Priama linka – Marcela Kosová prezradila, či má po atentáte na premiéra strach. Ako vníma „sudcov novinárov“?

Počas šéfovania Súdnej Rade Jánom Mazákom, bola táto rovnako ako celá naša spoločnosť polarizovaná. Marcela Kosová získala dôveru takmer celej Súdnej Rady, takže sa dá predpokladať, že to napätie v Súdnej Rade by mohlo za „vlády“ Marcely Kosovej povoliť. Ako sa na tento svoj silný mandát pozerá pani predsedníčka?

Polarizácia počas predošlej garnitúry zasiahla aj samotné súdnictvo. Cieľom akcie „Búrka“ malo byť nielen vyzlečenie „nehodných“ sudcov z talára, ale tých, ktorí sa dopustili trestných činov aj zavrieť. Zaujímalo ma, či tento spôsob „očisty“ justície bude podľa Marcely Kosovej pokračovať aj v súčasných pomeroch.

Ďalším neduhom v našej spoločnosti sa stalo rozhodovanie vo verejnom záujme, pod tlakom politikov, médií, či tzv. občianskej spoločnosti. Čo pre Marcelu Kosovú znamená rozhodovanie vo verejnom záujme?

Médiá si zvykli vynášať súdy, skôr ako dobehne vyšetrovanie, padne súdne rozhodnutie o vine, či nevine.  Zázraky sa očakávať nedajú, ale Marcela Kosová verí, že sa dočká stavu, keď novinári budú novinármi  a vyšetrovatelia vyšetrovateľmi.

Bezprostredne po zadržaní páchateľa atentátu uniklo do verejného priestoru video, v ktorom uviedol motívy svojho konania. Nešlo o únik zo spisu, ale dopad na formovanie verejnej mienky to určite malo. Zaujímalo ma, či je takýto únik v poriadku, či to bolo vo verejnom záujme. Verejný priestor si žije svojim životom a bez ohľadu na uniknuté video sa Marcela Kosová stretla s blogom, v ktorom autor tvrdil, že celý atentát bola len inscenácia na získanie politických bodov pre niektoré politické strany.

Mimovládne organizácie ako Via Iuris, Otvorené súdnictvo, či Transparency International Slovensko sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku, napr. ohľadom vnímania dôveryhodnosti súdnictva verejnosťou. Robia k tomu rôzne rebríčky úspešnosti, či pracovitosti sudcov. Marcely Kosovej som sa opýtal, ako vníma ich význam pre spoločnosť, pre súdnictvo ako také.

Marcela Kosova: Ak MNO vyjdú z dát, ktoré zhromažďuje Ministerstvo Spravodlivosti a na základe neho spravia nekorektné, skreslené hodnotenia sudcov a keď na to poškodení sudcovia upozornia, tak čelia verejnému hejtu, tak niečo v poriadku nie je. A spolupráca s takto fungujúcimi mimovládkami bude ťažká.

Rozdelenie spoločnosti prebieha dnes aj napriek médiami. Sú to aj mimovládne organizácie, ktoré toto delenie na Hlavnoprúdové, alternatívne = konšpiračné, dezinformačné do spoločnosti pretláčajú a vyčítajú politikom, ústavným činiteľom, že tým, že poskytujú rozhovory tým alternatívnym, tak tieto legitimizujú a to sa v slušnej spoločnosti nerobí. Ako sa na takéto rozdeľovanie médií pozerá Marcela Kosová? Ako bude komunikovať s médiami? Bludy ohľadom justície už čítala v každom médiu, takže nedokáže deliť médiá na tie čo šíria len pravdu a tie, čo len konšpirujú, dezinformujú.

Zaujímal som sa o to, čo priniesla skutočnosť, že ústavný zákon z dielne Ministerstva Spravodlivosti, keď toto viedla Mária Kolíková, zadefinoval Súdnu Radu ako ústavný orgán sudcovskej legitimity.

Sudcovská rada Najvyššieho súdu (NS) SR spolu s predsedom súdu Jánom Šikutom podali spoločný návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi NS SR Jurajovi Klimentovi. Májové zasadnutie Súdnej Rady zaujalo stanovisko k incidentu na parkovisku Kancelárie Najvyššieho súdu na Panónskej ulici v Bratislave zo dňa 17. októbra 2023: „Fyzický útok sudcu – konkrétne chytenie za košeľu pod krkom vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti je vždy, za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na intenzitu respektíve závažnosť, porušením zásad etiky,“ Ide o také správanie, ktoré je v rozpore s povinnosťou sudcu rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva a o nevhodné správanie či vystupovanie.

Zaujímalo ma, či sa vo vzťahu ku kompetencii Súdnej Rady preverovať súdnu spôsobilosť sudcu takéto konanie posudzuje rovnako pri sudcovi kandidátovi a sudcovi v talári.

Jednou zo zákonných kompetencií Súdnej Rady je prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Aké sú predpoklady sudcovskej spôsobilosti? Ústava ich nedefinuje, pretože vtedajšia MSPr ich nedefinovanie považovala „za výraz dôvery v schopnosť súdnej rady aplikovať tieto ustanovenia samostatne a primerane, určovať ich význam na pozadí vlastnej vôle a skúsenosti“.

Marcela Kosová bola v čase schvaľovania súdnej mapy kritickým hlasom súdnej obce. Opýtal som sa, v čom tie výhrady sudcov spočívali. Najvýznamnejšou výhradou bolo, že to bola len reforma pre reformu, ktorá nebude žiadnym prínosom občana, pričom sa vyčerpá veľa prostriedkov z Plánu obnovy. Rušenie prvostupňových súdov nebolo založené na odborných argumentoch. Dialo sa politicky.

Súdna Rada je aj garantom dôveryhodnosti súdnictva. Ako chce dôveryhodnosť súdnictva zvýšiť Marcela Kosová vo funkcii predsedníčky Súdnej Rady? Za najdôležitejšie považuje počúvať sudcov. Roky neboli riešené ich problémy v rôznych kútoch Slovenska. Okrem toho by chcela vytvoriť priestor, aby sa do médií, verejnosti dostávali aj pozitívne informácie z fungovania justície.