Black Lives Matter
NAŽIVO NAJČÍTANEJŠIE ROZHOVORY VIDEÁ

NAŽIVO

Agentúra Roskosmos oznámila, že na kozmodróme Bajkonur opravili štartovaciu rampu 31. Tá bola poškodená po štarte rakety Sojuz-2.1a.

Včera 20:23

Trump vyhlásil, že USA prerušia všetky obchodné vzťahy so Španielskom po tom, ako odmietlo zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP.

Včera 19:58

Trump kritizoval Veľkú Britániu a Španielsko za postoj k vojenským úderom proti Iránu.

Včera 19:58

Šéf newyorskej pobočky Fedu John Williams počíta s ďalším znížením úrokových sadzieb v prípade, že sa inflačné tlaky v súlade s očakávaniami zmiernia.

Včera 19:44

Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí povedal, že ak budú pokračovať americko-izraelské útoky, tak zaútočia na všetky ekonomické centrá Blízkeho východu.

Včera 19:42

Pochovali drogového bosa El Mencho, ktorý zomrel počas operácie armády.

Včera 19:31

Izrael pri útoku v libanonskom meste Saidá zasiahol sídlo strany Džamá islámíja, ktorá je spojencom Hamasu a Hizballáhu.

Včera 19:00

Trump tvrdí, že keby nepodnikli USA a Izrael útok na Irán, tak by zaútočil ako prvý.

Včera 18:44

Rezá Pahlaví vyzval etnické menšiny v Iráne na jednotu. Takisto to uviedla aj vdova po poslednom iránskom šachovi Farah Pahlavíová.

Včera 17:56

Starmer uviedol, že Británia vysiela na Cyprus vrtuľníky a nasadzuje aj torpédoborec HMS Dragon.

Včera 17:46

Izrael sa nabúral dodopravných kamier v Teheráne a sledoval tak ochrankárov ajatolláha Alího Chameneího a ďalších funkcionárov.

Včera 17:38

V budove ministerstva životného prostredia ČR zasahuje kvôli podozrivému balíku polícia.

Včera 17:36

Erdogan tvrdí, že Turecko vyvíja diplomatické úsilie na ukončenie konfliktu na Blízkom východe.

Včera 17:35
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Putin: Black Lives Matter v Rusku nechceme. Vyjadril sa aj k Navaľnému, Ukrajine a jadrovým zbraniam

Ruský prezident Vladimir Putin v komentári k vystúpeniu hnutia Black Lives Matter v Spojených štátoch uviedol, že Rusko súcití s obyvateľmi Spojených štátov, ale nechce, aby sa niečo podobné dialo na jeho území, a nedovolí to

17. 06. 2021 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |
Black Lives Matter
Ilustračné foto

Moskva 17. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Sputnik/Sputnik/Sputnik/Sputnik/Foto:SITA/AP-Christian Monterrosa, Sputnik-Mikhail Metzel, TASR/AP-Alexander Zemlianichenko, Efrem Lukatsky, Sputnik-Sergey Guneev, SITA/AP-Yevgeny Odinokov, Sputnik, Kremlin)

 

▶ ❚❚ ↻
.

“Amerika úplne nedávno čelila veľmi ťažkým následkom po známych udalostiach, po vražde Afroameričana a vytvoreniu celého hnutia Black Lives Matter. Nebudem sa k tomu teraz vyjadrovať, chcem len povedať, že to, čo sme videli – pogromy, to, že sme videli porušovanie zákona a tak ďalej, a tak ďalej. Súcitíme s Američanmi a americkým ľuďom, ale nechceme, aby sa to dialo na našom území. A urobíme všetko pre to, aby sme tomu zabránili,“ vyhlásil Putin na tlačovej konferencii po rusko–americkom samite v Ženeve.

Pripomenul tiež, že po zvolení prezidenta USA vošli do Kongresu USA ľudia s politickými požiadavkami, jedna z účastníčok bola policajtom na mieste zastrelená, hoci policajtovi nehrozila zbraňou.

