V ostatných rokoch je jasne vidieť stúpajúcu krivku arogancie niektorých redaktorov pracujúcich v mienkotvorných elektronických i tlačených médiách. Občania Slovenska sú často svedkami vzájomnej neúcty medzi redaktormi a politikmi, nízkej úrovne profesionality i komunikačných schopnosti a čo je horšie, nestrannosť v médiách sa prepracovala na najnižšiu úroveň od roku 1990. Je akýmsi zaužívaným postupom pravidelný prechod novinárov z elektronických médií do politiky na základe predchádzajúcej podprahovej spolupráce s konkrétnymi politickými stranami. Prípady sú evidentné a občania Slovenska to vidia. Nadpráca novinárov im pre budúcnosť chystá dobre platené pozície poslancov, asistentov, členov dozorných rád a pod. Z hľadiska objektívneho posúdenia nedávneho tvrdého výroku predsedu vlády SR o novinárskych prostitútkach, konštatujeme, že bol k pravde veľmi blízko. Stačí sledovať tlačové besedy s ministrami či poslancami vládnej koalície a dopredu je jasné, ktorí novinári si už dnes pripravujú voliteľné pozície na kandidátnych listinách niektorých politických strán pre najbližšie parlamentné voľby.

Tlačové konferencie a besedy sa zvrhli na hádky novinárov s politikmi. Etika žurnalistiky sa dostala hlboko pod bod mrazu. Slovenská asociácia novinárov nechce obhajovať predsedu vlády, jeho výrok nebol ničím novým. Súčasný americký novinár a dlhoročný reportér televízie CBS Bernard Goldberg v knihe „Ako novinári manipulujú“ nazval prostitútkou žurnalistiku, ktorá sa spreneverila službe občanom i poslaniu informovať objektívne. Novinárov označil za uzavretú spoločnosť, ktorá hlava-nehlava kritizuje iných, ale ostentatívne odmieta kritiku vlastnej práce. Nedávna diskusná relácia Sobotné dialógy, vysielaná 26. novembra 2016 v Slovenskom rozhlase, v plnej nahote obnažila súčasný „spôsob“ vedenia diskusie. Zastupujúci šéfredaktor sa okrem unikátnej arogancie oháňal aj tvrdením, že zastupuje koncesionárov Slovenska.

Taký mandát od nikoho nedostal. Koho vlastne zastupoval pán Dobšinský? Na odpoveď si slovenská verejnosť môže počkať do najbližších volieb. Diváci, ktorí sledujú diskusné relácie v CNN, BBC, ORF alebo Otázky Václava Moravca v Českej televízii sa s ničím podobným ešte nestretli. A tu je aj podstata problému. Títo submisívni sluhovia jednej politickej strany, ktorí poúčajú iných o etike a morálke, sa sami dopúšťajú manipulácie, správajú sa ako detašovaný tlačový orgán politickej strany. Redaktor spravodajstva i publicistiky môže mať v súkromí akýkoľvek politický názor, ale nemôže ho prezentovať v komunikácii s respondentom vo verejnoprávnom médiu očividne politicky zaujato a navyše s agresívnym štýlom. Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika z verejne známych dôvodov do dnešných dní kryje skompromitovaného šéfa spravodajstva Lukáša Dika za jeho dôvernú komunikáciu s poslancom za stranu OĽaNO-NOVA Gáborom Grendelom. Podľa ich vzájomnej komunikácie dochádzalo k hrubému manipulovaniu vysielania verejnej služby. Všetci dobre vieme, že  príchodom Václava Miku prišla rádiotelevíziu  „zachraňovať“ nezištná výpomoc z Markízy aj so svojím videním sveta, svojimi profesijnými a ľudskými väzbami. Neschopnosť odstrihnúť sa od týchto väzieb, ponížene služobníčkovanie opozičným politikom, ba dokonca participácia na porušovaní zákona sú veci,ktoré nositeľa takýchto „kvalít“ definitívne deklasujú z postu, ktorý zastáva. Koncentrovaná vulgarita v komunikácii a obmedzená slovná zásoba sú len bonusom navrch, ktoré svedčia o tom, že Lukáš Diko nemá na poste šéfa spravodajstva zotrvávať ani minútu.

