Bratislava 11. júna 2018 (HSP/Foto:Screenshot:Youtube)
V deň, keď Slovák Ján Volko obsadil vo finále behu na 60 metrov na majstrovstvách sveta v Birminghame šieste miesto, 3. marca 2018, objavil sa článok „Ján Volko prepísal históriu“, v ktorom sa uvádza: „Okrem Jána Volka bol predtým slovenský šprintér vo finále globálneho svetového podujatia len jediný raz v histórii: Alojz Sokol v roku 1896 v behu na 100 metrov na premiérových novovekých olympijských hrách v Aténach získal na 100 m bronz.“
A tak úspech 21-ročného Slováka nás vracia o 122 rokov dozadu, aby sme si pripomenuli iného úspešného Slováka, vtedy 25-ročného rodáka z Hronca.
6. apríla 1896 sa začali v Aténach prvé olympijské hry po viac ako jeden a pol tisícročí od starovekých olympiád. Zúčastnilo sa ich 311 výhradne mužských športovcov z 13 krajín. Spyridon Louis získal na nich pre Grécko jedinú zlatú medailu v najprestížnejšej disciplíne, v maratóne.
Česi chýbali a Slovák Alojz Sokol v drese Uhorska bol tretí v šprinte na 100 metrov. Štartoval v šiestich disciplínach, obsadil aj 4. miesto v trojskoku výkonom 12,30 metrov.
Alojz Sokol, jeden z priekopníkov uhorskej i slovenskej atletiky, sa narodil 19. júna 1871 v Hronci pri Brezne. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Leviciach, štúdium medicíny na univerzite v Budapešti nedokončil. V olympijskom roku 1896 bol majstrom Uhorska i Čiech v behu na 100 yardov. Vytvoril 13 uhorských rekordov.
Po olympiáde sa aktívnej športovej činnosti vzdal, pracoval ako župný archivár v Šahách. Po roku 1918 bol statkárom v mestečku Bernecebaráti. Tam aj zomrel 9. septembra 1932.
V rodnom Hronci má pamätnú tabuľu.
A v Bratislave pokračovateľa, Jána Volka.