“Bolo začaté trestné stíhanie 400 ľudí, ktorým hrozí trest odňatia slobody až na 20, a možno až na 25 rokov. Sú vyhlásení za vnútorných teroristov, obvinení z radu ďalších trestných činov. Sedemdesiat ľudí bolo zatknutých okamžite a 30 z nich je stále vo väzbe. Nie je tiež jasné, na základe čoho, pretože žiadny z oficiálnych orgánov Štátov nás o tom neinformuje,” dodal Putin. 

.

Nepokoje vo Washingtone vypukli 6. januára, kedy stúpenci vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa vtrhli do budovy Kongresu, aby sa pokúsili americkým zákonodarcom zmariť oficiálne ohlásiť víťazom prezidentských volieb Joe Bidena. Podľa Trumpa totiž voľby mohli byť sfalšované.

Následne bol vo Washingtone vyhlásený zákaz vychádzania a do mesta zamierila Národná garda. Ku pokoju vyzval aj prezident Trump, ktorý chcel, aby sa ľudia vrátili domov. Joe Biden útok pred Kapitolom odsúdil a dav protestujúcich vyzval, aby sa stiahol. Čoskoro na to najväčší prevádzkovatelia sociálnych sietí zablokovali profil Donalda Trumpa.

Pripomeňme, že vlani v Minnesote a niekoľkých ďalších amerických štátoch vypukli protesty a nepokoje. Dôvodom je úmrtie Afroameričana George Floyda, ktorému pri zadržaní jeden z príslušníkov polície kľačal na krku nehľadiac na jeho výkriky, že nemôže dýchať. Floyd následne zomrel v jednej z nemocníc. Policajt, ktorý kľačal na Flodovom krku bol uznaný vinným z vraždy.

 

Putin: Navaľnyj vedel, že ho zadržia po návrate do Ruska, USA u nás podporujú politické organizácie

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že opozičný aktivista Alexej Navaľnyj vedel, že porušuje ruské zákony a že ho hneď zadržia, ako sa vráti do Ruska

.
ruský prezident Vladimir Putin
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Putin okomentoval zadržanie ruského opozičného aktivistu Alexeja Navlaného po skončení rokovaní s americkým prezidentom Bidenom. Podľa Putina Navalnyj opustil územie Ruska, ignoroval ruskej zákony a nenahlásil sa v príslušných orgánoch kvôli dvom podmienečným trestom. Týmto vedome porušoval zákon.

“Čo sa týka našej nesystémovej opozície a občana, ktorého ste spomenuli …” začal odpovedať Putin na otázku novinárov o Navaľnom. “Po prvé tento človek vedel, že porušuje zákony platné v Rusku. Musel sa hlásiť čoby osoba, ktorá je podmienečne odsúdená. Chcem zdôrazniť, že to robil vedome a ignoroval požiadavky zákona. Tento pán odišiel do zahraničia na liečenie, v tom čase príslušné orgány od neho nepožadovali registráciu. Akonáhle opustil nemocnicu a publikoval svoje videá na internete, táto požiadavka vznikla,” uviedol Putin.

Putin ďalej obvinil USA z toho, že podporujú organizácie v Rusku, ktorých cieľom je zdržiavanie Ruskej federácie a podporujú americkú politiku.

“Spojené štáty označili Rusko svojim nepriateľom a protivníkom. Kongres tak urobil v roku 2017 a do legislatívy Spojených štátov zahrnuli stanovy, podľa ktorých USA majú podporovať demokratický poriadok v našej krajine a podporovať politické organizácie v našej krajine. To je v americkom zákone. Teraz si položme otázku: ak je Rusko nepriateľ, aké organizácie bude podporovať Amerika v Rusku? Myslím si, že nie tie, ktoré upevňujú Rusko, ale tie, ktoré ho zdržiavajú. To je cieľ Spojených štátov, ktorý je verejne deklarovaný,” oznámil Putin novinárom.

Navaľnyj
Na snímke ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj

 

.
Putin: Biden súhlasil s riešením ukrajinského konfliktu na základe minských dohôd

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že verí, že jeho americký náprotivok Joe Biden súhlasí s tým, že Minské dohody sú cestou pre riešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Vyhlásil to na tlačovej konferencii po skončení rokovaní v Ženeve

Joe Biden, Vladimir Putin
Na snímke Joe Biden a Vladimir Putin

“Čo sa týka Ukrajiny, tak áno, tejto témy sme sa dotkli. Nemôžem však povedať, že príliš podrobne. Ak správne chápem prezidenta Bidena, súhlasí s tým, že základom riešenia (konfliktu, pozn. red.) Na východe Ukrajiny musia byť Minské dohody,” poznamenal Putin.

