Môj profil 
Predplatné
Práve výnos dane z príjmov fyzických osôb pritom tvorí podstatnú časť rozpočtov samospráv. Vyššie územné celky a obce si tak podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v tomto roku navyše oproti rozpočtu rozdelia takmer 42 miliónov. Situácia sa však už na budúci rok zmení a aj samosprávy by už mali z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb dostať menej, ako sa očakávalo v trojročnom rozpočte na roky 2019 až 2021. Ich príjmy však majú naďalej medziročne stúpať.
Samotné samosprávy však pripomínajú, že ani tieto nadpríjmy im nepomôžu pokryť náklady na zdedené investičné dlhy či výpadky v rozpočte, ktoré im spôsobuje nová legislatíva. Ako pre agentúru SITA uviedol predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič, samosprávy prídu o desiatky miliónov eur či už zvýšením nezdaniteľného minima, ale aj valorizáciou platov či z dôvodu zavedenia rekreačných poukazov. Samostatnou kapitolou je presun kompetencií zo štátu na samosprávy.
„Už dlhšiu dobu evidujeme nárast povinností, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do fungovania samospráv, bez kompenzácií v príjmovej oblasti. Argumentovať preto zvyšovaním príjmov pri narastajúcich finančných záťažiach jednoducho neobstojí,“ dodal Viskupič s tým, že je potrebné brať do úvahy aj zhoršené vyhliadky rezortu financií, čo sa týka daňových príjmov v najbližších rokoch.
Podobne situáciu vnímajú v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS) a rovnako upozorňujú na presúvanie úloh na samosprávy bez ich finančného krytia a negatívne dopady novej legislatívy. „Na margo odhadov musíme konštatovať, že napriek optimálnemu výnosu dane z príjmov fyzických osôb doľahnú na mestá a obce negatívne dopady prijatých legislatívnych zmien na roky 2020 a 2021, kedy dôjde k zmrazeniu príjmu samospráv na súčasnú úroveň,“ tvrdí hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.
.JPG)
.jpg)
