Bratislava 26. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Odobril tak zmeny v justícii, ktoré majú priniesť výber nových sudcov cez krajské hromadné výberové konania, hodnotenie sudcovskej práce profesionálnymi hodnotiacimi komisiami a efektívnejšie trestanie ich previnení. Balík zmien v sudcovských zákonoch 10. mája schválili 106 hlasmi poslanci Národnej rady SR

Novelu zákona o sudcoch a prísediacich a ďalších sudcovských kódexov pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Cieľom tejto sudcovskej reformy je ďalšie zefektívňovanie justície a zlepšenie prístupu k spravodlivosti od júla 2017. Ministerka sa snaží spružniť príchod nových sudcov na súdy predĺžený sudcovskými previerkami. Okresné súdy si nebudú vyberať sudcov samy, zavádza sa ich hromadný výber na krajovom princípe.

Minimálne raz ročne sa v jeden deň vo všetkých ôsmich krajoch súčasne uskutočnia hromadné výberové konania. Ich výsledkom bude zoznam kandidátov na sudcov, ktorí následne prejdú previerkami a prípravným vzdelávaním. Hneď ako sa v kraji uvoľní alebo vytvorí sudcovské miesto na niektorom z okresných súdov, Súdna rada naň pridelí kandidáta s najvyšším počtom bodov v zozname a predloží ho prezidentovi na vymenovanie.

Kandidát nebude môcť odmietnuť prácu na menej atraktívnom súde, inak by zo zoznamu vypadol. Na danom súde musí odpracovať päť rokov, kým bude môcť požiadať o preloženie. Od hromadného výberu si Žitňanská sľubuje, že prinúti zainteresovaných viac plánovať, systémovo pracovať a predvídať, koľko nových sudcov bude treba. Očakáva aj zvýšenie záujmu o sudcovskú profesiu.

Samotný spôsob výberu sudcov ostane nezmenený, rovnako aj jeho otvorenosť, transparentnosť a verejná kontrola. Okrem doteraz zverejňovaných dokumentov by mali byť na webe ministerstva zverejňované v budúcnosti aj databázy kandidátov. Prvé hromadné výberové konanie vyhlási predseda Súdnej rady SR do 30. septembra 2017 tak, aby sa uskutočnilo do 30. novembra 2017. Na súdy by sa tak po novom vybratí sudcovia mohli začať prideľovať v priebehu roka 2018.

Zmeny v kvalitatívnom hodnotení sudcov majú odstrániť súčasný stav, keď sa sudcovia hodnotia navzájom v päťročných intervaloch popri svojej práci. Žitňanská navrhuje profesionalizáciu hodnotenia. Zabezpečovať ho majú trojčlenné krajské hodnotiace komisie pozostávajúce zo sudcov, ktorí sa budú venovať iba tejto činnosti. Ich členmi môžu byť aj emeritní sudcovia.

Hodnotiaca komisia, ktorej prví členovia majú byť Súdnou radou zvolení do 31. októbra 2017, bude vždy hodnotiť sudcov z iného kraja, skončiť by tak mal stav, keď kolega hodnotí svojho kolegu v rámci toho istého súdu. Hodnotenia sudcov sa navyše majú od januára 2018 zverejňovať. Opakované negatívne hodnotenie sudcu ostane aj naďalej závažným disciplinárnym previnením. Trojnásobné po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie môže pre sudcu znamenať koniec sudcovskej kariéry.

Pri zmenách v disciplinárnych konaniach sudcov je cieľom najmä to, aby netrvali tak dlho ako v súčasnosti a aby existovali nástroje voči prieťahom, ktoré v nich vznikajú, deklarovalo ministerstvo. Zefektívnenie trestania sudcovských previnení sa má dosiahnuť jednoznačným určením orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Tým bude po novom Súdna rada.

Novela tiež ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie so súdmi pre orgány verejnej moci a advokátov.

Prezident vrátil parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva

Prezident SR Andrej Kiska vrátil Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. V prípade nadobudnutia účinnosti schválenej novely by podľa prezidenta totiž hrozilo, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov. To je podľa neho v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou. TASR o tom informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Prezident považuje takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho volebného práva i pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby zákonodarný orgán pri opätovnom prerokovaní vypustil príslušné ustanovenie zo schváleného zákona.

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú 11. mája schválil parlament, počíta s tým, že doplňujúce voľby primátorov, starostov a obecných poslancov v aktuálnom volebnom období sa budú môcť vyhlásiť najneskôr do 31. októbra 2017. „Novela rieši kolíziu starých a nových volebných zákonov,“ uviedol jeden z predkladateľov Tibor Bernaťák (SNS). Právnu normu navrhol spolu s Martinom Glváčom, Dušanom Jarjabkom, Tiborom Glendom (všetci Smer-SD) a Bélom Bugárom (Most-Híd).

Ak by takáto novela zákona nebola prijatá, posledné doplňujúce voľby by sa podľa Bernaťáka mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.