Sofia 6. mája 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SITA/AP-Andrew Medichini)

V prvý deň apoštolskej návštevy sa pápež František v bulharskom hlavnom meste Sofii stretol s prezidentom a verejnými predstaviteľmi krajiny, navštívil patriarchu Bulharskej pravoslávnej cirkvi Neofita a s miestnou katolíckou komunitou slávil svätú omšu na námestí

Po oficiálnom privítaní a zdvorilostnej návšteve u prezidenta Rumena Radeva sa pápež František pred Prezidentským palácom o 11.30 miestneho času prihovoril verejným predstaviteľom, diplomatickému zboru a zástupcom náboženských komunít.

V úvodnej reči prezident Radev pripomenul, že hlavné mesto nesie meno označujúce Božiu Múdrosť – Sofia. Menoval historické udalosti spájajúce Bulharov s Rímom a spomenul tamojšie miesta cyrilometodskej pamiatky, posvätné pre všetkých Bulharov: Baziliku sv. Klementa a tiež Santa Maria Maggiore, kde pápež Hadrián II. požehnal slovanské písmo.

Prezident Radev poukázal na motto návštevy pápeža Františka „Pacem in terris“ – Pokoj na zemi, predstavujúce názov encykliky pápeža Jána XXIII. z roku 1963 a zdôraznil hodnoty „humanizmu a tolerancie medzi rôznymi náboženstvami a etnikami“ so slovami, že „Bulharská spoločnosť netoleruje xenofóbiu ani rasizmus“.

Po prezidentovi sa ujal slova Svätý Otec František. Vo svojom prvom príhovore na pôde Bulharska osobitne vyzdvihol príklad pokojného spolunažívania rozličných kultúr, náboženstiev a národností v krajine, čo dal do súvisu s prítomnosťou kresťanstva a dedičstvom sv. Cyrila a Metoda.

O Bulharsku povedal, že „je to krajina, v ktorej sú zapustené starobylé kresťanské korene, ktoré živia poslanie podporovať vzájomné kontakty tak v tomto regióne, ako aj v medzinárodnom spoločenstve. Tu sa rozličnosť, s rešpektom voči špecifickým osobitostiam, vníma ako príležitosť, ako bohatstvo, a nie ako dôvod k nezhodám.“

Pápež ďalej pripomenul osobnosť sv. Jána XXIII., ktorý zanechal hlbokú stopu medzi Bulharmi počas svojho pôsobenia v rokoch 1925-1934 ako reprezentant Svätej stolice:

„On vždy v srdci prechovával vďaku a hlbokú úctu k vášmu národu, a to až natoľko, že zdôrazňoval, že kdekoľvek by bol, jeho dom vám bude vždy otvorený, bez toho, že by bolo treba povedať či ste katolík alebo pravoslávny, ale len: brat z Bulharska. Svätý Ján XXIII. neúnavne pracoval na podporovaní bratskej spolupráce medzi všetkými kresťanmi a Druhým vatikánskym koncilom, ktorý sám zvolal a ktorému v prvej fáze predsedal, dal veľký impulz a účinnosť rozvoju ekumenických vzťahov.“

Okrem ocenenia tradície, že už od roku 1968 oficiálna delegácia najvyšších občianskych a cirkevných predstaviteľov Bulharska každoročne prichádza do Vatikánu na sviatok sv. Cyrila a Metoda, pápež vyslovil chválu na Apoštolov Slovanov:

„Nech sú dobrorečení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy, ktorí svojimi modlitbami, dômyslom a svornou apoštolskou námahou sú nám príkladom a zostávajú aj po vyše tisícročí inšpirátormi plodného dialógu, harmónie, bratského stretnutia medzi cirkvami, štátmi a národmi! Kiež ich žiarivý príklad podnieti mnohých ďalších, aby ich napodobňovali aj v našich časoch, a dali tak vznik novým cestám pokoja a svornosti!“

Pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi sa pápež dotkol aj problému vysťahovalectva a nízkej pôrodnosti, ktoré sužujú Bulharsko. Z Bulharska za posledné desaťročia odišli dva milióny občanov do cudziny za prácou. Pápež krajine zaželal, aby sa vytváraním podmienok pre dôstojný život mladej generácie dokázala vysporiadať s „demografickou zimou“. Tú prirovnal k „ľadovej opone“, ktorá sa spustila na mnohé krajiny Starého kontinentu.

