Ak bude znovu kandidovať Kiska, jeho súperom za stranu Smer by mal byť eurokomisár Maroš Šefčovič. V tom prípade to opäť budú voľby v ktorých sa bude voliť proti Smeru. Ak koalícia postaví nejakého spoločného zmierlivého kandidáta z regionálnej politiky, ktorý bude hodnotovo podobný ako Kiska a ktorého jedinou devízou bude „slušnosť“, môže sa nezaujímavá voľba medzi dvoma „eurohujermi“ dokonca otočiť a bude sa voliť proti Kiskovi.
Ak však do volieb nastúpi reálny pronárodný, prokresťanský kandidát akým by bol napríklad Harabin, tak zrazu vo voľbách pôjde o všetko a budeme svedkami javu, kde sa spoja všetky štandardné politické strany, média a umelci, proti takémuto kandidátovi.
Čo len potvrdí, že takýto kandidát ohrozuje súčasný oligarchicko-korporátny systém, založený na volení štandardných strán, ktoré sa po voľbách vyskladajú do akejkoľvek koalície.
V prípade súboja Kiska-Harabin by tak došlo k rovnakej polarizácii spoločnosti ako sme videli v Čechách. Na jednej strane pronárodný kandidát, vystupujúci za čo najlepšie vzťahy s Ruskom, za kresťanské hodnoty, proti zvrátenej gender ideológii a proti prijímaniu imigrantov z cudzích kultúr, na druhej strane kandidát médií prezentujúci presný opak týchto hodnôt, ktorého najdôležitejšou úlohou je odovzdať čo najviac suverenity do Bruselu a vychádzať v ústrety požiadavkám nadnárodných korporácií ktoré nastoľujú cez svoje mimovládne agentúry.
Na jeseň teda uvidíme, kto bude naozaj kandidovať. No ak oznámia kandidatúru Kiska aj Harabin je pravdepodobné, že zažijeme podobné vypäté prezidentské voľby ako boli tie české.