Otázku vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie podľa slov Putina prerokovali len zbežne.

“Tu pravdepodobne nie je o čom rokovať”.

Na summite NATO v Bruseli 14. júna vydali prehlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti môžu stať členmi aliancie. Avšak nestanovili žiadne lehoty. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných niekoľkých mesiacoch vyhlasoval, že by rád dosiahol v tejto otázke pokrok.

Volodymyr Zelenskyj
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

Pripomeňme, že Zelenskyj v decembri minulého roka uviedol, že by chcel vystúpiť z minských dohôd.

“Ako som povedal na jednom z brífingov, myslím si, že z minských dohôd len tak odstúpiť nemôžeme. Pretože Európania môžu zrušiť sankcie proti Rusku a zástupcom samostatných oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti. Ale ja osobne by som vystúpil,” uviedol.

Podľa jeho slov totiž nikto nechce ukončiť vojnu na Donbase “okrem Ukrajiny a európskych partnerov”.

Minské dohody o riešení situácie na východe Ukrajiny stanovujú prímerie, stiahnutie ťažkých zbraní z kontaktnej línie, rovnako tak i ústavnú reformu, ktorej kľúčovým elementom by mala byť decentralizácia a prijatie osobitného postavenia Donbasu. Tento plán však doteraz nie je splnený, keďže ukrajinskí politici neustále zdržujú jeho realizáciu a dokonca uvádza, že nemá záväzný, ale iba odporúčací charakter.

Pozícia RF tkvie v tom, že Minské dohody alternatívu nemajú. Prezident Vladimir Putin uviedol, že dokument podpísaný ako zástupcami Kyjeva, tak i Donecka a Luhanska, potvrdili v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN a získal silu medzinárodného zákona, preto nie je možné ho jednostranne revidovať.

Putin: Vykonávame vojenské cvičenia na svojom území a “neťaháme” svoju techniku ​​k hraniciam USA

Ruský prezident Vladimir Putin poukázal na to, že Rusko aj USA vykonávajú vojenské cvičenia. Avšak Rusko tak robí na svojom území a svoju vojenskú techniku ​​”neťahá” k americkým hraniciam

.
Joe Biden, Vladimír Putin
Na snímke zľava americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin

Rusko nevykonáva vojenské cvičenia v blízkosti hraníc USA, ale Američania to robia na ruských hraniciach práve teraz.

“Čo sa týka vojenských cvičení: vykonávame cvičenie na našom území, rovnako ako Spojené štáty uskutočňujú mnohé cvičenia na svojom území. Ale nerobíme cvičenia a neťaháme svoju techniku ​​a vojakov k štátnym hraniciam Spojených štátov amerických,” vyhlásil prezident RF.

“Bohužiaľ, naši americkí partneri to robia práve teraz,” dodal ruský prezident.

Putin: Sme zodpovední za strategickú stabilitu vo svete

Spojené štáty a Rusko sú obzvlášť zodpovedné za strategickú stabilitu vo svete, oznámil ďalej novinárom ruský prezident Vladimir Putin po rusko-americkom summite v Ženeve.

Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin

“Spojené štáty americké a Ruská federácia majú osobitnú zodpovednosť za strategickú stabilitu vo svete, a to prinajmenšom na základe skutočnosti, že sme dve najväčšie jadrové mocnosti, a to tak z hľadiska množstva munície, bojových hlavíc a počtu dopravujúcich prostriedkov, ale aj pokiaľ ide o úroveň, kvalitu moderných jadrových zbraní,” odpovedal Putin na otázku médií. “Sme si vedomí tejto zodpovednosti.”

.

“Myslím si, že je všetkým jasné, že prezident (Joe) Biden urobil zodpovedné a podľa nášho názoru absolútne včasné rozhodnutie predĺžiť zmluvu START III (Nový START, pozn. red.) Na päť rokov,” dodal.

Putin tiež informoval o dohode s americkou stranou o multisektorových konzultáciách pod záštitou ruského a amerického ministerstva zahraničných vecí o strategickej stabilite a kontrole zbrojenia.