Pápež v Bulharsku povzbudil aj k solidárnosti s imigrantmi: „Vám, ktorí poznáte drámu emigrácie, si dovolím navrhnúť, aby ste – tak ako je aj vašou tradíciou – nezatvárali oči, srdce a dlaň pred tým, kto zaklope na vaše dvere.“

Prezidentský palác v Sofii je výnimočný tým, že vo vnútornom nádvorí ukrýva Kostolík sv. Juraja, okrúhla stavba zo 4. storočia, kedy Serdiku (staroveký názov Sofie) navštívil cisár Konštantín. Chrám postavený z červených tehál je považovaný za najstaršiu budovu bulharského hlavného mesta, jeho fresky sú z 10., 12. a 14. storočia. Počas osmanského obdobia bol pretvorený na mešitu, v roku 1915 sa opäť stala miestom kresťanskej bohoslužby.

Na poludnie nasledovalo stretnutie pápeža Františka s patriarchom Neofitom a členmi Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi. 73-ročného metropolitu Sofie, ktorý zastáva úrad patriarchu celého Bulharska od roku 2013, navštívil Svätý Otec v Synodnom paláci.

Po zvítaní sa najprv prihovoril patriarcha, ktorý pripomenul návštevu Jána Pavla II. na rovnakom mieste v roku 2002:

„Po iba 17 rokoch ste Vy druhým pápežom, ktorý prichádza do Bulharska, či si dokážeme vysvetliť jedine ako postoj naozaj špeciálny. Vašu túžbu navštíviť nás vo Svätej synode vnímame ako vyjadrenie úcty voči Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Uisťujeme Vás o vzájomnej úcte.

Snažíme sa, pokiaľ sa dá, sledovať Vaše dielo, a tešíme sa, keď počúvame o Vašich silných slovách na obranu kresťanských koreňov Európy a varovania ohľadom nebezpečenstiev, ktoré sa stupňujú, až sa stávajú otvoreným bojom proti Bohu a fyzickou perzekúciou kresťanov v ich vlastných krajinách. V týchto bodoch sa naše názory zhodujú.“

Patriarcha pripomenul bohatú cirkevnú históriu patriarchálneho sídla v Sofii a pápežovi sa poďakoval za každoročnú pohostinnosť voči delegátom Bulharskej pravoslávnej cirkvi v Ríme pri oslavách sv. Cyrila a Metoda 24. mája pri hrobe sv. Konštantína-Cyrila Filozofa.

Pápež František následne predniesol príhovor, v ktorom spomenul tri podoby ekumenizmu: „ekumenizmus krvi“, čiže spoločné mučenícke svedectvo, „ekumenizmus chudobných“ – spoločnej služby chudobným a núdznym a „ekumenizmus misie“ podľa vzoru sv. Cyrila a Metoda.

(Celý príhovor pápeža Františka bude publikovaný samostatne)

Bulharská pravoslávna cirkev bola uznaná Konštantínopolským patriarchátom za nezávislú v roku 927. Dnes má oficiálne 6,5 milióna veriacich v Bulharsku a asi 1,5 až 2 milióny mimo krajiny.

V budove Synodného paláca sa nachádza aj kaplnka, venovaná patrónovi cirkvi v Bulharsku, svätému kniežaťu Borisovi I., ktorý pokresťančil krajinu.

V neďalekej pravoslávnej Patriarchálnej katedrále sv. Alexandra Nevského, sídelnom chráme patriarchu Bulharskej pravoslávnej cirkvi, si následne Svätý Otec František uctil pamiatku svätých Solúnskych bratov tichou modlitbou pred ich ikonou.

Na námestí v blízkosti Patriarchálnej katedrály sa pápež František pomodlil poludňajšiu mariánsku antifónu „Raduj sa, nebies Kráľovná“ spolu s troma tisíckami veriacich. Z pódia s ikonou Nesebarskej Madony najprv Svätý Otec predniesol príhovor a potom sa pomodlil spievanú mariánsku antifónu spolu s tisíckou prítomných veriacich a udelil im požehnanie. Na záver stiskom ruky pozdravil zástupcov rozličných náboženských komunít prítomných v Bulharsku, vrátane arménskych kresťanov, židov a moslimov.

Pri svätej omši v popoludňajších hodinách na Námestí Kniežaťa Alexandra I. Svätý Otec v homílii zanechal silné veľkonočné povzbudenie k ohlasovaniu vzkrieseného Krista radostným vydávaním svedectva. Slávnosť sa konala za účasti 12-tisíc veriacich, z ktorých niektorí sledovali slávenie aj na susednom námestí cez veľkoplošnú obrazovku.