Predáme napokon celé Slovensko za 100 miliónov dolárov?

Odoberajte nás cez

0

11. januára 2022

Bratislava 11. januára 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

V priebehu Vianoc, najkrajších sviatkov roka, rýchlym tempom prebehlo pripomienkové konanie k návrhu dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi slovenskou vládou a vládou Spojených štátov. Teda ľudskou rečou povedané, k zmluve o zriadení vojenských základní USA na našom území. Pripomienkovanie sa skončilo už v druhý pracovný deň roka, 4. januára a zdá sa, že niektoré rezorty, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti, pripomienky ani nestihli vzniesť. Alebo ich vôbec nemajú? Ani si ich nepripravili? Mali vôbec čas si dohodu prečítať? Nebolo aj náhlenie sa príčinou, že sa hneď v druhý pracovný deň nového roka zdvihla vlna odporu?

Dohoda má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné zariadenia a priestory na celom Slovensku bez toho, aby platili nájomné. Záberom na celé Slovensko – a to nie je len názor bývalého predsedu vlády Jána Čarnogurského – by „prekonala“ aj slovensko-nemeckú dohodu, ktorú Tisovi vnútil Hitler. Tento typ zmluvy znamená stratu suverenity nad vlastným územím. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Na slovenské pomery dosť búrlivú diskusiu k dohode odštartovalo zásadné stanovisko, ktoré oznámil generálny prokurátor Maroš Žilinka: Generálna prokuratúra ju odmieta ako celok. Zdôvodnil to tým, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnila pri tomto návrhu 35 zásadných pripomienok. Je to rovná polovica z celkového počtu 70 pripomienok.

Zvuk: Žilinka

Prokurátor Žilinka hovorí o nevyváženosti zmluvy a upozorňuje aj na ďalšie body dohody, ktoré vytvárajú právne problémy alebo ktoré príslušníkov USA neprimerane zvýhodňujú na úkor občanov Slovenska. „Návrh dohody v predloženom znení má prvky, ktoré majú potenciál ohroziť zvrchovanosť Slovenskej republiky, ako aj ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb na území a v jurisdikcii Slovenska, a sú potenciálne v rozpore s Ústavou SR,“ pripomenul. „Preto by bolo žiaduce, aby vláda alebo prezidentka po skončení medzirezortného pripomienkového konania využili svoje ústavné oprávnenia a podrobili návrh bilaterálnej dohody ústavnému prieskumu,“ zdôraznil Žilinka, čím akoby vypustil gina z fľaše.

Predkladatelia zmluvy – naďovci a korčokovci na čele s predsedom vlády – sú, samozrejme, presvedčení o užitočnosti zmluvy. Ako si všimol nielen Eduard Chmelár, stanoviská predsedu vlády Hegera a veľvyslankyne USA na Slovensku Bridget Brink sú veľmi podobné. „Ak premiér Slovenskej republiky nazýva čisté fakty, ktoré si môže prečítať každé dieťa, za konšpirácie a preberá zavádzajúcu propagandistickú rétoriku Spojených štátov, ak v jeho argumentácii necítite ani štipku nášho štátneho záujmu, koho zastupuje?“ – pýta sa Chmelár.

Stanovisko k postoju Eduarda Hegera vyjadril aj predsedu Smeru Robert Fico. Počas jeho vlády v roku 2019, keď sa pripravovala slovensko-americká dohoda, boli rokovania o nej zastavené. Podľa Andreja Danka ide o tú istú zmluvu, len s kozmetickými úpravami aj teraz.

Zvuk: Fico

Na druhej strane mladý podpredseda Zaľudí Juraj Šeliga je presvedčený, že vojenská dohoda medzi Slovenskom a Amerikou prispeje „k väčšej bezpečnosti krajiny“ a „Slovensko si musí vybrať, či chce USA ako spojenca, alebo chce zostať zaseknuté niekde v medzipriestore.“

Zvuk: Šeliga 1

Debaty súvisiace so zmluvou Šeliga očakával, tému podľa neho využívajú najmä tí, ktorí radi klamú. Ale Šeliga má problém aj s tým, že generálny prokurátor Žilinka sa zúčastní na oslavách 300. výročie vzniku prokuratúry v Rusku. Podľa neho by do Ruska cestovať nemal – kvôli gulagom, v ktorých po vojne zahynulo aj viac ako 7000 ľudí z Česko-Slovenska.

Šeliga priamo spochybnil stanovisko Ľuboša Blahu, ktorý vo svojich internetových príspevkoch nazýva pripravovanú dohodu „judášskou zmluvou, ktorá likviduje našu národnú suverenitu“. Dokonca žiada generálnu prokuratúru, aby prešetrila prepojenia súčasných vládnych predstaviteľov Slovenska s USA a podal na Šeligu trestné oznámenie za hanobenie ruského národa.

Vráťme sa však k slovensko-americkej zmluve.

