Môj profil 
Predplatné
„Ľudská sexualita má ponad sexualitu, ponad biológiu presahujúcu funkciu,“ zdôraznil psychiater v prednáške, v ktorej sa zaoberal teóriami, „ktoré sexualitu robia nástrojom sociálnych zmien“. Barocka konštatoval rozšírený smútok v spoločnosti, ktorého príčinu vidí v postoji k sexualite.
Verejný život sa predvádza veľmi „sexy“ a je poznačený erotizáciou. Oproti tomu sa zdá byť reálny sexuálny život oveľa menšieho rozsahu. Ľudia zapojení do zužujúceho života práce majú túžbu po rodine. Možno však pozorovať pokles stabilných vzťahov a pôrodov, zato nárast slobodných ľudí. „Zdá sa, že tu sa niečo sľubuje a nedodržiava,“ povedal Barocka.
Ako nový škodlivý element označil pornografiu. Jej šírenie malo za následok normalizáciu nezvyčajných sexuálnych praktík. Priebeh pornografických praktík sa však líši od styku párov vo vzťahu, pripomína psychiater. Merateľné následky konzumu pornografie sú o. i. sexuálna necitlivosť voči reálnym osobám, ale aj odmietavý postoj k založeniu rodiny.
Barocka vystúpil na 3-dňovej konferencii na tému „Výzvy pre sexuálnu pedagogiku citlivú voči vývoju“. Podujatie viedla známa filozofka Hanna-Barbara Gerl-Falkovitzová v Dome Hippolyta v Pöltene. Odborníci pod titulom „Telo – vzťah – identita“ tu navrhli odborný vedecký obraz sexuality orientovanej na hodnoty.
Prínos sexuológie k „sexuálnej pedagogike orientovanej na hodnoty“ rozviedol prezident Nemeckej spoločnosti pre sociálno-vedecký výskum sexuality v Düsseldorfe, Jakob Pastötter. Okrem vedeckých základov témy uviedol napríklad „Imunizáciu voči manipulácii sexuality“, aby sme tak mohli pôsobiť proti reklame a v médiách šíreným stereotypom pohlaví, ale aj „nadobudli citlivosť pre komplexnosť ľudskej sexuality“ a dospeli ku kritickému mysleniu voči dominancii pornografických obrazov, či ku kritike ideológie o výskume pohlaví.
Dodnes je tendencia výstrelky sexuality považovať za jej základnú formu, ako kritizoval Pastötter vývoj sexuológie. U sexuálnej vedy v nemeckej oblasti pranieroval aj monopol výkladu niekoľkých expertov. „Mnohí ľudia veľmi dobre žijú z toho, že chápanie sexuality sa nezakladá na vedeckom výskume, ale na tvrdeniach,“ povedal Pastötter.
Tento vývoj sa napomáha veľkým úsilím zo strany rodičov a učiteľov získať jasné odpovede pre prax. Pastötter žiadal „pravú pluralitu“ a pravú vedu v tejto oblasti. „Veda“ spočíva často aj v tom, že „povieme, čo nevieme“, povedal sexuológ.
Ďalej kritizoval, že doteraz sotva interdisciplinárne spolupracujú vývojová psychológia, výskum vzťahov, výskum traumy a sexuálne vedy. V budúcnosti bude potrebné doplňovanie príslušných výsledkov sexuálneho výskumu o filozoficko-teologickú antropológiu a empirické a vedecké štandardy. To je ten najmenší, ale dôležitý spoločný menovateľ verejnej diskusie, ktorý sa opiera o dáta, namiesto toho, aby zostal uväznený v sčasti ideologických zákopových bojoch.
Zreteľné slová našiel Pastötter aj k ohraničeniam sexuálnej pedagogiky. Tam, kde táto začína napríklad v ranom detstve zasahovať do priamych spôsobov správania, sa to musí zastaviť, ako zdôraznil vedec. Skutočnosť, že mnohí rodičia uvádzajú, že asi trojročné deti sa hrajú na doktora, „nevypovedá nič o tom, že by to bolo aj potrebné, aby mohli vo veku 15 či 16 rokov žiť naplnenú, zdravú sexualitu.“
.JPG)
