Môj profil 
Predplatné
Súčasťou histórie ľudstva sú aj infekčné ochorenia, ktoré svojimi smrteľnými účinkami dokonca ovplyvňovali kolobeh dejín. Dôkazy o ich prítomnosti sa našli už na mumifikovaných telách egyptských faraónov.
Prvé pokusy predchádzať týmto ochoreniam, teda ovplyvniť imunitu ľudí, siahajú do starovekej Indie či Číny. Vtedajší lekári pozorovaním zistili, že ľudia, ktorí prežili napríklad pravé kiahne, získali odolnosť voči tejto chorobe. Začali teda na očkovanie používať tekutinu z pľuzgierov, ktoré sa objavili na koži ľudí nakazených miernou formou kiahní. Dôsledkom týchto praktík však boli početné smrteľné prípady.
Oveľa neskôr, v stredovekom Anglicku, si roľníci všimli jednu zákonitosť. Dojičky, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli odolné voči pravým kiahňam, smrteľným pre človeka. Tieto poznatky priviedli britského vidieckeho lekára Edwarda Jennera (1749 – 1823) k tomu, aby v máji 1796 uskutočnil nebezpečný vedecký experiment. Osemročnému chlapcovi najprv naočkoval kravské kiahne a o šesť týždňov vniesol do jeho organizmu vírus pravých kiahní. Chlapec sa pravými kiahňami nenakazil.
Tento postup, pomenovaný “vakcinácia” čiže očkovanie, vyplývajúce zo slova “vacca” (po latinsky krava), potvrdil možnosť vytvorenia umelej imunity. Čoskoro sa táto metóda rozšírila po celej Európe a dostala sa aj do Spojených štátov amerických (USA).
Vedecký základ pre masové využitie očkovania položil v druhej polovici 19. storočia francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur (1822 – 1895). Pri obsiahlejšom výskume kvasenia dospel Pasteur okrem iného aj k záveru, že choroby všetkých živých organizmov spôsobujú mikróby a baktérie. Dokázal, že imunitu voči nim možno získať zaočkovaním postihnutého oslabeným pôvodcom choroby.
V roku 1881 na jednom gazdovstve južne od Paríža vo Francúzsku uskutočnil slávny pokus so sneťou slezinnou. Všetky ovce, ktoré zaočkoval oslabeným vírusom sneti slezinnej, prežili.
Po tomto úspešnom experimente v roku 1884 začal Pasteur pracovať na vakcíne proti besnote. V júli 1885 k nemu priviedli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu a chlapec neochorel. Odvtedy sa začala história vývoja vakcín proti rôznym najnebezpečnejším infekčným chorobám.
Od úspešného Jennerovho očkovania sa vakcinácia stala dôležitým nástrojom v boji proti mnohým život ohrozujúcim infekčným ochoreniam, na ktoré umierali státisíce ľudí.
Zdokonaľovanie očkovacích látok, objavy nových, postavilo očkovanie na popredné miesto v prevencii. Boli vytvorené a úspešne použité vakcíny proti moru, cholere, brušnému týfusu, záškrtu, tetanu, žltačke. Svet sa zbavil aj moru, čiernych kiahní, sneti slezinnej a ďalších nebezpečných infekcií.
Vďaka očkovaniu mohla napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization – WHO) v roku 1979 vyhlásiť, že sa podarilo vyhubiť variolu (kiahne) vo svete.
Veľké množstvo detí sa zachránilo aj vďaka vytvoreniu vakcíny proti detskej obrne. V 70. až 80. rokoch 20. storočia sa začalo úspešne používať očkovanie aj proti chrípke a hepatitíde B. V súčasnosti sa napríklad intenzívne hľadá vakcína proti vírusu HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS.
.JPG)
.jpg)
