Pred čím varuje svoje ovečky denník SME? Hrozí to isté aj voličom národných strán?

O tom, že niektoré prieskumy volebných preferencií môžu byť tak trochu, povedzme že kreatívne upravené, sa medzi ľuďmi špekuluje možno už od prvej chvíle, keď ich začali prieskumné agentúry robiť. V každom prípade však nie sú sfalšované všetky a úplne, ako by možno tvrdili tí najtvrdší priaznivci konšpiračných teórií – písali sme o tom napríklad tu.

Občan sa s prieskumami väčšinou stretne v situácii, že v daný deň vždy jedna z agentúr prinesie svoje čísla a on ich nemá príliš s čím porovnávať, a tak im môže veriť alebo nemusí. Ale čo keby sme vzali tých prieskumov viacero a postavili ich vedľa seba? Tam by sa mohlo pekne ukázať, ktoré čísla sa podobajú a ktoré sa líšia.

Preto sme vzali volebné preferencie deviatich najsilnejších politických subjektov z uplynulého obdobia z prieskumov piatich prieskumných agentúr a umiestnili ich do jedného grafu.

Čo sa dá z neho sa dá vyčítať? Napríklad to, že v prípade väčšiny strán sa väčšina údajov od jednotlivých agentúr v rámci nejakej štatistickej odchýlky viac-menej zhoduje, ale stáva sa, že niektoré číslo „uletí“. Je na čitateľovi, ako si v kontexte ostatných údajov vysvetlí, čo mohlo takú anomáliu spôsobiť.

Napríklad extrémne vysoké percentá PS a súčasne extrémne nízky výsledok Hlasu v prieskume Voxu v porovnaní s ostatnými agentúrami. Alebo v prieskume AKO podivne nízky výsledok Republiky, ktorá má inak ostatné čísla vzácne vyrovnané, a súčasne nezvyčajne vysoký výsledok SaS, ktorá sa inak jasne potáca na hranici piatich percent.

Nič to však nemení na tom, že ten celkový obraz sa pomerne jasne rysuje. Výsledné čísla budú samozrejme trochu iné a nepochybne sa dočkáme aj nejakého prekvapenia, ale v hrubých rysoch je dnes už približne jasné, kto určite prejde a kto to bude mať nahnuté. A takisto je viac-menej isté – ak náhodou nevystrelí motyka – že okrem týchto deviatich subjektov už nikto ďalší nemá reálnu šancu sa dostať cez hranicu piatich percent.

Päťpercentné kvórum potrebné na vstup do Národnej rady nepochybne s rezervou splnia Smer-SSD, PS a Hlas-SD a s veľkou pravdepodobnosťou ho prekročí aj Republika. Všetci ostatní sú reálne ohrození a je naozajstnou volebnou lotériou odhadovať komu to vyjde a komu nie – tu môžu rozhodovať práve predvolebné „bomby“ na poslednú chvíľu. Kto ešte čo na koho vytiahne?

Zaujímavá situácia vznikla na globalistickej strane barikády. Voliči týchto strán sú teraz svojím spôsobom v pasci. A keby len oni: spolu s nimi aj mainstreamové médiá a všetci tí ich marketingoví mudrlanti naokolo. Tá dilema by sa dala opísať slovami „ak chcete zvoliť PS, nesmiete voliť PS“.

Vyzerá to ako nezmysel, lenže práve takto to je. V pásme reálneho ohrozenia sa totiž nachádzajú až štyri globalistické strany: KDH, OĽaNO, SaS a Sme rodina (nerátajúc Demokratov či Alianciu, ich šanca na úspech je iba teoretická). PS potrebuje veľa hlasov, ak chce voľby vyhrať a skladať vládu, lenže má problém: ak odčerpá príliš veľa hlasov týmto štyrom stranám, tak sa tieto ponoria do temných vôd pod čiarou piatich percent – a bez nich PS vládu neposkladá.

Ale je tu zároveň aj opačná hrozba: ak „slniečkoví“ voliči niektoré zo spomenutých štyroch strán zachránia na úkor hlasov pre PS, tak PS nemusí mať dosť hlasov, aby sa uchádzalo o vládnutie. Čo si s tým globalisti počnú? Koho majú teraz očami aj všetkými možnými inými spôsobmi tlačiť do parlamentu?

Podstatu tejto dilemy pochopil aj propagandista denníka SME Peter Schutz. Ten burcuje, „aby demokratickí voliči nenahádzali všetky hlasy PS, ale radšej pod- a tesne nadčiarovým stranám“, lebo „ozajstným víťazom bude ten šoumen, ktorý doručí do paláca 76 podpisov“. A odporúča Šimečkovi, aby vyzýval svojich voličov: „Voľte SaS alebo Demokratov, my už máme dosť.“

Podobná dilema by sa však teoreticky mohla týkať aj opačného tábora, hoci Republika aj SNS na pohľad vyzerajú byť v trochu lepšej kondícii než trebárs SaS, Sme rodina a najmä OĽaNO, ktoré ako koalícia potrebuje na vstup do parlamentu získať až sedem percent. Ak by si totiž voliči povedali, že tieto strany sú už „zahojené“, a preto to dajú Smeru, tak by sme sa mohli dočkať situácie, že by Smer nemal s kým vládnuť.

A preto podobná výzva, akú adresuje svojmu táboru „majster krabicového vína“ Schutz, je namieste aj v prípade vlastencov: „Voľte Republiku a SNS, Smer už má dosť!“