Môj profil 
Predplatné
Ako ďalej Koziak povedal, veľa bude závisieť od vývoja v samotnom Smere-SD a jeho prípadnom rozdelení po odchode Petra Pellegriniho, ktorý chce vymeniť Roberta Fica na čele strany.
Podľa májového prieskumu preferencií agentúry Focus pre TV Markíza vládne OĽaNO dosiahlo podporu 22,9 percenta a opozičný Smer-SD skončil tesne druhý, a to so ziskom 21,6 percenta voličov. „Ťažko povedať, či dôjde k rozštiepeniu Smeru-SD, aj keď sa to javí ako pravdepodobná alternatíva. Pre slovenskú politickú scénu by to znamenalo ďalšiu etapu vo vývoji straníckeho systému,“ zhodnotil politológ. Podľa neho záleží na to, či k posunom v Smere dôjde k mierovým spôsobom alebo sa štiepenie udeje „búrlivou cestou“. „Môže dôjsť k posilneniu vládnych strán, ak sa začne v Smere-SD prepierať špinavá bielizeň na verejnosti. Začnú sa vyplavovať veci, o ktorých sa len tušilo, alebo netušilo vôbec. Môže to byť teda voda na mlyn vládnej koalície,“ poznamenal Koziak.
Ako ďalej pokračoval, rozdelením Smeru-SD by sa zrejme oslabil dominantný kritik vládnej koalície. Bude tiež záležať na tom, ako sa uchytí Pellegriniho strana a či dokáže zlákať k sebe aj nespokojných voličov koalície. „Parlamentná a vládna politika je niečo iné ako stranícka politika. Pellegrini vôbec nemá skúsenosť s vedením politickej strany. Bude dôležité, či dokáže okolo seba nabaliť dôveryhodné tváre a osvedčiť svoju stranícku existenciu. To bude vážny moment. Ak by sa ukázala Pellegriniho strana životaschopne, tak potom môže byť hrozbou aj pre vládne strany,“ mienil Koziak.
Politológ pripustil, že by sa mohol zvýšiť potenciál druhej opozičnej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), ktorá v prieskume Focusu dosiahla podporu takmer desať percent opýtaných. Kotlebovci by oslabením Smeru-SD mohli získať status najsilnejšej opozičnej strany. „Všetko bude závisieť od podoby prípadného rozchodu Smeru-SD,“ povedal politológ.
Prieskum Focusu zásadnejšie zmeny v náladách ľudí nezaznamenal, pokiaľ ide o pomer síl medzi vládnymi a opozičnými stranami. „Občania od vlády teraz očakávajú, aby čo najlepšie zvládla mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou. Nie je čas na plnenie predvolebných sľubov, preto aj preferencie ako keby kopírovali volebný výsledok,“ povedal Koziak. Podľa neho sa situácia bude postupne meniť, pretože vládne strany prišli s jednoznačne definovanou agendou. „Vyšetrovanie korupčných káuz a všetkých predvolebných sľubov je spojené s veľkými očakávaniami. Vláda bude mať čo robiť, aby ich naplnila a udržala preferencie,“ mienil Koziak.
Podľa zistení Focusu sa posilnila strana Sloboda a Solidarita (SaS). Vo februárových parlamentných SaS volilo 6,22 percent voličov, teraz by jej podľa prieskumu dalo hlas osem percent opýtaných. Hnutie Sme rodina malo vo voľbách 8,24 percenta a teraz prieskum ukázal jeho podporu s 11,2 percentami. Naopak, strana Andreja Kisku Za ľudí vo voľbách získala 5,77 percenta, aktuálne jej Focus nameral 4,3 percenta a do parlamentu by sa tak nedostala. Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 6,5 percenta by však prah poslaneckej snemovne prekročilo.
Politológ tvrdí, že strany Za ľudí, SaS a PS bojujú o toho istého, respektíve podobného voliča. „V tejto časti politického spektra je pretlak. Najviac v tomto zápase boduje predseda SaS Richard Sulík, lebo ho v koalícii vidieť a počuť. V prípade kiskovcov je dôvod poklesu jednoznačný. Nie je jasné, kto je predsedom strany a ako bude ďalej fungovať. Strana s neurčitým predsedom je pre voliča ťažko čitateľná,“ uzavrel politológ.
Agentúra Focus prieskum verejnej mienky uskutočnila v dňoch 14. až 21. mája na vzorke 1 011 respondentov pre televíziu Markíza.
