Môj profil 
Predplatné
SR je parlamentnou demokraciou a ja ako kandidát zdieľam názor, že to netreba meniť. Hlava štátu by nemala mať nové kompetencie. Tie súčasné sú dostatočné. Pre mňa je prvoradé, aby sa do prezidentského úradu dostal slobodný človek, ktorý má názor, ktorý svoje kompetencie využíva, a nie zneužíva. Napríklad sme boli svedkami, že poslanci legitímne zvolili pána Čentéša, a pán prezident ho nevymenoval, čím neakceptoval legitímne rozhodnutie poslancov NR SR. To je nebezpečný precedens. Ja by som pána Čentéša vymenoval.
-Spomenuli ste jednu z kompetencií vymenovávanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie? Vymenovali by ste všetkých, ktorých by vám NR SR či vláda navrhla alebo by ste pristupovali ku každej nominácii individuálne?-
Treba to rozdeliť. Keď NR SR podľa ústavy a zákonov prijme legitímne rozhodnutie, podľa mňa by prezident nemal mať na výber. Mal by tú nomináciu akceptovať a rešpektovať. Ale keď je to napríklad vymenovanie sudcov, tak to je iná vec, tam už by sa mal prezident rozhodnúť autonómne, ako uzná za dobré.
-Prezident je najvyšší ústavný činiteľ v SR. Ako by mala vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom?-
Nie som zástancom premiérovho názoru, že to musí byť trojica, ktorá vo všetkom musí spolupracovať a musí súhlasiť. Rovnako nezdieľam ani názor, že to má byť protiváha. Prezident podľa mňa má byť osobnosťou, autoritou. A keď dostane hlasy od voličov, jeho silný mandát spočíva v tom, že zaujme jednoznačné stanovisko na základe morálky, na základe toho, že nie je spojený so žiadnou finančnou skupinou. Nemôže byť akoby člen štátostrany.
-Povedzte nejaký konkrétny príklad spolupráce prezidenta s vládou či parlamentom.-
Prezident musí vedieť komunikovať, ale nemusí byť lojálny ku všetkým rozhodnutiam. Treba aj tu ale rozlišovať. V prípade NR SR je možnosť podpisovať alebo vetovať zákony, podľa toho, či s nimi súhlasí alebo nie. Čo sa týka spolupráce s vládou, prezident nemusí plne súhlasiť s rozhodnutiami vlády či s premiérom.
-Prezident má možnosť tiež vystupovať v parlamente so správou o stave republiky aj zúčastňovať sa na rokovaní vlády. Túto právomoc by ste využívali?-
Samozrejme, a nie iba raz. Súčasný prezident nechodí do Národnej rady SR, lebo nechce kritizovať súčasnú vládu. Ale prezident musí o stave republiky predniesť svoj prejav v NR SR. A ten prejav musí byť kritický, nie lojálny, ak má prezident svoj názor. A okrem možnosti vystúpiť v parlamente by som využil aj možnosť zúčastniť sa na rokovaní vlády, napríklad keby rokovala o chúlostivých veciach alebo o závažných otázkach.
-Ako by ste sa v prípade zvolenia podieľali na formovaní zahraničnej politiky SR?-
Určite nie ako súčasný prezident. Ten nemá názor na nič. Nestačí chodiť na futbalové, hokejové zápasy. Prezident by mal mať jasný názor na to, čo sa deje okolo nás, napríklad by sa mal vyjadriť aj k súčasnému stavu na Ukrajine. Pre prezidenta by malo byť prvoradé, aby mal vynikajúce vzťahy s V4 a potom s ďalšími štátmi, s ktorými štvorka spolupracuje. V rámci EÚ treba také kontakty, ktoré sú potrebné aj pre riešenie našich problémov. Prezident musí mať dobré vzťahy, musí mať jasný postoj voči EÚ a ostatným veľkým hráčom a tiež k otázkam ľudských práv. Prezidentský úrad nemôže fungovať ako cestovná kancelária.
-Mali by ste ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ?-
Áno, ale to neznamená, že by som tam chcel ísť. Treba mať na zreteli, že sme parlamentná demokracia. Máme tradíciu, že na niektorých fórach reprezentuje Slovensko premiér. Tam by som to nemenil. Ale mohla by byť dohoda, že ak niekde môže byť prezident úspešnejší, tak prečo by sme tam neurobili zmenu, že aj prezident by SR zastupoval?
-Kde konkrétne?-
Ak mám vybrať nejakú oblasť, tak napríklad oblasť ľudských práv.
-Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácii NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách prípadne ju rozširovať či obmedzovať?-
Slovensko potrebuje na poste hlavy štátu štátnika. My sme členmi EÚ a NATO. Z toho vyplývajú aj nejaké povinnosti. Keď treba ísť do misií, tak treba dodržiavať pravidlá hry a nemenil by som to. Takže, kde už sme to sľúbili, tak to treba dodržať a tam, kde ide o nové misie, treba rokovať.
-Ste historicky prvý maďarský kandidát na prezidenta. Béla Bugár tvrdí, že Vaša kandidatúra pomáha kandidátovi Smeru Ficovi, lebo Slováci v prípade, že budete v druhom kole, budú voliť Slováka a nie Maďara. Tak ako to je? Pomáhate Smeru vyhrať prezidentské voľby alebo skutočne veríte, že pôjdete do druhého kola a máte šancu poraziť slovenského kandidáta?-
Moja kandidatúra nie je o tom, že idem proti niekomu, ale v prospech niečoho. To, že prvýkrát ide občan SR maďarskej národnosti do tohto súboja, je výsledok procesu. SMK prišla s návrhom nasadiť vlastného kandidáta po regionálnych voľbách, ktoré sme vynikajúco zvládli. Podpora je jasná. Navyše, rozhodli sme sa aj po tom, čo premiér pred druhým kolom regionálnych volieb v Trnave povedal, že sa nesmie stať, aby sa šéfom VÚC-ky v Trnave stal Maďar. To bola posledná kvapka.
-Takže chcete vlastne premiérovi ukázať, že máte šancu zamiešať karty?-
Aj to chceme. A v žiadnom prípade nepomáhame premiérovi, aby sa stal prezidentom.
-Prezident SR by nemal byť zástupcom len národnostnej menšiny, ale všetkých ľudí…-
Áno a jasne som povedal, že chcem byť kandidátom všetkých. Ale viem, aká je realita. Viem, že v súčasnosti ešte nie je spoločnosť zrelá na to, aby bol prezident maďarskej národnosti. Ale táto nominácia je o tom, že nie sme druhoradí občania SR. A do súboja idem ako občan, ktorý je tu doma rovnako, ako väčšina. Nemám podporu len od Maďarov a menšín, ale aj od Slovákov. Táto nominácia je o tom, že sa zviditeľňujeme ako národnosti. Chcem poukázať na to, že menšiny sú v prospech, a nie v neprospech krajiny. Ja spájam, nerozdeľujem.
-Takže Vaša kandidatúra nie je o úsilí zvíťaziť v prezidentských voľbách a stať sa hlavou štátu?-
Mojím snom je zvíťaziť, ale som realista a viem, že nepatrím k favoritom. Ale chcem mať čo najlepší výsledok. Lebo o päť rokov už môže nastať doba, že budú základy a na môjho nasledovníka, ktorým môže byť Rusín, Poliak, Nemec, Róm, sa už nebudú pozerať tak, že čo si to dovoľuje ísť do tohto súboja. V niektorých hlavách je taká tma… Myslia si, že menšiny chcú zle. To nie je pravda. Moja nominácia je o tom, aby sme začali dialóg medzi menšinami a väčšinou. A aby sme boli vnímaní ako súčasť tohto štátu. Veď ja som sa tu narodil, aj moji rodičia a starí rodičia.
-Prečo by mal Slovák voliť kandidáta z maďarskej strany, ktorej niektorí predstavitelia neraz nazvali Slovensko Felvidék, otvárala tému Benešových dekrétov a ktorá sa netají dobrými vzťahmi s maďarskou vládou Viktora Orbána?-
Som kandidátom stranícko-občianskym. SMK má dobré vzťahy nielen so stranou Viktora Orbána, ale so všetkými stranami, ktoré sú v EPP. Som predsedom Csemadoku a myslím si, že ten kultúrny odkaz je silnejší, ako politický, ktorý sa občas zneužíva.
-Ak by ste boli prezidentom SR, otvárali by ste napríklad otázky ako autonómia či Benešove dekréty, ktoré otvárala SMK?-
Kandidát je kandidát. Ak by bol zvolený, musel by byť nadstranícky. Ak by som bol zvolený, zostal by som radovým členom Csemadoku, lebo je to kultúrna organizácia. Predsedom by som už nemohol byť.
-To je v poriadku, ale otvárali by ste spomínané témy?-
Tieto témy nemôžu byť tabu. Som zástancom otvoreného dialógu. Ako hlava štátu by som o týchto veciach hovoril otvorene a úprimne. Ale nie som politik, ktorý má silové riešenia, som tolerantný a som za dialóg. A riešenie musí byť v prospech aj väčšiny, aj menšiny.
-Kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?-
Samozrejme, do Českej republiky. Je to dobrá tradícia, veď sme žili v jednom štáte.
.JPG)
.jpg)