Šeligova stranícka šéfka a odborníčka na investície Remišová  Žilinkovi odkázala, aby nerobil politiku. Žilinkovu iniciatívu jej však objasnil bývalý stranícky kolega, dnes podpredseda parlamentu za obyčajných Gábor Grendel: „Presne na toto slúži medzirezortné pripomienkové konanie. Pomenovať výhrady a následne ich prerokovať s dotknutým ministerstvom, teda v tomto prípade s ministerstvom obrany.“ Aj on sa však posťažoval na „festival konšpiračných nezmyslov,“ ktorý Žilinkove výhrady spustili.

Ide o najmä problematickosť stíhania prípadných trestných činov amerických vojakov, ktoré nie sú ničím výnimočné. Ako napísala Gazeta wyborcza, opitý americký vojak z jednotky vyslanej do Poľska udrel do tváre gdanskú policajtku, jej kolegovi zlomil ruku a ďalšiemu nos. Incident v prístavnom meste Gdaňsk sa stal pred Silvestrom. A čo, ak sa takéto veci prihodia na území Slovenska? Vyjadril aj k tomu aj Juraj Šeliga.

Zvuk: Šeliga 2

Eduard Chmelár však v tejto súvislosti pripomenul príklad zabitia desiatich civilistov, z toho siedmich detí v afganskom Kábule v auguste minulého roka. „Vojenský súd USA skonštatoval, že za to nikto nenesie vinu. Ale aj na zabitie vyše 60 civilistov dronom v sýrskom meste Baghúz v marci 2019, za ktoré americká armáda taktiež odmietla prevziať zodpovednosť. Spojené štáty sa usilujú pre svojich vojakov vytvoriť právny stav, že môžu beztrestne zabíjať kdekoľvek na svete, ak majú správne vyplnené formuláre. Ich motivácia je pochopiteľná. Ale prečo im to dovoľujeme my?“ – pýta sa Chmelár.

Chmelár patrí medzi najväčších kritikov tejto zmluvy. Bol iniciátorom jednej z hromadných pripomienok proti návrhu zmluvy občianskym združením „Zjednotení za mier“, ktorú za pár hodín podpísalo vyše 20-tisíc ľudí. „Najdôležitejším cieľom je odmietnuť návrh vojenskej dohody s USA v celom rozsahu, a to pre zjavný rozpor s Ústavou a so štátnymi záujmami Slovenskej republiky,“ hovorí Chmelár.

Zvuk: Chmelár

Chmelár sa zúčastnil na – podľa neho – šokujúcom rokovaní na ministerstve obrany k hromadnej pripomienke. Napísal, že ho neprekvapil výsledok rokovania, ale spôsob, akým k nemu pristupovala vládna strana. Jeho delegáciu vyzvala vojenská polícia odovzdať všetky nahrávacie zariadenia, vrátane fotoaparátov, telefónov, diktafónov a notebookov. „Aký je dôvod, aby sa v demokratickom štáte konalo rozporové konanie k prijímanej legislatíve v utajenom režime?“ pýta sa Chmelár a pokračuje: „Atmosféra na rokovaní bola veľmi napätá až nepríjemná. Bezpečnostnú agendu štátu ovláda proamerická sekta politických extrémistov, ktorí nemajú úctu k našej vlasti.“ Doslova uviedol: „Všetci – či už je to minister obrany Naď, jeho štátny tajomník Majer, jeho poradca Breiner, jeho riaditeľka kancelárie Masáriková, predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Krúpa – všetci pochádzajú z Naďovho proamerického think-tanku Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, ktorý dostával štedré dotácie od Spojených štátov. Ministerstvá obrany a zahraničných vecí manažujú byrokrati, ktorým sú štátne záujmy Slovenskej republiky ukradnuté. V médiách sú analfabeti, ktorí nerozumejú triviálnym veciam.“

To, čo Chmelára šokovalo, bol spôsob argumentácie zástupcov ministerstva obrany. „Občas sa zdalo, že tí páni čítali iný text,“ napísal. „Kým oni opakovali naučené všeobecné frázy, nereagovali na žiadnu konkrétnu námietku, ktorou som ich tvrdenia vyvrátil alebo dokonca popierali čierne na bielom. A keď som mal už tých klamstiev dosť a vyzval som ich, aby mi citovali konkrétny článok zmluvy, ktorý umožňuje to, čo tvrdia, dostal som odpoveď, že nie sú moji študenti…“ To najhoršie bolo, že sa bránili akýmkoľvek zmenám a doplnkom, ktoré by explicitne vyjadrovali štátne záujmy Slovenskej republiky. Keď ich žiadal, aby v texte výslovne vylúčili rozmiestnenie jadrových zbraní na našom území, ako to urobili napríklad Nóri, ich odpoveď bola, že prečo inak by to tí Američania robili. Aj keď upozornil na možnosť, že nemusia nahlasovať trestné činy, kládli rovnakú otázku, že prečo by to robili.

Odmietavé stanovisko zaujali aj opoziční politici, vrátane mimoparlamentnej SNS, ktorá v minulom volebnom období podpisu takejto zmluvy zabránila. Ocenila stanovisko generálnej prokuratúry a verí, že materiál bude stiahnutý, pretože „táto zmluva je protiústavná, v rozpore s medzinárodnými predpismi a nie je na jej podpis žiaden dôvod.“

Voči dohode sa ohradil aj exminister vnútra Vladimír Palko, podľa ktorého je súhlas s pobytom cudzích vojsk na Slovenskom území popretím odkazu udalostí z novembra 1989. „Budú tu americkí vojaci a budú vykonávať vojenské činnosti na našom území. Možno si predstaviť, že v čase krízy nasadené americké stíhačky budú pred bojovým nasadením či po ňom pristávať a tankovať na Slovensku. Ale prečo nemáme potom nazývať takéto zariadenia vojenskou základňou či základňami? Najmä, ak vieme, že v politike sa všetko deje postupnými krokmi, nič sa nestane celé odrazu,“ tvrdí exminister Palko, ktorý zároveň spochybňuje aj vážnosť hrozby zo strany Ruska.

S návrhom dohody zásadne nesúhlasí ani Konfederácia odborových zväzov a na svojej webovej stránke to odôvodňuje tým, že v dohode sa píše o využití súkromných pozemkov a zariadení armádou USA v prípade, ak o to požiada. Spomína sa v nej takisto zákaz kontrolovať akékoľvek jej vozidlá na území celého štátu, zriadenie vlastných telekomunikačných systémov, či zamestnávanie civilných osôb nešpecifikovanými organizáciami podľa americkej legislatívy. „Nemyslíme si, že nejaká úzka skupina ľudí, ktorá je momentálne pri moci, by mala mať také právo zaviazať na celé roky Slovenskú republiku k takým vážnym aktom, aké obsahuje dohoda,“ uviedol pre RTVS prezident odborárov Marián Magdoško.

Zvuk: Magdoško

Okrem diplomatického potvrdenia partnerstva medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, zdôrazňujú koaliční politici najmä 100 miliónov dolárov, ktoré by malo Slovensko dostať z amerických vládnych zdrojov, konkrétne z amerického programu „Európska iniciatíva odstrašenia“. Ten je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO. Investované by mali byť do modernizácie dvoch vojenských letísk na Sliači a v Kuchyni. Išlo by najmä o úpravu letiskových plôch, zvýšenie kapacity pohonných hmôt a vybudovanie skladových priestorov.

A práve to veľmi nadchýna bývalého štátneho tajomníka obrany za stranu Most-Híd a v súčasnosti veľvyslanca v Británii Róberta Ondrejcsáka. „Tá dohoda je veľmi užitočná vec, lebo sa modernizuje naša infraštruktúra a naše základne. Keď nás nedajbože niekto napadne, tak vďaka modernizovanej infraštruktúre k nám môžu prísť naši spojenci oveľa rýchlejšie a efektívnejšie nás môžu brániť,“ tvrdí Ondrejcsák.

Takže zase: o peniaze ide až na prvom mieste. Na záver ponúkame názor generála vo výslužbe Jozefa Viktorína. Zamýšľa sa nad otázkou, či je Slovensko na predaj.

Zvuk: Viktorín

Dozvedeli sme tiež, že hnutie Republika bude v Národnej rade iniciovať referendum o tejto dohode. Na tlačovej besede sa k referendu prihlásil aj Smer.

A čo ďalej? Ako uviedol minister Naď, v prípade schválenia zmluvy vládou, ktoré sa očakáva v najbližších dňoch, pôjde už obojstranne podpísaný kontrakt na potvrdenie do Národnej rady. Platnosť však zmluva definitívne nadobudne až v prípade jej ratifikácie, zatiaľ mĺkvou prezidentkou Čaputovou, ktorá to všetko zrejme „citlivo vníma“.

Igor Matovič je rád, že prebieha diskusia a že na konci rozhodne jeden človek, prezidentka.

Zdá sa teda, že dnes vládnuca garnitúra chce, aby sa Slovensko za každú cenu „podieľalo“ na stupňovaní geopolitického napätia. Akoby naozaj nebol v záujme slovenských občanov mier a výhodná spolupráca so všetkými štátmi sveta, ale prilievanie oleja do tlejúcej pahreby. V čase, keď vláda míňa stámilióny na nezmyselné lotérie pre zaočkovaných, a ďalšie stámilióny na testy, ktoré sa aj tak neberú do úvahy, a na neodskúšané vakcíny, stojí oných 100 miliónov dolárov, teda okolo 90 miliónov eur za to? Naozaj, je Slovensko na predaj? A má iba takú nízku hodnotu, akú mu naše terajší vládcovia pripisujú?

Sto miliónov dolárov, teda 90 miliónov eur???

Dagmar Vanečková