Bratislava 12. júna 2024 (HSP/Foto:screenshot)
Skončili voľby do Európskeho parlamentu
Ako hodnotí výsledky Roman Michelko? „Hnedne“ Smer, ak koketuje s Republikou?
Koncept rustikálnej ľavice s ktorým prišiel Smer-SSD, keď od Smeru odišiel Hlas-SD ohrozuje tak SNS ako aj Republiku. Ako sa dá voči vzájomnému si „kradnutiu“ voličov brániť? Oslabovanie koaličného potenciálu Smeru tiež neprospieva. Smer už má poučenie z minulosti. Keby v roku 2010 nevysal Smer voličov HZDS, tak by vláda Radičovej nevznikla.
Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinárov a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. „Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu,“ dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.
O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S & D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne ako s konzervatívcami z ECR, tak so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.
„Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú proukrajinskí,“ uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente. „Som si istá, že sa môžem opäť stať šéfkou Európskej komisie,“ dodala s tým, že ju ešte čaká „veľa práce“. Na zvolenie potrebuje podporu 361 europoslancov v Európskom parlamente a rovnako aj kvalifikovanej väčšiny únijných premiérov a prezidentov.
Ako vidí po voľbách politickú mapu Európskeho parlamentu Roman Michelko?
Aký očakáva ďalší vývoj v EÚ. Zmení sa niečo v nastavenom kurze väčšej integrácie, prehlbovaní jednotného trhu únie?
Dnes tak ako je migračný pakt schválený, v podstate legalizuje nelegálnu migráciu, lebo nerieši prílev migrantov, ale len dôsledky toho, keď už sa do EÚ dostanú. V prípade, že parlamentná väčšina ostane zachovaná, teda, že muziku v EP budú naďalej tvrdiť ľudovci spolu s progresívnymi socialistami a liberálmi, môže dôjsť k jeho revízií?
Euurovoľby priniesli novinku. A síce, ukázali, že dokážu zamávať aj vnútornou politikou štátov s vyššou politickou kultúrou (napr. Francúzsko), keď si aktuálna vládna väčšina vyhodnotí, že jej voliči vystavili účet nespokojnosti. Ako tento fenomén vníma Roman Michelko?
Dianie v domácom parlamente
Prezidentkou vrátený Zákon o Fonde na Podporu umenia. Stmeľuje ešte atentát na Róberta Fica koalíciu? Bude veto prezidentky prelomené?
Prejde aj zákon o STVR?
Rada pre mediálne služby bola už od roku 2021 aktívne zapojená do tvorby a implementácie Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, viedla procesy zacielené zvýšenie jeho efektivity.
Kódex, ktorý bol prijatý v roku 2022, je samoregulačným nástrojom a predstavuje významný míľnik v oblasti boja za vyššiu transparentnosť digitálnych platforiem.
Podpísalo ho 34 signatárov. Zahŕňa veľmi veľké platformy (YouTube, Instagram, Facebook, TikTok, Twitter a LinkedIn) a veľmi veľké online vyhľadávače (Google a Bing), ale aj menšie platformy (napr. Twitch a Vimeo), výskumné organizácie (napr. Avaaz, Globsec, Global Disinformation Index), fact-checkerov (napr. Maldita.es) a organizácie občianskej spoločnosti (napr. Reportéri bez hraníc).
„Kódex v aktuálnej podobe obsahuje 44 záväzkov a 128 konkrétnych opatrení, týkajúcich sa demonetizácie pre šíriteľov dezinformácií a transparentnosti politickej reklamy či obmedzovania manipulatívneho správania realizovaného prostredníctvom falošných účtov, botov a deep fake technológií. Sústredí sa aj na posilnenie postavenia používateľov a lepší prístup k dátam pre výskumníkov sledujúcich a analyzujúcich šírenie nebezpečného obsahu v online priestore, čo je prínosné aj pre výkon našich zákonných kompetencií,“ priblížil obsah a význam Kódexu Stanislav Matějka, vedúci analytického odboru Kancelárie Rady pre mediálne služby.
Čo si myslí Roman Michelko o takomto pôsobení Rady pre mediálne služby?
Do parlamentu ide v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorého cieľom je implementovať do slovenského právneho poriadku Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1150“).
Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Jej cieľom je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore.
Dôvod skráteného legislatívneho konania je hroziaca sankcia, nakoľko v zmysle tohto nariadenia mali členské štáty Európskej únie povinnosť do 17. februára 2024 určiť národného koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia.
Zároveň, tým, že Slovenská republika nevie vykonávať dohľad nad aktom o digitálnych službách, nie je zabezpečená dostatočná ochrana jej obyvateľov pred nezákonným obsahom šíreným v rámci online platforiem a cez iných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, čím sú okrem ich ľudských práv a slobôd či bezpečnosti ohrozené aj ich hospodárske záujmy.
Dohľad bude v súlade s návrhom zákona zabezpečovať do 31.12.2024 Rada pre mediálne služby. Po 1.1.2025 túto regulačnú funkciu prevezme nový Národný úrad pre mediálne služby.
Vzhľadom k tomu, že dnešnú Radu pre mediálne služby ovládli progresívci, ktorí dnes svojimi rozhodnutiami šikanujú najmä komplementárne, občianske médiá, dá sa na jeseň očakávať „škrekot“ opozície, politických mimovládok a jedine správnych médií, keď so zákonom o vytvorení Národného úradu pre mediálne služby príde vládna koalícia do parlamentu.
Prečítajte si tiež:
Vo veku 94 rokov zomrela v utorok herečka Želmíra Kačková
Vo veku 94 rokov zomrela v utorok herečka Želmíra Kačková. Pre TASR to potvrdila jej rodina
Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti časti zákona Lex atentát
Časť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, ktorý schválil parlament v júni 2024, nie je v…
Odborníci diskutovali o požiarnej bezpečnosti fotovoltických elektrární
Požiarna bezpečnosť fotovoltických elektrární na rodinných domoch bola jednou z hlavných tém medzinárodnej vedeckej konferencie Advances in Fire and Safety…
VŠMU v Bratislave sa 6. novembra otvorí verejnosti
Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave otvorí brány verejnosti. V piatok 6. novembra organizuje deň otvorených…
Taraba vysvetlil, ako bude jeho skupinka hlasovať. Reakcie pod jeho príspevkom hovoria za všetko
Súčasná vládna koalícia sa počas aktuálneho volebného obdobia musela vysporiadať už s dvomi odchodmi skupín poslancov od svojich materských strán…
























