Napríklad strana Sloboda a Solidarita by navrhla zverejňovať komplexné rebríčky kvality univerzít či uplatnenia absolventov jednotlivých odborov na stredných aj vysokých školách. Odborníci za Progresívne Slovensko (PS)/Spolu by chceli na univerzitách urobiť audit, ktorý by pomohol rozhodnúť, aké školy by mali naďalej poskytovať štúdium. Prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev poukázal na to, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami, ktoré sú rovnako veľké, výrazne viac škôl. V západných krajinách, ktoré majú porovnateľnú veľkosť so Slovenskom, sa počet stredných škôl pohybuje medzi 100 – 300. Slovensko ich má v súčasnosti vyše 800 a ich naplnenosť dosahuje zhruba 40 percent. Zamestnávatelia preto chcú pokračovať v presadzovaní redukcie škôl s cieľom zlepšiť ich kvalitu.

Hovorca strany Smer – sociálna demokracia Ján Mažgút uviedol, že problém nie je v počte stredných a vysokých škôl, ale v reflektovaní obsahu vzdelávania na potreby praxe. Pre vysoké školy by preto vytvorili legislatívny priestor pre vznik študijných odborov, profesijných bakalárov, ktoré budú plne zodpovedať potrebám praxe. V najbližšom akademickom roku by chceli taktiež podporiť vytvorenie finančných nástrojov na tento typ vzdelávania.

Gestori vzdelávania koalície PS/Spolu Vladimír Šucha a Juraj Hipš sú za racionalizáciu siete stredných škôl. „Menší počet stredných škôl je cestou nielen k úspore na administratíve a údržbe či zvyšovaniu platov v školstve, ale aj k lepšej kvalite a širšiemu výberu pre jednotlivých žiakov,“ podotkli. Na úrovni vysokých škôl by chceli medzinárodný audit, ktorý by im pomohol rozhodnúť o tom, ktoré školy by mali naďalej poskytovať štúdium od bakalárskeho stupňa až po doktorandský. Úlohou politických strán alebo ministra podľa nich nie je rozhodovať o optimálnom počte škôl alebo o tom, ktoré konkrétne odbory či predmety podporovať alebo rušiť.

Odborník na školstvo Branislav Gröhling zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) tvrdí, že by sa nemalo hovoriť o počte, ale o kvalite škôl. „Ak máme viac stoličiek ako žiakov, školy znižujú nároky, bojujú medzi sebou o študenta a ich kvalita upadá,“ vysvetlil. Dodal, že pri stredných školách by to mohli riešiť zriaďovatelia. SaS taktiež navrhuje zverejňovať komplexné rebríčky kvality univerzít či uplatnenia absolventov jednotlivých odborov na stredných aj vysokých školách. Na základe nich by si študenti zvolili školu sami. Podľa Slovenskej národnej strany otázka nestojí na tom, aký by mal byť optimálny počet vysokých či stredných škôl, ale ich kvalita. Počet vysokých škôl na Slovensku podľa nich závisí od ponuky a dopytu.

Kandidátka hnutia Sme rodina Adriana Pčolinská podotkla, že existuje disproporcia medzi očakávaniami študentov a reálnou situáciou na trhu práce. „Odzrkadľuje to skutočnosť, že mladí ľudia pred voľbou svojej vzdelávacej cesty nemajú dostatok informácií o uplatnení sa absolventov a perspektíve jednotlivých odborov,“ priblížila. Dodala, že štát by mal na základe prognózy vývoja na trhu práce stanoviť tie študijné odbory, ktoré bude vzhľadom na ich strategickú „užitočnosť“ podporovať a prispôsobiť tomu aj ich financovanie. Tieňový minister školstva hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Miroslav Sopko uviedol, že akákoľvek racionalizácia siete škôl musí prebehnúť zdola po nastavení jasných pravidiel pre financovanie vzdelávacích inštitúcií. „Jednoznačne zvýhodniť školy, ktoré budú vlastné kritéria pre meranie vlastnej kvality vytvárať a nechajú si ich priebežne kontrolovať vzdelávacími auditmi,“ priblížil.

Tím Za ľudí upozornil, že pri akejkoľvek redukcii počtu škôl musí byť na prvom mieste kvalita poskytovaného vzdelania. „Vo všeobecnosti platí, že väčšie školy dokážu ponúknuť vyššiu kvalitu, či už hovoríme o špecializovanejších pedagógoch, väčšom počte odborných pracovníkov (napr. psychológov), alebo o priestorovom a materiálnom vybavení väčších škôl,“ vysvetlili. Strana by podporila integráciu škôl do prirodzených regionálnych celkov, takzvaných klastrov, napríklad po vzore Rakúska. V začiatku by mali poradnú úlohu a prispievali by ku koordinácii vzdelávacej a personálnej politiky na úrovni kraja. Podľa strany Za ľudí by Slovensku stačilo menej vysokých škôl, a preto by v budúcnosti neváhali školu alebo študijný program zrušiť, ak by nespĺňali štandardy. Kandidát na poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie Martin Šmilňák poukázal v tejto súvislosti na klesajúci demografický vývoj. „Menší počet žiakov zákonite potrebuje menší počet škôl. V takom prípade je možné školy zlučovať a modernizovať tak, aby dokázali reagovať na potreby spoločnosti, trhu, aby dokázali zabezpečiť odbornosť, kvalitu a ekonomické parametre zabezpečujúce prevádzkyschopnosť,“ podotkol.

Podľa Martina Beluského zo strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko je pre slovenské hospodárstvo dôležité, aby deti študovali na školách, z ktorých je reálna uplatniteľnosť absolventov. Dodal, že budú požadovať úpravu formy prerozdeľovania peňazí na študentov tak, aby podstatne viac peňazí dostávali odborné a technicky zamerané školy a rozvíjal sa systém duálneho vzdelávania. Strana taktiež navrhuje zastaviť dotovanie neperspektívnych vysokých škôl a viac peňazí chce smerovať na technické vysoké školy.