Putin odhalil sochu kniežaťa Vladimíra, ktorý dal pokrstiť Kyjevskú Rus

Moskva 4. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Na dnešnom slávnostnom akte sa zúčastnili predstavitelia vlády, parlamentu, spoločenských organizácií i cirkví

Ruský prezident Vladimir Putin dnes pri príležitosti Dňa národnej jednoty v Moskve odhalil sochu kniežaťa Vladimíra I., ktorý sa zaslúžil o prijatie kresťanstva v stredovekej Kyjevskej Rusi.

Putin vo svojom prejave, prednesenom pri 16 metrov vysokej bronzovej soche, uviedol, že ruská spoločnosť sa “musí postaviť výzvam a hrozbám súčasnosti nasledujúc duchovný odkaz kniežaťa Vladimíra”. Prijatie kresťanstva na Rusi označil za kľúčový úspech Vladimírovho vládnutia.

Podľa jeho slov voľba pre kresťanstvo sa stala “prameňom duchovnosti pre národy Ruska, Bieloruska a Ukrajiny a položila mravné základy, ktoré určujú náš život až doteraz”. Putin vyhlásil, že práve “mravná sila, jednota a zomknutosť pomáhali našim predkom prekonávať ťažkosti, žiť a víťaziť na slávu vlasti a po generácie” upevňovať jej silu a moc.

Ruský prezident dodal, že knieža Vladimír sa navždy zapísal do dejín ako zjednotiteľ a obranca ruského územia, ako vizionársky politik, ktorý položil základy silného, jednotného, centralizovaného štátu.

Na dnešnom slávnostnom akte sa zúčastnili predstavitelia vlády, parlamentu, spoločenských organizácií i cirkví.

Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill vo svojom príhovore upozornil, že ak by knieža Vladimír iba sám prijal kresťanstvo, ale nedal by pokrstiť Rus, “nebolo by ani Rusi, ani ruskej pravoslávnej dŕžavy, ani ruského impéria, ani súčasného Ruska”.

Patriarcha vyjadril presvedčenie, že “problémy v ekonomike a politike má každá spoločnosť, ale strata duchovnej identity – to je rozsudok nad akoukoľvek krajinou”.

Odhalenie pamätníka kniežaťu Vladimírovi sa uskutočnilo v jeden z najmladších sviatkov Ruska – v Deň národnej jednoty, ktorý nahradil sviatok súvisiaci s pripomenutím si vypuknutia boľševickej revolúcie v roku 1917.

Deň národnej jednoty je spomienkou na udalosť zo 4. novembra 1612, keď ruskí vojaci ľudovej domobrany pod velením Kuzmu Minina a Dmitrija Požarského zaútočili na moskovskú štvrť Kitaj-gorod a z Moskvy vyhnali poľských dobyvateľov. Ako pravoslávny a štátny sviatok sa tento deň slávil až do roku 1917.