Priama linka – Ondrej Ďurica: Objavil sa nám tu „nešvar“. Netreba sa ale zľaknúť

Zaujímalo ma, ako vníma mediálnu izoláciu, v ktorej sa Hnutie Republika ocitlo a čo si myslí o tom, že mimoparlamentné Progresívne Slovensko dostávalo v RTVS pred voľbami 2020 významný priestor a parlamentná ĽSNS nie.

Ďalej som chcel vedieť ako vníma Hnutie Republika snahy súčasnej vlády o transformáciu RTVS na STVR. A či očakáva, že z telerozhlasu bude zaznievať aj ich pohľad na dianie okolo nás.

Republika má problém aj s tým, že im z technických dôvodov na poslednú chvíľu zrušia dohodnutý priestor (sálu), kde sa chceli stretnúť s občanmi a komunikovať ich vnímanie spoločenského, či politického diania. Chcel som vedieť, ako sa s tým vyrovnávajú.

Podľa Ondreja Ďuricu liberáli a progresívci nielen, že nepripúšťajú diskusiu s iným názorom, oni majú problém aj s tým, ak má oponent možnosť komunikovať svoje videnie sveta občanom, svojim priaznivcom. 

Zaujímal ma názor Ondreja Ďuricu na skutočnosť, že nám manažmenty veľkých korporácií začali zasahovať do politiky a triediť influencerov na tých so správnym názorom a tých, čo na svoj názor právo mať nemajú, ak chcú pre nich naďalej pracovať. Ako by dopadol influencer, ktorý by otvorene vyjadril podporu Hnutiu Republika?

Ondrej Ďurica ako podpredseda hnutia nesie zodpovednosť aj za tvorbu kandidátky, preto som sa ho opýtal prečo je kandidátka hnutia pre eurovoľby vyskladaná tak, že ju Hnutie otvorilo aj osobnostiam z s vlasteneckého spektra. Zároveň, či sa neobávajú, že ak by nejaká osobnosť prekrúžkovala ich lídra a predsedu Milana Uhríka, že to stranou zatrasie, tak ako sa to stalo SNS po parlamentných voľbách.

Je presvedčený, že všetkých 15 kandidátov je pripravených odísť zo Slovenska a jeho národné záujmy zastupovať v Európskom parlamente. Považuje za neúprimné to, akým spôsobom zostavila kandidátku SNS. Keď sú dnes na nej hoci významné osobnosti, ktoré nesú politickú zodpovednosť za chod štátu, pôsobia v úlohe influencerov.

Európska komisia pripravuje novú smernicu o slobode médií. Nakoľko vždy, keď EÚ prichádza s nejakou legislatívou týkajúcou sa slobody, treba vždy skôr spozornieť, či sa nás naopak nechystá o nejakú tú slobodu pripraviť. Zaujímalo ma, či Ondrej Ďurica nepociťuje obavu, že by toho priestoru v slobodných v médiách mohlo byť pre názory, ktoré reprezentuje Hnutie ešte menej po tom, ako vstúpi táto smernica do našich životov.

Ondrej Ďurica je aj hudobník. Jeho tvorba má často mobilizačný charakter. Ostatný singel „Zrkadlo“ vydal v septembri minulého roku. Komu, resp. čomu nastavil zrkadlo a čo v ňom uvidel?

Opýtal som sa aj na to, ako vníma skutočnosť, že sa Ivan Korčok a jeho podporovatelia, ktorí bežne Slovensko považujú len za nejaké územie „našu krajinu“, sa pred druhým kolom volieb začali hlásiť k slovenským štátnym symbolom a k vlastenectvu.

Tvorbe hudby sa chce venovať aj po skončení kampane do eurovolieb. Do konca roka sa jeho priaznivci môžu tešiť na nový album.