“Samozrejme existuje otázka, čo bude ďalej. Dohodli sme sa, že sa začnú konzultácie na medzirezortnej úrovni pod záštitou amerického a ruského ministerstva zahraničných vecí. Kolegovia na pracovnej úrovni určia zloženie delegácií a miesto práce, a tiež frekvenciu týchto stretnutí,” povedal ruský prezident.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk


NAŽIVO

Agentúra Roskosmos oznámila, že na kozmodróme Bajkonur opravili štartovaciu rampu 31. Tá bola poškodená po štarte rakety Sojuz-2.1a.

Včera 20:23

Trump vyhlásil, že USA prerušia všetky obchodné vzťahy so Španielskom po tom, ako odmietlo zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP.

Včera 19:58

Trump kritizoval Veľkú Britániu a Španielsko za postoj k vojenským úderom proti Iránu.

Včera 19:58

Šéf newyorskej pobočky Fedu John Williams počíta s ďalším znížením úrokových sadzieb v prípade, že sa inflačné tlaky v súlade s očakávaniami zmiernia.

Včera 19:44

Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí povedal, že ak budú pokračovať americko-izraelské útoky, tak zaútočia na všetky ekonomické centrá Blízkeho východu.

Včera 19:42

Pochovali drogového bosa El Mencho, ktorý zomrel počas operácie armády.

Včera 19:31
Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.
.

ĎALŠIE Z HS

.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.

| | 0 min. čítania | 0 komentárov
.

Kubina si odmietol prevziať predvolanie na výsluch

Advokát Peter Kubina, zastupujúci policajtov známych ako čurillovci vo viacerých prípadoch, tvrdí, že v aktuálnom prípade vyšetrovatelia zadržaným a obvineným…

03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Orbán vyzval Európsku komisiu, aby prinútila Ukrajinu dodávať jeho krajine ruskú ropu

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval Európsku komisiu, aby prinútila Ukrajinu dodávať jeho krajine ruskú ropu

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom”

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom“, píše komentátor Bloombergu

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Veľká razia: Inšpekcia zatýka čurillovcov a prokurátora Šúreka. “Prišla armáda kukláčov,” tvrdí Kubina

Policajná inšpekcia dnes ráno rozbehla veľkú akciu. Zadržala viacero policajtov bývalej NAKA. Podľa zistení Aktuality.sk by medzi nimi mali byť…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Blíži sa akcia ku Dňu žien: Získajte Office 2021 Pro za zvýhodnenú cenu 30,25€ a Windows 11 Pro za 13,25€!

Godeal24 spustil kampaň ku Dňu žien – Women’s Day Sale – so zľavou až 180€ na MS Office, pričom sa…

03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe – Jedným z dôvodov začatia amerických útokov na Irán boli kroky Izraela

Aj dnes sledujeme aktuálnu situáciu na Blízkom východe po sobote , kedy Spojené štáty americké a Izrael zaútočili na Irán

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov

Rusko mení taktiku. Ukrajina hľadá odpoveď

Rusko začalo používať „Šahídy“ v extrémne nízkych výškach, informoval veliteľ Syrskyj

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat

Kniha „Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat“ od britského autora Jeremy Clarkson prináša vtipný a zároveň realistický…

03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Trump na pozadí vojny v Iráne vyhlásil, že USA premrhali svoje zbrane pre Ukrajinu a posmešne sa vyjadril o Zelenskom

„Spiaci Joe Biden premrhal všetok čas a peniaze našej krajiny, keď dal všetko P. T. Barnumovi z Ukrajiny – stovky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Kto sa snaží zatiahnuť do vojny arabských susedov Iránu?

