falošné médiá”.

Rafael Rafaj