V tejto súvislosti jeho dočasné vzdanie sa funkcie, dokiaľ konanie nepreverí komisia, je možné vnímať skôr len ako taktický ústupok a vyčkávanie na vývin situácie. Komisia v tejto súvislosti však musí, ak nemá stratiť akúkoľvek vážnosť, odmietnuť hrať úlohu figového listu a rozhodnúť rigorózne. Je zaujímavé, že pán generálny riaditeľ Mika neváhal za vyslovenie súkromného názoru na sociálnej sieti okamžite vyhodiť moderátorku Kristínu Kormúthovú. Tak isto sa nerozpakoval vyhodiť moderátorku Natáliu Žembovú za vystúpenie v spote na obhajobu prirodzenej rodiny. Alebo, má vôbec nejaký význam pripomínať zásadu hierarchie spravodajských informácií, keď sa vo večerných správach STV pred americkými prezidentskými voľbami objaví reportáž, v ktorej spievajú Pussy Riot nevkusnú odrhovačku „Vagína je väčšia ako Trump!?“ Tak isto je nemysliteľné aby hlavná spravodajská relácia RTVS venovala celý vysielací čas iba voľbe amerického prezidenta a z USA informovali až dve slovenské redaktorky. To si nedovolí ani ZDF !

Istí ľudia, ktorých ktosi pasoval za mienkotvorné osobnosti v novinárskej obci, sa na Slovensku už dlhé roky oháňajú etikou žurnalistiky. Poučovali a ešte stále poučujú, čo a ako sa má, prípadne nemá v mediálnej oblasti robiť. V situáciách, keď niektorí redaktori sú verejne skompromitovaní, tzv. ochrancovia etiky mlčia. Prečo je to tak ? Všetci, ktorí do toho vidíme, po rokoch skúseností presne vieme, že za tým všetkým stoja neprajníci vzniku Slovenskej republiky.

Takýto stav pretrváva už od roku 1990. Pokiaľ v iných západných mienkotvorných médiách, najmä elektronických, pôsobia na kľúčových postoch v spravodajstve zväčša skúsení žurnalisti stredného veku, u nás sa uprednostňujú mladí, čo sotva absolvovali školenie kdesi vo Veľkej Británii alebo v USA. Školenie nemusí byť na prekážku, ale je zlé, ak chýba prirodzený profesionálny vývoj, vedomie zodpovednosti ako aj prirodzená spätosť s krajinou kde sa narodili.

Slovenská asociácia novinárov očakáva nápravu stavu najmä vo verejnej službe, ktorou je Rozhlas a televízia Slovenska. Chceme, aby náš list nebol chápaný ako akási nadpráca niektorej vládnucej politickej strane, ale ako poukázanie na nezdravý vývoj v novinárskej obci i celej spoločnosti. My novinári, ktorí sme od samého začiatku stáli pri vzniku Slovenskej republiky, s nemým úžasom dnes sledujeme tých, ktorí tento štát nechceli a pre svoju „prácu“ dostávajú aj adekvátny vyjadrovací priestor. Do dnešných dní proti nemu sofistikovane bojujú, cielene podkopávajú základy štátnosti a do spoločnosti vnášajú nevraživosť a intoleranciu. Sme nespokojní aj s vytesňovaním iných názorových skupín, najmä vo vysielaní verejnej služby.

My, proslovenskí novinári, členovia Slovenskej asociácie novinárov, ktorí to s našou krajinou mysleli vždy úprimne, dnes nedostávame takmer žiadny priestor na vyslovenie svojich názorov, postrehov i upozornení na nezdravé a pre občanov Slovenska škodlivé smerovanie šírené najmä verejnou službou RTVS. Od oslovených orgánov Slovenskej republiky očakávame nápravu.

Štefan Dlugolinský, predseda  Slovenskej asociácie novinárov