Bratislava 8. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Referátom generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa zaoberali poslanci NR SR, rozhodnú o ňom v septembri
Prokuratúra v súčasnosti nemá k dispozícii súhrnné právoplatné údaje o domácom násilí. Nepresné dáta v rôznych štúdiách, resp. výskumoch, podľa nej nezodpovedajú reálnemu poznaniu domáceho násilia, a preto nemožno dostatočne analyzovať jeho úroveň, štruktúru, dynamiku a ani prognózu vývoja. V správe o činnosti prokuratúry za minulý rok to konštatuje generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Jeho referátom sa zaoberali poslanci NR SR, rozhodnú o ňom v septembri.
Čižnár si boj s domácim násilím vytýčil ako jednu z priorít pri svojom nástupe do funkcie. S vývojom tohto druhu kriminality je však podľa svojich slov absolútne nespokojný. “Ak nezmeníme prístup orgánov činných v trestnom konaní, nezmeníme nič. Dnes príde trestné oznámenie a policajti najskôr ženu presviedčajú, že sa nič nestalo. Potom ju naveľa vypočujú a pošlú domov. Zavolajú si podozrivého, ale dôvody jeho väzby sa nevyhodnocujú. Pán sa vráti domov a nastane ešte väčšie peklo ako predtým,” povedal generálny prokurátor poslancom v júni.
V bilančnej správe konštatuje, že hlavným problémom je absencia jednotného a komplexného definovania pojmu “domáce násilie”. “Za domáce násilie v pravom slova zmysle sa často považuje výhradne násilie na ženách. Za násilie v nepravom slova zmysle sú potom označované všetky ostatné formy domáceho násilia, napr. na deťoch či senioroch,” upozorňuje.
Práve rôznosť definícií a prístupov k domácemu násiliu podľa jeho slov neumožňuje vykonávať systematický a pravidelný zber dát o jeho výskyte v spoločnosti. Navyše Trestný zákon neobsahuje skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Jeho prejavy sú tak postihované prostredníctvom viacerých trestných činov, najčastejšie ide o trestné činy ublíženia na zdraví, pozbavenia alebo obmedzovania osobnej slobody, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo zneužívania či týrania blízkej a zverenej osoby.
Dlhodobé domáce násilie zahŕňa najmä zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Počet obvinených, voči ktorým bolo pre tento trestný čin skončené prípravné konanie, od roku 2009 neustále klesá. Kým v roku 2009 bolo evidovaných až 267 obvinených ľudí, v roku 2013 to bolo len 196 a v roku 2014 iba 175 osôb. Štandardne je tento trestný čin evidovaný najviac v Prešovskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji. Naopak, najmenší výskyt je štatisticky potvrdený v Trnavskom a Trenčianskom kraji.
Čižnár ponúka vysvetlenie. “Okrem demografických príčin, ako pokles počtu obyvateľstva či uzavretých manželstiev, znižovanie počtu obvinených osôb pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a zároveň zvyšovanie latencie tohto druhu trestnej činnosti zjavne ovplyvňuje aj pretrvávajúca ekonomická, sociálna a psychická závislosť poškodených osôb na domácom agresorovi,” tvrdí.
Generálny prokurátor vidí problém aj pri dokazovaní domáceho násilia, pretože obete týrania aj napriek podanému trestnému oznámeniu často svoje výpovede menia, správanie tyrana bagatelizujú a odmietajú v ďalšom priebehu trestného konania vypovedať. “Razantnejší postup sa tak očakáva od blízkeho okolia a ďalších zainteresovaných orgánov. Pozitívnym príkladom môže byť podnet Okresného súdu Trnava, ktorý identifikoval podozrenie z týrania v priebehu konania o rozvod manželstva,” uviedol.
Čižnár uznáva, že masovokomunikačné prostriedky sa snažia prispieť k zvýšeniu verejného povedomia vrátane prevencie pred domácim násilím, “prípady prezentované v televíznom spravodajstve v roku 2014 avšak obsahovali len zjednodušené informácie sprostredkované obeťami domáceho násilia vyjadrujúce najmä svoju nespokojnosť s priebehom prípravného alebo súdneho konania”.
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