Píše o tom exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Jeho status vám prinášame v plnom znení 

03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – V Dnepre sa pripravujú na útok

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Opozícia panikári. Boja sa o čurillovcov a odplaty

V súvislosti so zadržaním viacerých policajtov z tímu okolo Jána Čurillu, ako aj prokurátora Michala Šúreka je potrebné všimnúť si…

03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Glück a Melicher pre HS: Niekto klame. Prokurátor nie je hospodársky audítor. Má skúmať, či bol porušený zákon

Minulý piatok v NR SR zasadal brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal zastavením trestného stíhania v prípade darovania našej obrannej techniky…

03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov

Všetko je inak. Orbán vytiahol satelitné snímky

Maďarský premiér Viktor Orbán zverejnil satelitné snímky prečerpávacej stanice ropy Brody, ktoré podľa jeho názoru naznačujú prevádzkyschopnosť ropovodu Družba

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ruská hviezda označila olympiádu v Miláne za "cirkus". Nóri odpovedali

Trojnásobný olympijský víťaz Alexander Boľšunov sa nemohol zúčastniť športového sviatku v Taliansku, preto rozhorčene rozprával o tom, čo si myslí…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Ukrajina sa správa nečestne a my máme právo cítiť sa oklamaní

V diskusnej relácii Téma na TA3 s opozičným poslancom Jurajom Krúpom Marián Kéry (Smer-SSD) jasne pomenoval fakty, ktoré sa niekomu…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO

Agentúra Roskosmos oznámila, že na kozmodróme Bajkonur opravili štartovaciu rampu 31. Tá bola poškodená po štarte rakety Sojuz-2.1a.

Včera 20:23

Trump vyhlásil, že USA prerušia všetky obchodné vzťahy so Španielskom po tom, ako odmietlo zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP.

Včera 19:58

Trump kritizoval Veľkú Britániu a Španielsko za postoj k vojenským úderom proti Iránu.

Včera 19:58

Šéf newyorskej pobočky Fedu John Williams počíta s ďalším znížením úrokových sadzieb v prípade, že sa inflačné tlaky v súlade s očakávaniami zmiernia.

Včera 19:44

Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí povedal, že ak budú pokračovať americko-izraelské útoky, tak zaútočia na všetky ekonomické centrá Blízkeho východu.

Včera 19:42

Pochovali drogového bosa El Mencho, ktorý zomrel počas operácie armády.

Včera 19:31

Izrael pri útoku v libanonskom meste Saidá zasiahol sídlo strany Džamá islámíja, ktorá je spojencom Hamasu a Hizballáhu.

Včera 19:00

Trump tvrdí, že keby nepodnikli USA a Izrael útok na Irán, tak by zaútočil ako prvý.

Včera 18:44

Rezá Pahlaví vyzval etnické menšiny v Iráne na jednotu. Takisto to uviedla aj vdova po poslednom iránskom šachovi Farah Pahlavíová.

Včera 17:56

Starmer uviedol, že Británia vysiela na Cyprus vrtuľníky a nasadzuje aj torpédoborec HMS Dragon.

Včera 17:46

Izrael sa nabúral dodopravných kamier v Teheráne a sledoval tak ochrankárov ajatolláha Alího Chameneího a ďalších funkcionárov.

Včera 17:38

V budove ministerstva životného prostredia ČR zasahuje kvôli podozrivému balíku polícia.

Včera 17:36

Erdogan tvrdí, že Turecko vyvíja diplomatické úsilie na ukončenie konfliktu na Blízkom východe.

Včera 17:35
Zobraziť všetky
.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Vždy sa nájde niekto, kto to "urobí lacnejšie"

Urobí lacnejšie je spojenie slov, ktoré znie lákavo najmä vtedy, keď sa rozpočet na rekonštrukciu nebezpečne nafukuje. Mnohí majitelia domov…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Zelenskyj povedal, že Fico súhlasil s príchodom na Ukrajinu. A potom zrazu hovoril o stretnutí v EÚ

Slovenský premiér Robert Fico údajne súhlasil s príchodom na rokovania na Ukrajinu, hoci neskôr uviedol, že súhlasil so stretnutím v…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Pre Američanov to bude katastrofa. Prečo sa Irán zameriava na zničenie základne piatej flotily v Bahrajne?

Irán, 3. marca 2026 - Rýchlosť zasahovania cieľa iránskymi raketami sa stali celosvetovou témou. Kým Irán doteraz míňal staré zásoby…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Vláde už nič nedarujú. Opozícia po víkende prešla do veľkého protiútoku

Víkendový úder západnej koalície na Irán možno v očiach verejnosti zatienil tlačovku SMERu na tému požadovaných zmien v inštitúte kajúcnika,…

03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

NAJČÍTANEJŠIE










Výfuk a banán: Čo by sa naozaj stalo, keby ste ho dali do výfuku auta

Výfuk auta je už desaťročia terčom jedného z najznámejších filmových žartov. Výfuk s banánom má podľa filmov zastaviť auto, zneškodniť…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Putin telefonoval s Orbánom, pochválil ho za principiálny postoj k Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán spolu v utorok telefonovali o Ukrajine, zajatých etnických Maďaroch, ako aj…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil Rubio

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil minister zahraničných vecí Rubio

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Cristiano Ronaldo aj s rodinou odletel z Rijádu

Portugalský futbalista Cristiano Ronaldo podľa informácií webu euronews.com odletel zo saudskoarabského Rijádu do Madridu. Stalo sa tak po útokoch dronov…

03. 03. 2026 | 0 komentárov
.

Ruský expert: Prvé kolo obchodnej súťaže medzi Amerikou a Čínou Trump jednoznačne prehral

USA, 3. marca 2026 - Dvojité štandardy medzinárodných finančných organizácií.   V mojom nedávnom článku „Medzinárodný obchod v roku 2025:…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Európa na uterák alebo keď sa amatéri zahrávajú s ohňom

Sledujeme v priamom prenose totálnu stratu kontaktu s realitou. Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa nekriticky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Leerdamová vydražila dres zo ZOH. Víťaz neváhal zaplatiť astronomickú sumu

Dres, ktorý nosila olympijská rýchlokorčuliarska hrdinka Jutta Leerdamová na ZOH 2026, sa predal za závratných 194 646 eur. Holandská kráska…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Minimálna mzda by v budúcom roku mala stúpnuť. Je známa aj suma

Minimálna mzda v roku 2027 bude na úrovni 972 eur, ak sa sociálni partneri nedohodnú inak. V roku 2028 by…

03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
.
.

VOJNY A KONFLIKTY

NAŽIVO

Agentúra Roskosmos oznámila, že na kozmodróme Bajkonur opravili štartovaciu rampu 31. Tá bola poškodená po štarte rakety Sojuz-2.1a.

Včera 20:23

Trump vyhlásil, že USA prerušia všetky obchodné vzťahy so Španielskom po tom, ako odmietlo zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP.

Včera 19:58

Trump kritizoval Veľkú Britániu a Španielsko za postoj k vojenským úderom proti Iránu.

Včera 19:58
⬤    ⬤    ⬤>
.

Servírovanie bez rozumu: 15 reštaurácií, ktoré robia všetko okrem dobrého jedla

Servírovanie sa v posledných rokoch stalo dôležitejším než samotná chuť jedla. Namiesto pohodlného stolovania vznikli reštaurácie, ktoré sa snažia zaujať…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Šutaj Eštok: Zodpovednosť za pochybenia musí niesť každý bez ohľadu na postavenie

Ak sa potvrdí, že niekto zneužil uniformu, svoju právomoc alebo dôveru štátu, musí niesť plnú zodpovednosť bez ohľadu na svoje…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

O pozemnej operácii USA v Iráne – Trump a jeho jasný blaf

Včera americký prezident Donald Trump pripustil, že ak to bude potrebné, USA môžu pristúpiť k pozemnej operácii v Iráne

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Ruské sily začali proti ukrajinskej armáde používať novú krídlatú raketu

Rusko, 3. marca 2026 - V otvorených zdrojoch sa raketa uvádza pod názvom „Izdelije-30“. Nosné prostriedky - strategické bombardéry Tu-95…

03. 03. 2026 | 0 komentárov
.
.

NAJČÍTANEJŠIE










“Americké lietadlá doslova strieľajú spojencov Ameriky,” reaguje guvernér na agresiu USA a Izraela

Guvernér Kalifornie, demokrat Gavin Newsom, kritizoval vojenskú operáciu USA proti Iránu a najmä útok na základnú školu pre dievčatá, kde…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Bioetická komise UNESCO: “Přehodnocení náhradního mateřství: filozofické, psychologické a biomedicínské pohledy”

Zástupci Aliance pro rodinu se v sobotu 28. února 2026 zúčastnili webináře pod záštitou Bioetické komise UNESCO, která s odborníky z…

03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

ĎALŠIE Z HS

.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov