Skončili voľby do Európskeho parlamentu

Ako hodnotí výsledky Roman Michelko? „Hnedne“ Smer, ak koketuje s Republikou?

Koncept rustikálnej ľavice s ktorým prišiel Smer-SSD, keď od Smeru odišiel Hlas-SD ohrozuje tak SNS ako aj Republiku. Ako sa dá voči vzájomnému si „kradnutiu“ voličov brániť? Oslabovanie koaličného potenciálu Smeru tiež neprospieva. Smer už má poučenie z minulosti. Keby v roku 2010 nevysal Smer voličov HZDS, tak by vláda Radičovej nevznikla.

Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinárov a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. “Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu,” dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.

O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S & D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne ako s konzervatívcami z ECR, tak so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.

“Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú proukrajinskí,” uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente. “Som si istá, že sa môžem opäť stať šéfkou Európskej komisie,” dodala s tým, že ju ešte čaká “veľa práce”. Na zvolenie potrebuje podporu 361 europoslancov v Európskom parlamente a rovnako aj kvalifikovanej väčšiny únijných premiérov a prezidentov.

Ako vidí po voľbách politickú mapu Európskeho parlamentu Roman Michelko?

Aký očakáva ďalší vývoj v EÚ. Zmení sa niečo v nastavenom kurze väčšej integrácie, prehlbovaní jednotného trhu únie?

Dnes tak ako je migračný pakt schválený, v podstate legalizuje nelegálnu migráciu, lebo nerieši prílev migrantov, ale len dôsledky toho, keď už sa do EÚ dostanú. V prípade, že parlamentná väčšina ostane zachovaná, teda, že muziku v EP budú naďalej tvrdiť ľudovci spolu s progresívnymi socialistami a liberálmi, môže dôjsť k jeho revízií?

Euurovoľby priniesli novinku. A síce, ukázali, že dokážu zamávať aj vnútornou politikou štátov s vyššou politickou kultúrou (napr. Francúzsko), keď si aktuálna vládna väčšina vyhodnotí, že jej voliči vystavili účet nespokojnosti. Ako tento fenomén vníma Roman Michelko?

Dianie v domácom parlamente

Prezidentkou vrátený Zákon o Fonde na Podporu umenia. Stmeľuje ešte atentát na Róberta Fica koalíciu? Bude veto prezidentky prelomené?

Prejde aj zákon o STVR?

Rada pre mediálne služby bola už od roku 2021 aktívne zapojená do tvorby a implementácie Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, viedla procesy zacielené zvýšenie jeho efektivity.

Kódex, ktorý bol prijatý v roku 2022, je samoregulačným nástrojom a predstavuje významný míľnik v oblasti boja za vyššiu transparentnosť digitálnych platforiem.

Podpísalo ho 34 signatárov. Zahŕňa veľmi veľké platformy (YouTube, Instagram, Facebook, TikTok, Twitter a LinkedIn) a veľmi veľké online vyhľadávače (Google a Bing), ale aj menšie platformy (napr. Twitch a Vimeo), výskumné organizácie (napr. Avaaz, Globsec, Global Disinformation Index), fact-checkerov (napr. Maldita.es) a organizácie občianskej spoločnosti (napr. Reportéri bez hraníc).

„Kódex v aktuálnej podobe obsahuje 44 záväzkov a 128 konkrétnych opatrení, týkajúcich sa demonetizácie pre šíriteľov dezinformácií a transparentnosti politickej reklamy či obmedzovania manipulatívneho správania realizovaného prostredníctvom falošných účtov, botov a deep fake technológií. Sústredí sa aj na posilnenie postavenia používateľov a lepší prístup k dátam pre výskumníkov sledujúcich a analyzujúcich šírenie nebezpečného obsahu v online priestore, čo je prínosné aj pre výkon našich zákonných kompetencií,“ priblížil obsah a význam Kódexu Stanislav Matějka, vedúci analytického odboru Kancelárie Rady pre mediálne služby.

Čo si myslí Roman Michelko o takomto pôsobení Rady pre mediálne služby?

Do parlamentu ide v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorého cieľom je implementovať do slovenského právneho poriadku Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1150“).

Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Jej cieľom je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore.

Dôvod skráteného legislatívneho konania je hroziaca sankcia, nakoľko v zmysle tohto nariadenia mali členské štáty Európskej únie povinnosť do 17. februára 2024 určiť národného koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia.

Zároveň, tým, že Slovenská republika nevie vykonávať dohľad nad aktom o digitálnych službách, nie je zabezpečená dostatočná ochrana jej obyvateľov pred nezákonným obsahom šíreným v rámci online platforiem a cez iných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, čím sú okrem ich ľudských práv a slobôd či bezpečnosti ohrozené aj ich hospodárske záujmy.

Dohľad bude v súlade s návrhom zákona zabezpečovať do 31.12.2024 Rada pre mediálne služby. Po 1.1.2025 túto regulačnú funkciu prevezme nový Národný úrad pre mediálne služby.

Vzhľadom k tomu, že dnešnú Radu pre mediálne služby ovládli progresívci, ktorí dnes svojimi rozhodnutiami šikanujú najmä komplementárne, občianske médiá, dá sa na jeseň očakávať „škrekot“ opozície, politických mimovládok a jedine správnych médií, keď so zákonom o vytvorení Národného úradu pre mediálne služby príde vládna koalícia do parlamentu.

Prečítajte si tiež:

• Rysuje sa v EP nová skupina?