Profesor z Ohia: USA sú pred voľbami silne polarizované

Columbus 5. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-John Locher)

Americká spoločnosť je pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami silne polarizovaná, uviedol emeritný profesor politológie na Ohio State University Paul Beck

Jedinou krajinou s väčšou politickou polarizáciou spoločnosti, ktorú ako politológ pozná, je Mozambik, kde sa v roku 1992 skončila občianska vojna.

Keď sa v USA vynorili špekulácie, že súčasný prezident Barack Obama sa nenarodil na území Spojených štátov, a preto ani nemohol byť právoplatne zvolený, väčšina republikánskych voličov uverila, že sa naozaj v USA nenarodil. Demokratickí voliči zase Obamovi v tejto záležitosti bezvýhradne verili. Keď napokon Obama zverejnil svoj rodný list, väčšinu republikánov aj tak nepresvedčil, poznamenal Beck. Aj to podľa neho svedčí, že oba tábory majú sklony osvojovať si vyhrotenú stranícku pozíciu a pevne sa jej držať.

Podľa neho 80 až 90 percent Američanov volí podľa straníckych línií, takže pre nich je v zásade jedno, koho strana nominuje do prezidentských volieb. Predvolebný súboj sa teda odohráva iba o hlasy zvyšných 10 až 20 percent voličov.

Dan Tokaji z tej istej univerzity uviedol, že republikán Donald Trump i demokratka Hillary Clintonová sú zrejme najnepopulárnejšími prezidentskými kandidátmi v moderných dejinách USA. Kým Trumpa vidí 37 percent voličov pozitívne, až 61 percent ho hodnotí negatívne. Na Clintonovú sa pozerá kladne 43 percent ľudí, no pre 55 percent ľudí je nevhodnou kandidátkou.

Volebná účasť v USA dosahuje zvyčajne okolo 60 percent, pričom podľa skúseností nižšia účasť vyhovuje republikánom. Napríklad na Floride zákony zakazujú hlasovať väzňom. Vo väzniciach v tomto nerozhodnom štáte sa nachádza milión väzňov, pričom sú to prevažne černosi, upozornil Tokaji. V USA čierni voliči zvyknú uprednostňovať demokratických kandidátov.

Demokratov zvyčajne volia slabšie sociálne skupiny, avšak tieto voľby sú zvláštne aj tým, že tieto vrstvy sa podarilo do značnej miery osloviť republikánovi Trumpovi. Biela robotnícka trieda historicky skôr patrila demokratom, ale v týchto voľbách preferuje Trumpa. Zároveň však bieli robotníci-muži mávajú zvyčajne nízku volebnú účasť, poznamenal Beck..

Americké prezidentské voľby sa rozhodujú v približne tucte nerozhodných štátov, ktoré jednotliví kandidáti obiehajú predovšetkým počas vrcholiacej kampane. Do tejto kategórie sa však v týchto voľbách pridali aj niektoré doposiaľ pevne vyprofilované štáty, ako napríklad republikánsky Utah. Trumpovo sukničkárske správanie je totiž v konflikte s morálnym kódexom voličov v tomto výrazne mormónskom štáte, tvrdí Beck.

Ďalším z takýchto štátov je kedysi republikánska Arizona na hraniciach s Mexikom. Príčinou je rastúca hispánska populácia, ktorá tradične volí demokratov. Početnou je aj indiánska menšina, avšak jej príslušníci väčšinou nechodia voliť. V prieskumoch sa preto s nimi neráta, ale podľa Becka sú silne protitrumpovsky naladení, takže ak pôjdu voliť, Arizona sa môže preklopiť na stranu Clintonovej.

Trump potrebuje vyhrať vo väčšine nerozhodných štátov. Najviac z nich zaváži Florida s 29 voliteľmi, Pensylvánia s 20 a Ohio s 18, podotkol na záver Beck.