Môj profil 
Predplatné
Bohu sa máme klaňať preto, lebo nad nás a nad všetky stvorenia nekonečne vyniká, a pretože na ňom absolútne závisíme. Bohu sa klaňať znamená uznávať vlastnú biedu a Božiu moc. Boha máme ctiť vierou, nádejou a láskou. Všetci bohovia pohanov sú zlí duchovia.
Klaňaním a skláňaním sa vyznávame, že sme pred Bohom úplne malí, spínaním rúk, že sme spútaní bez všetkej pomoci, bitím v prsia ukazujeme, že si zasluhujeme trest. Je v povahe človeka, že to, čo vnútri cíti, ukazuje aj navonok. Človek by musel zaprieť svoju prirodzenosť, keby chcel klaňanie obmedziť iba na svoje myšlienky a city.
Nikdy sa však nesmieme klaňať Bohu iba vonkajšie, bez myšlienok. Je potrebné vzbudiť si vnútorné zmýšľanie. Tí, ktorí zjavne ukazujú navonok väčšiu zbožnosť než reálne majú, podobajú sa ľuďom, ktorí sa obliekajú omnoho nádhernejšie než je ich stav.
Zdanlivo svätí ľudia uvádzajú svoje náboženstvo v posmech a nenávisť a odstrašujú mnohých dobre zmýšľajúcich od náboženstva (pretože nikto nechce byť považovaný za pokrytca), preto neujdú zaslúženému trestu.
Kvôli klaňaniu a prejavovaniu úcty Bohu nesmieme zanedbávať svoje povinnosti. Nie je lepšieho klaňania sa Bohu, než je verné plnenie svojich povinností. „Kto povinnosti svojho stavu horlivo a z lásky k Bohu plní, je v pravde zbožným a mužom podľa Božského Srdca.“ (Sv. František Saleský)
Modlárstvo je klaňanie sa niečomu, čo je považované za Boha. Modloslužbou sa tiež previňujú tí, ktorí sa úplne oddávajú svetu. „Bolo by smiešne, považovať za modlára toho, kto by miesto Bohu modlám obetoval dve kávové zrnká, naproti tomu však nepokladať za modlára toho, kto celý život obetuje nie Bohu, ale svetu.
Proti prvému prikázaniu sa tiež prehrešujú ľudia poverou, veštením, špiritizmom, vyvolávaním duchov.
Prisahať znamená brať Boha za svedka, že hovoríme pravdu, alebo že chceme splniť, čo sľubujeme. Prísaha je dovolená a bohumilá, pretože ňou vyznávame verejne svoju vieru v Božiu vševedúcnosť, spravodlivosť a moc, teda Boha ctíme. Ak povedal Kristus: „Reč vaša nech je áno, áno, nie, nie!“, varoval tým len farizejov od nerozvážneho t. j. nepotrebného prisahania, ktorému boli veľmi oddaní.
Smieme prisahať len z dôležitej príčiny a to iba pravdivo, s rozvahou a spravodlivo.
Čo nám Boh prikazuje slovami: Nebudeš mať iných bohov predo mnou?
Slovami prvého prikázania: Nebudeš mať iných bohov predo mnou, nám prikazuje, aby sme Ho uznali, uctievali, milovali a slúžili iba Jemu ako nášmu zvrchovanému Pánovi.
Ako splníme prvé prikázanie?
Prvé prikázanie splníme vnútorným a vonkajším uctievaním.
Čo je to vnútorné uctievanie?
Vnútorné uctievanie je česť, ktorú vzdávame Bohu iba duševne, t. j. intelektom a vôľou.
Čo je to vonkajšie uctievanie?
Vonkajšie uctievanie je úcta, ktorá sa dáva Bohu prostredníctvom vonkajších skutkov a zmyslových predmetov.
Nestačí, keď uctievame Boha vnútorne, len srdcom?
Nie, nestačí vnútorne uctievať Boha iba srdcom; musíme ho tiež uctievať navonok – dušou a telom, pretože je Stvoriteľom a absolútnym Pánom oboch.
Môže existovať vonkajšie uctievanie bez vnútorného uctievania?
Nie, v žiadnom prípade nemôže existovať vonkajšie uctievanie bez vnútorného, lebo keď vonkajšie uctievanie nie je sprevádzané vnútorným, je zbavené života, zásluh a účinnosti, ako telo bez duše.
Čo je zakázané prvým prikázaním?
Prvé prikázanie zakazuje modloslužbu, poveru, znesvätenie, herézu a každý ďalší hriech proti náboženstvu.
Čo je modloslužba?
Modloslužba je najvyššie uctievanie vzdávané nejakému stvoreniu, napríklad soche, obrazu alebo človeku, čo patrí iba Bohu.
Ako je tento zákaz vyjadrený vo Svätom písme?
Tento zákaz je vyjadrený vo Svätom písme v týchto slovách: Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode, pod zemou a nebudeš ich uctievať ani im slúžiť.
Čo je to znesvätenie?
Znesvätenie je zneuctenie miesta, človeka alebo veci zasvätenej Bohu a vyhradenej na jeho uctievanie.
Čo je heréza?
Heréza je trestuhodná chyba rozumu, ktorou sa niektorá pravda viery tvrdošijne popiera.
Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk
